Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-149-2012.pdf
PDF · 89.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10C/149/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, P.O. BOX 70, proti odporcovi: J. M., X.. XX.XX.XXXX, V.. L. XXX XX R. XXX, štátnemu príslušníkovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 37,11 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 37,11 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto dlžnej sumy za čas od 03.6.2011 do zaplatenia
a titulom náhrady trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč s.r.o., číslo účtu: 1891558001/5600, VS: 9231559380, spolu sumu 45,58 eur, z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú 29,08 eur,
všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V zostávajúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 20.9.2012, sa navrhovateľ domáha zaviazania odporcu povinnosťou zaplatenia istiny vo výške 37,11 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške zodpovedajúcej sadzobníku poplatkov navrhovateľa 20 % ročne z tejto sumy, ako pohľadávky zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, uzavretej medzi účastníkmi dňa 11.5.2005, titulom odporcom neuhradeného debetného zostatku na účte zriadenom podľa zmluvy, vyčísleného v uplatnenej výške ku dňu 02.6.2011 po tom, ako navrhovateľ dňa 24.5.2011 od zmluvy odstúpil.
Odporca po tom, ako mu súd riadne doručil návrh navrhovateľa spolu s prílohami a výzvou súdu na písomné vyjadrenie, vrátane procesných poučení v zmysle ust. §§ 114 a nasl., § 120 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“), sa k návrhu navrhovateľa v súdom určenej lehote ani dodatočne písomne vecne nevyjadril.
Vo veci, ktorá je podľa ust. § 200ea ods.1 OSP drobným sporom (ktorej hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur), rozhodol súd bez nariadenia ústneho pojednávania, rozsudkom vyhláseným za splnenia podmienok podľa ust. § 115a ods.2, § 156 ods.3 OSP, vychádzajúc za procesnej nečinnosti odporcu v konaní z obsahu spisu, najmä listinných dôkazov
predložených navrhovateľom, majúc tak v rozhodnom čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v tejto veci za preukázaný skutkový stav veci (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP) tak, ako ho opísal vo svojich tvrdeniach navrhovateľ v odôvodnení cit. návrhu na začatie konania, na základe ktorého súd vyvodil nasledovné skutkové a právne závery:
Existenciu právneho vzťahu účastníkov z titulu zmluvy zo dňa 11.5.2005, uzavretej podľa ust. § 269 ods.2 a ustanovení §§ 708 a nasl., §§ 716 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov („Obch. zák.“) o zmluve o bežnom účte a o zmluve o vkladovom účte a so zreteľom na osoby účastníkov tohto právneho vzťahu (z ktorých odporca je spotrebiteľom, v zmysle ust. §§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov - „Obč. zák.“), tiež rozsah vzájomných plnení účastníkov z tohto právneho vzťahu, navrhovateľ preukázal predložením vyššie vymenovaných listinných dôkazov, vrátane svojho sadzobníka poplatkov platného od 01.3.2011 a všeobecných obchodných podmienok spoločnosti navrhovateľa a tiež cit. listu zo dňa 24.5.2011, ktorým navrhovateľ odstúpil od zmluvy s odporcom a vyzval ho na zaplatenie vyčísleného debetného zostatku na jeho zrušenom účte, vo výške istiny podľa predloženého výpisu. Ako už je uvedené, odporca v priebehu konania procesne nečinný, proti uplatnenému nároku navrhovateľa čo do jeho základu ani výšky vecne nenamietal, nepredložil, neoznačil a ani súd sám nezistil žiadny dôkaz spôsobilý spochybniť alebo vyvrátiť správnosť evidencie navrhovateľa o základe a výške jeho nároku voči odporcovi na zaplatenie dlhu na účte v peňažnom ústave v zmysle citovanej právnej úpravy a za podmienok dohodnutých v zmluve. Poskytnutie peňažných prostriedkov bankou dlžníkovi nad rámec peňažných prostriedkov dlžníka na účte za podmienok v zmluve o bežnom účte sa v zmysle ust. § 710 Obch. zák. spravuje primerane ustanoveniami §§ 497 a nasl. Obch. zák. o úverovej zmluve, v danom prípade vzhľadom na osobu odporcu ako spotrebiteľa tiež v spojení s právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Povinnosť vrátenia takto poskytnutého úveru dlžníkom v celej dlžnej sume istiny úveru za zmluvne dohodnutých podmienok je podstatnou časťou obsahu záväzku dlžníka v zmluve o úvere, vrátane úveru spotrebiteľského. Pretože odporca túto svoju povinnosť ako dlžník riadne a včas v celom rozsahu nesplnil (v konaní nebol preukázaný opak), navrhovateľ ako veriteľ sa voči nemu domáha vymoženia tejto povinnosti formou navrhovaného rozhodnutia súdu v časti o zaplatenie dlžnej istiny 37,11 eur dôvodne.
Okrem nároku na zaplatenie dlžnej istiny navrhovateľ uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z omeškania so splnením peňažného záväzku odporcu, za podmienok ust. § 369 ods.1 Obch. zák. v zmluve dohodnutej výške 20 % ročne (podľa sadzobníka poplatkov banky).
Súd najskôr vo vzťahu k tomuto čiastkovému predmetu uplatneného nároku navrhovateľa opäť zdôrazňuje, že v danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy v zmysle cit. právnej úpravy účinnej i v čase uzavretia posudzovanej zmluvy, pri ktorej uzatváraní s navrhovateľom bol odporca jednoznačne v postavení spotrebiteľa. V čase uzavretia zmluvy, pripravenej navrhovateľom (vrátane všeobecných obchodných podmienok či sadzobníka poplatkov ako súčasti zmluvy), ktorej obsah odporca nemal možnosť reálne ovplyvniť, nejestvovala z hľadiska zákonodarcom zreteľne sledovaného cieľa ochrany spotrebiteľa podľa cit. právnej úpravy žiadna skutočnosť opodstatňujúca dojednanie právnej úpravy Obchodného zákonníka na omeškanie so splácaním úveru. K možnej argumentácii navrhovateľa - vychádzajúc z obsahu jeho návrhu na začatie konania v tejto veci - o tom, že i právny vzťah účastníkov založený takto uzavretou zmluvou je tzv. absolútnym obchodom v zmysle ust. § 261 ods.3 písm. d) Obch. zák. súd dodáva, že v danom prípade ide o nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako zmluvného typu s osobitnou právnou úpravou v cit. zák. č. 258/2001 Z.z. a podľa názoru súdu sa preto na právne vzťahy z nej vznikajúce ust. § 261 ods.3 písm. d) Obch. zák. nevzťahuje. Pri zachovaní možnosti voľby takejto právnej úpravy účastníkmi zmluvy podľa ust. § 262 Obch. zák., takéto dojednanie by v tomto prípade nepochybne znamenalo podstatné zvýhodnenie veriteľa na úkor spotrebiteľa (vyšší úrok z omeškania podľa právnej úpravy v Obch. zák. namiesto podstatne nižšieho podľa právnej úpravy v Obč. zák.) a naopak bezdôvodné zhoršenie zmluvného postavenia spotrebiteľa. Takýto výkon práva navrhovateľom, obzvlášť v právnom vzťahu podľa zák. č. 258/2001 Z.z. medzi veriteľom a spotrebiteľom - dojednania zmluvných sankcií vo forme úroku z omeškania podľa právnej úpravy Obch. zák. - súd rovnako posúdil i ako odporujúci dobrým mravom v zmysle ust. § 3 ods.1 Obč. zák. (event. obdobne zásadám poctivého obchodného styku v zmysle ust. § 265 Obch. zák. - ak by mal byť právny vzťah účastníkov v zmysle predloženej
zmluvy posudzovaný so zreteľom na všeobecnú úpravu v cit. ust. Obch. zák., čo však neznamená stratu charakteru spornej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy, ani stratu práv ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy; k čomu súd dáva do pozornosti i právny názor odvolacieho Krajského súdu v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 13Cob/381/2008 v inej obdobnej právnej veci, rozhodovanej Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 10Cb/10/2008) a nepožívajúci preto v tejto časti uplatneného nároku právnu ochranu, ktorej sa navrhovateľ v tejto veci domáha na súde. Právnou úpravou v ustanoveniach §§ 52 a nasl. Obč. zák., upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, Slovenská republika plní záväzok prijatý z titulu svojho vstupu do Európskej únie náležite transponovať do svojho právneho poriadku smernice EÚ a v aplikačnej praxi napĺňať ich ciele, v tomto prípade konkrétne vo vzťahu k Smernici Rady ES 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd obdobne ďalej na podporu svojich záverov primerane odkazuje na závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27.01.2011 vo veci sp. zn. 6Co/95/2010.
Z uvedených dôvodov preto súd zaviazal odporcu, ktorý nepochybne už v priebehu zmluvného vzťahu s navrhovateľom bol a i naďalej je v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku voči navrhovateľovi, tiež povinnosťou zaplatenia úroku z omeškania, nie však v navrhovanej výške v zmysle právnej úpravy v § 369 ods.1 Obch. zák. a obchodných podmienok navrhovateľa, v sadzbe 20 % ročne, ale len vo výške zodpovedajúcej úroku z omeškania podľa právnej úpravy v ust. § 517 ods.2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ktorej všeobecne záväznej právnej úprave ku dňu začiatku omeškania odporcu zodpovedá úroková sadzba 9,25 % ročne a vo zvyšku, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal vyššieho úroku z omeškania, súd jeho návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
Pretože navrhovateľ mal v konaní v podstate plný úspech (neúspešný bol len v pomerne nepatrnej časti uplatneného nároku o zaplatenie príslušenstva), za podmienok podľa ust. § 142 ods.1,3 OSP by mu proti neúspešnému odporcovi patrila náhrada trov konania v plnej uplatnenej a preukázanej výške účelne vynaložených trov; naopak neúspešný odporca musí prípadné vlastné trovy v plnej výške znášať sám.
Navrhovateľ, ktorý je v konaní právne zastúpený (spoločnosťou s ručením obmedzeným, poskytujúcou právne služby podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov), vo svojom návrhu v tejto veci postupom podľa ust. § 151 ods.1 OSP riadne a včas navrhol a vyčíslil svoj nárok na náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 16,50 eur a z titulu právneho zastúpenia spolu za dva úkony právnej služby (1/ prevzatie a príprava zastúpenia a 2/ písomné podanie vo veci - návrh na začatie konania) - s odmenou 2x á 19,92 eur za jeden úkon právnej služby vrátane 20 % dane z pridanej hodnoty (DPH) a s paušálnou náhradou režijných výdavkov 2x á 9,16 eur vrátane DPH (spolu takto uplatnený nárok na náhradu trov konania 74,66 eur, z toho trovy právneho zastúpenia vrátane DPH 58,16 eur).
Súd po preskúmaní vyčíslenia trov konania a obsahu spisu konštatuje, že takto vyčíslený nárok náhradu trov konania o osobitne trov vzniknutých z titulu právneho zastúpenia ako nárok na tarifnú odmenu a paušálnu náhradu režijných výdavkov zodpovedá ust. § 10 ods.1 a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (v spojení s ust. § 22 ods.1,2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov).
Aplikujúc pri rozhodovaní o trovách konania vo veci, ktorá je drobným sporom a ktorej trovy konania (z titulu právneho zastúpenia) i vzhľadom na jednoduchý skutkový stav veci, zhrnutý v cit. odôvodnení návrhu navrhovateľa na začatie konania, sú neprimerané voči výške pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, postupom podľa ust. § 150 ods.2 OSP súd navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu trov konania znížil a tento obmedzil len na náhradu trov nevyhnutných s uplatnením práva na súdnu ochranu
- konkrétne za zaplatený súdny poplatok z návrhu v plnej výške (16,50 eur) a z titulu trov právneho zastúpenia len na trovy za jeden úkon právnej služby (návrh na začatie konania v tejto veci s odmenou 16,60 eur a paušálnou náhradou režijných výdavkov 7,63 eur + 20 % DPH zo sumy odmeny a paušálnej náhrady režijných výdavkov, tzn. spolu trovy právneho zastúpenia vrátane DPH 29,08 eur).
Spolu tak súdom priznaná suma náhrady trov konania navrhovateľa, na ktorých zaplatenie zaviazal v konaní neúspešného odporcu, predstavuje 45,58 eur a pozostáva z trov súdneho poplatku (16,50 eur) a z čiastočne priznaných trov z titulu právneho zastúpenia vrátane DPH (29,08 eur), ako je skôr uvedené. Navrhovateľ, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, preto platobným miestom na poukázanie priznanej sumy náhrady trov konania, vrátane osobitne vyčíslených trov právneho zastúpenia (§ 151 ods.8 OSP), je v zmysle ust. § 149 ods.1 OSP účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).