Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-84-2012.pdf
PDF · 99.79 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/84/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Petra Tótha v právnej veci žalobcu DKV EURO SERVICE GmbH + Co. KG, komanditná spoločnosť, so sídlom Balcke-Dürr-Allee 3, 408 82 Ratingen, Nemecká spolková republika, právne zastúpeného
JUDr. I. S., advokátom, so sídlom Y. XXXX/XXX, XXX XX K. proti žalovanému S. G., obchodným menom: Martin Baluch BAJO, miesto podnikania: Baníkov 74/22, 972 71 Nováky, IČO: 35185490, právne zastúpeného
S.. N. S., advokátkou so sídlom M. N. XX/XX, XXX XX K. o zaplatenie 10.516,66 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 14Cb/35/2012-48 zo dňa 4. júna 2012 takto
rozhodol:
Odvolací súd späťvzatie žaloby n e p r i p ú š ť a .
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.516,66 Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 630,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.422,24 Eur m e n í tak, že žaloba o zaplatenie 10.516,66 Eur sa z a m i e t a a žalovanému sa ukladá povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 204,50 Eur titulom súdneho poplatku z návrhu a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.244,98 Eur na účet Z.. I. S., advokáta.
Vo zvyšnej časti zostáva výrok rozsudku súdu prvého stupňa nedotknutý.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 144,50 Eur titulom súdneho poplatku za odvolanie a 834,51 Eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia na účet Mgr. N. S., advokátky.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.516,66 Eur, úrok z omeškania vo výške 2.416,90 Eur a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10.516,66 Eur od 22.12.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 630,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.422,24 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. I. S., advokáta. Vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca na žiadosť žalovaného zo dňa 01.10.2008 o vydanie DKV kariet mu poskytol DKV karty, ktoré žalovaného oprávňovali na bezhotovostné nadobúdanie tovaru, platenie mýta a využívanie dielenských výkonov a služieb u zmluvných partnerov žalobcu na území Slovenskej republiky a v zahraničí. Žalovaný spolu s DKV kartami podpísal aj všeobecné obchodné podmienky, v ktorých sa so žalobcom dohodol v článku 12c) na úrokoch z omeškania vo výške 8 percentuálnych bodov nad základnú úrokovú sadzbu stanovenú podľa Občianskeho zákonníka Nemeckej republiky. Po uzavretí zmluvy žalovaný používal DKV kartu na bezhotovostný nákup pohonných hmôt, platenie mýtna a servisných služieb u zmluvných partnerov žalobcu a žalobca cenu za poskytnuté plnenie pravidelne účtoval žalovanému súhrnnými faktúrami. Žalovaný v určených termínoch žalobcovi neuhradil faktúry č.: 08/590322362/000 zo dňa 31.12.2008, splatnú 30.01.2009 v sume 3.847,44 Eur, č. 09/590366489/000 zo dňa 15.01.2009, splatnú 14.02.2009 v sume 44,30 Eur, č. 09/590466362/000 zo dňa 15.02.2009, splatnú 15.02.2009 v sume 62,13 Eur, č. 09/590409052/000 zo dňa 31.01.2009, splatnú 02.03.2009 v sume 6.718,24 Eur. Žalobca žalovanému sumu fakturovanú faktúrou č. 08/590322362/000 znížil na základe zaúčtovania vrátenia DPH dňa 28.11.2010 o sumu 23,97 Eur a na základe dobropisu zo dňa 15.09.2011 o sumu 131,48 eur, v dôsledku čoho z tejto faktúry mal žalovaný žalobcovi zaplatiť len sumu 3691,99 eur. Keďže žalovaný v určených termínoch splatnosti žalobcovi uvedené faktúry neuhradil, dostal sa do omeškania so zaplatením sumy v celkovej výške 10.516,66 Eur Prvostupňový súd záväzkový vzťah účastníkov právne posúdil podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. ako nepomenovanú zmluvu a konštatoval, že žalovaný si nesplnil z tejto zmluvy povinnosť zaplatiť v určených termínoch splatnosti žalobcovi cenu za poskytnuté plnenie. Keďže žalovaný sa dostal so zaplatením svojho záväzku do omeškania, žalobcovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania dohodnuté v čl. a 12 c) všeobecných obchodných podmienok, a to vo výške 8 percentuálnych bodov nad základnou sadzbou stanovenou podľa Občianskeho zákonníka Nemeckej spolkovej republiky. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v nižšej sadzbe, než na akú mal nárok, a to len vo výške 8% ročne odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr z dlžných súm do 21.12.2011, ktoré vyčíslil na sumu 2.416,90 Eur a ďalej požadoval úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 10.516,66 Eur od 22.12.2011 do zaplatenia. Prvostupňový súd vyhodnotil nárok žalobcu na takto uplatnený úrok ako opodstatnený s poukazom na ust. § 365 a § 369 ods. 1 Obch. zák., preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi priznal plnú náhradu účelne vynaložených trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 630,50 Eur a v odmene advokáta vo výške 1.422,24 Eur pozostávajúcej z troch úkonov právnej služby po 270,54 Eur, za 1 úkon právnej služby po 67,64 Eur, 2 x paušál po 7,41 Eur, 2 x paušál po 7,63 Eur, náhrada cestovného 2 x z Piešťan do Prievidze a späť osobným motorovým vozidlom vo výške 123,22 Eur, náhrada za stratu času za 12 polhodín po 12,72 Eur + 20 % DPH.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to v časti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 10.516,66 Eur a v časti výroku o povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 630,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.422,24 Eur. Uviedol, že prvostupňový súd vychádzal z dôkazov predložených žalobcom, z ktorých vyvodil, že on, žalovaný, si nesplnil svoju povinnosť zo zmluvy, keď do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci samej, teda do 04.06.2012 žalobcovi neuhradil istinu 10.516,66 Eur, úroky z omeškania vyčíslené odo dňa splatnosti do 21.12.2011 v sume 2.416,99 Eur a naďalej je so splnením záväzku uhradiť istinu v omeškaní. Žalovaný uviedol, že s týmto rozhodnutím nesúhlasí, pretože ku dňu vyhlásenia rozsudku, teda k 04.06.2012 zaplatil žalobcovi zo žalovanej istiny sumu v celkovej výške 8.812 Eur, a to čiastkovými platbami na jeho účet tak, že dňa 29.03.2012 mu zaplatil 1.300 Eur, dňa 30.04.2012 mu zaplatil 1.500 Eur, dňa 30.05.2012 mu uhradil 2.200 Eur, dňa 31.05.2012 mu uhradil 2.100 Eur a dňa 04.06.2012 mu uhradil 1.712 Eur. Ďalej dňa 05.06.2012, teda po vyhlásení rozsudku mu zaplatil 1.704,66 Eur, a úhradou tejto čiastky zároveň došlo k zaplateniu celej istiny vo výške 10.516,66 Eur. Žalovaný uviedol, že žalobca na pojednávaní dňa 04.06.2012, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, potom nesprávne požadoval, aby ho prvostupňový súd zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi celú istinu vo výške 10.516,66 Eur napriek tomu, že k uvedenému dňu už na jeho účet bolo zaplatených 8.812 Eur. Bol názoru, že žalobca musel mať vedomosť o platbách v uvedenej výške, a napriek tomu sa domáhal zaplatenia celej istiny. Zdôraznil, že pohľadávka žalobcu v dôsledku úhrady istiny predstavuje len nezaplatený úrok z omeškania vyčíslený na sumu 2.416,90 Eur a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 10.516,66 Eur od 22.12.2011 do zaplatenia. Na dôkaz svojich tvrdení pripojil k odvolaniu výpisy zo svojho účtu v banke. Nespochybňoval svoju neúčasť na pojednávaní dňa 04.06.2012, avšak argumentoval tým, že pojednávania sa nezúčastnil z vážnych a objektívnych dôvodov spočívajúcich v jeho zdravotnej nespôsobilosti s práceneschopnosti trvajúcej od 29.01.2012 v dôsledku utrpenia úrazu pri dopravnej nehode. Na pojednávanie sa preto nemohol dostaviť a nemohol predložiť dôkazy o úhradách žalovanej istiny. K svojmu tvrdeniu pripojil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti a rozhodnutie OR PZ v Prievidzi o zadržaní vodičského preukazu. Poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. a v nadväznosti na to na ust. § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p. a zdôraznil, že v predmetnej veci skutkový stav zistený súdom prvého stupňa neobstojí, lebo sú tu ďalšie dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a ktoré on bez svojej viny nemohol predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Navrhol, aby odvolací súd na základe skutkového stavu doplneného o zistenia vyplývajúce z ním predložených dôkazov zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že mu uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 2.416,90 Eur a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 10.516,66 Eur od 22.12.2011 do zaplatenia. Zároveň žiadal, aby odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a aby rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 01.08.2012, v ktorom zároveň vzal čiastočne späť žalobu o zaplatenie istiny vo výške 10.516,66 Eur a ďalej požadoval zaplatiť len úrok z omeškania vo výške 2.416,90 Eur, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 10.516,66 Eur od 22.12.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. K tvrdeniu žalovaného o tom, že bez svojej viny nemohol označiť, ani predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa dôkazy o platbách, na ktoré poukazoval v odvolaniu, uviedol, že naň nemožno prihliadať, lebo žalovanému nič nebránilo dôkazy o úhrade predložiť už súdu prvého stupňa. Uviedol, že prvé pojednávanie v predmetnej veci bolo nariadené na deň 02.05.2012, z neúčasti na ktorom sa žalovaný ospravedlnil len telefonicky z dôvodu pracovnej neschopnosti. Žalovaný mal následne predložiť súdu doklad o svojej pracovnej neschopnosti, čo však neurobil a nedostavil sa ani na ďalšie pojednávanie nariadené na deň 04.06.2012. Pokiaľ nebol schopný dostaviť sa ani na toto pojednávanie a mal záujem predložiť súdu uvedené dôkazy, nič mu nebránilo v tom, aby ich súdu zaslal včas spolu s vysvetlením, prípadne aby požiadal súd o odročenie pojednávania za účelom ich predloženia. Žalovaný však o odročenie pojednávania nepožiadal, uvedené dôkazy súdu nezaslal, preto súd prvého stupňa postupoval správne, ked konal v jeho neprítomnosti. Zdôraznil, že ak mal žalovaný úmysel zaplatiť žalovanú sumu dobrovoľne, mohol sa skontaktovať s jeho právnym zástupcom s návrhom na uzavretie mimosúdnej dohody, čím by sa predišlo zbytočnému zvyšovaniu trov. Vynaloženie trov právneho zastúpenia vrátane cestovných výdavkov a náhrady za stratu času, tak zavinil výlučne žalovaný. Žalobca bol názoru, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že bolo by nespravodlivé, aby za danej situácie, keď žalovaný proti žalobe nenamietal a neprodukoval včas dôkazy, on, žalobca, nemal nahradené trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastúpením. Naviac odvolanie žalovaného považoval za nadbytočné, lebo pohľadávka už bola čiastočne splnená a vo vymáhaní splnenej časti pohľadávky už nemožno pokračovať. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní uvádzal, kedy došlo k úhradám istiny, žalobca tieto platby evidoval nasledovne: suma 1.300 Eur mu bola na účet v banke pripísaná dňa 30.03.2012, suma 1.500 Eur mu bola pripísaná na účet v banke dňa 02.05.2012, suma 2.200 Eur mu bola na jeho účet pripísaná dňa 31.05.2012, suma 2.100 Eur bola na jeho účet pripísaná dňa 01.06.2012, suma 1.712 Eur bola na jeho účet pripísaná dňa 05.06.2012 a suma 1704,66 Eur bola na jeho účet pripísaná dňa 06.06.2012. Z prehľadu platieb teda vyplýva, že tieto boli žalovaným realizované na jeho účet až po podaní žaloby, pričom ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku žalovaný zaplatil sumu v celkovej výške 7.100 Eur a po vyhlásení napadnutého rozsudku zaplatil sumy 1.712 Eur a 1.704,66 Eur. Navrhol, aby vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby ohľadne zaplatenia istiny 10.516,66 Eur, aby v tejto časti konanie zastavil a vo zvyšnej časti, pozostávajúcej z nezaplateného úroku z omeškania vyčísleného na sumu 2.416,90 Eur a úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 10.516,66 Eur od 22.12.2011 do zaplatenia, aby potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. Ďalej žiadal, aby odvolací súd žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania vo výške 333,80 Eur titulom právneho zastúpenia.
Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu, či súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby, písomným podaním zo dňa 02.09.2012 uviedol, že s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasí, a to z dôvodu, že tento procesný úkon mohol žalobca realizovať už v priebehu prvostupňového konania, kedy došlo k čiastočnej úhrade žalovanej istiny. Zdôraznil, že žalobca tým, že v priebehu prvostupňového konania nevzal v časti zaplatenej istiny žalobu späť, zavinil, že o zaplatenie 10.516,66 Eur sa vedie spor nedôvodne a žalobu bude potrebné zamietnuť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu o zaplatenie istiny 10.516,66 Eur zamietne a vo zvyšku žaloby týkajúcej sa vyčísleného úroku z omeškania v sume 2.416,90 Eur a úroku z omeškania 8%ročne zo sumy 10.516,66 Eur za obdobie od 22.12.2011 do zaplatenia žalobe vyhovie. Ďalej žiadal, aby odvolací súd žalobcovi nepriznal náhradu trov prvostupňového konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 od. 1 O.s.p., a to z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalovaného spôsobeného dopravnou nehodou, keď bez svojej viny nemohol resp. nebol spôsobilý do dňa rozhodnutia súdu prvého stupňa predložiť dôkazy o úhradách žalovanej istiny. Požadoval náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podané odvolanie a z trov právneho zastúpenia vo výške 834,51 Eur za 3 úkony právnej služby po 270,54 Eur, 3x paušál po 7,63 Eur.
Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
Keďže žalovaný so späťvzatím žaloby v časti týkajúcej sa uhradenej istiny vo výške 10.516,66 Eur nesúhlasil, odvolací súd čiastočné späťvzatie žaloby nepripustil (§ 208 O.s.p.), a na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Odvolací súd vec prejednal v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. (teda v napadnutej časti prisúdenej istiny a trov konania), v neprítomnosti žalobcu postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. (žalobca súhlasil s konaním aj bez jeho účasti), zopakoval dokazovanie a doplnil oboznámením listinných dôkazov, a to: výpisov z účtu žalovaného týkajúcich sa úhrad žalovanej istiny, potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalovaného zo dňa 29.01.2012 a rozhodnutia OR PZ v Prievidzi č. ORP-61/DI-SK/2012 zo dňa 30.01.2012.
Odvolací súd po oboznámení sa s dokladmi preukazujúcimi dočasnú práceneschopnosť v nadväznosti na dôvody uvedené v rozhodnutí OR PZ v Prievidzi č. ORP-61/DI-SK-2012 zo dňa 30.01.2012, podľa ktorých žalovaný utrpel úraz opri dopravnej nehode dňa 29.01.201, bol názoru, že žalovaný sa v dôsledku práceneschopnosti trvajúcej od 29.01.2012 nemohol dostaviť na súd prvého stupňa a bez svojej viny nemohol predložiť dôkazy o platbách poukázaných na účet žalobcu, čím bol založený odvolací dôvod podľa § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p.
Po zopakovaní a doplnení dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalovaný po podaní žaloby postupne zaplatil žalobcovi istinu vo výške 10.516,66 Eur a že jeho dlh predstavuje už len neuhradené úroky z omeškania vyčíslené odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr do 21.12.2011 na sumu 2.416,90 Eur a úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 10.516,66 Eur od 22.12.2011 do zaplatenia. Pokiaľ ide o úhradu istiny, odvolací súd vychádzal v zmysle ust. § 339 ods. 2 Obch. zák. z toho, že platby istiny boli pripísané na účet žalobcu nasledovne: suma 1.300 Eur mu bola na účet v banke pripísaná dňa 30.03.2012, suma 1.500 Eur mu bola pripísaná na účet v banke dňa 02.05.2012, suma 2.200 Eur mu bola na jeho účet pripísaná dňa 31.05.2012, suma 2.100 Eur bola na jeho účet pripísaná dňa 01.06.2012, suma 1.712 Eur bola na jeho účet pripísaná dňa 05.06.2012 a suma 1704,66 Eur bola na jeho účet pripísaná dňa 06.06.2012.
Odvolací súd mal teda za nepochybne preukázané, že záväzok žalovaného spočívajúci v povinnosti zaplatiť žalobcovi titulom poskytnutého plnenia používaním DKV kariet sumu vo výške 10.516,66 Eur zanikol splnením (§ 324 ods. 2 Obch. zák.), a to v priebehu konania pred súdom prvého stupňa (do dňa vyhlásenia prvostupňového rozsudku) úhradami na účet žalobcu spolu vo výške 7.100 Eur a vo zvyšku, v časti 3.416,66 Eur zanikol úhradami poskytnutými na účet žalobcu do rozhodnutia odvolacieho súdu. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.516,66 Eur tak, že žalobu v tejto časti zamietol.
Ďalej zmenil napadnutý rozsudok v časti výroku o trovách konania tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania, a to vo výške 204,50 Eur titulom súdneho poplatku z návrhu a vo výške 1.244,98 Eur titulom odmeny za právne služby poskytnuté advokátom. Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd vychádzal z ust. § 147 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobil svojim zavinením, alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila. Treba zdôrazniť, že žalobca dôvodne uplatnil svoje právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky vo výške 10.516,66 Eur, pričom žalovaný až v priebehu konania čiastočne postupne plnil na jeho účet. Z obsahu spisu je zrejmé, že žaloba bola dôvodne podaná na súd dňa 28.12.2011, ohľadne celej žalovanej pohľadávky vrátane príslušenstva, preto v tejto časti žalobcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia vyčíslená z hodnoty predmetu sporu 10.516,66 Eur, a to za prípravu a prevzatie a za písomné vyhotovenie žaloby 2 x 270,54 Eur, paušálna náhrada 2 x 7,41 Eur. Za účasť na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 02.05.2012 a bolo odročené bez meritórneho pojednávania, patrí žalobcovi náhrada trov za právnu službu vo výške 59,34 Eur, teda v hodnote 1-iny úkonu zo sumy 237,39 Eur a paušálna náhrada 7,63 Eur, pričom odmena bola vyčíslená z hodnoty predmetu sporu, ktorý po čiastočných úhradách pripísaných na účet žalobcu ku dňu 02.05.2012 predstavoval sumu 7.716,66 Eur. Za účasť na pojednávaní konanom dňa 04.06.2012 patrí žalobcovi odmena vo výške 131,13 Eur a paušálna náhrada 7,63 Eur, pričom odmena je vyčíslená z hodnoty predmetu sporu, ktorý po čiastočných úhradách pripísaných na účet žalobcu ku dňu 04.06.2012 predstavoval sumu 3.416,66 Eur. Ďalej patrí žalobcovi náhrada cestovných nákladov vo výške 123,22 Eur a náhrada straty času za 12 polhodín po 12,72 Eur. Odmena za právne služby poskytnuté advokátom v konaní pred súdom prvého stupňa ( vrátane 20% DPH), tak celkom predstavuje 1.244,98 Eur. Žalobcovi tiež patrí náhrada trov zaplateného súdneho poplatku, ktoré mu odvolací súd priznal len vo výške 204,50 Eur, pričom pri určení výšky súdneho poplatku vychádzal zo sumy 3.416,66 Eur, ktorá suma zostala predmetom sporu ku dňu vyhlásenia prvostupňového rozsudku. Odvolací súd prihliadol na to, že ak by bol žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 7.100 Eur (ktorú sumu už mal zaplatenú skôr, než sa vo veci začalo meritórne pojednávať), bol by mu súd prvého stupňa časť zaplateného súdneho poplatku vrátil.
Vo zvyšnej časti, teda v časti prisúdených úrokov z omeškania vyčíslených na sumu 2.416,90 Eur a 8% ročných úrokov z omeškania zo sumy 10.516,66 Eur od 22.12.2011 do zaplatenia, zostal výrok napadnutého rozsudku nedotknutý.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, patrí mu náhrada trov odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok z odvolania vo výške 144,50 Eur (tieto trovy vyplývajú z obsahu spisu v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p., aj keď žalovaný ich náhradu trov nepožadoval) a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 834,51 Eur (za 3 úkony právnej služby po 270,54 Eur, 3 x paušálna náhrada po 7,63 Eur za prípravu a prevzatie veci, písomné vyhotovenie odvolania a za písomné vyjadrenie k čiastočnému späťvzatiu žaloby). Žalovaný si náhradu iných trov za poskytnuté právne služby neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.