Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-79-2013.pdf
PDF · 102.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/79/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.11.2013 v Trenčíne samosudcom JUDr. Michalom Fialom takto
rozhodol:
Obžalovaná:
Q.. D. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom R. M. F., K. I. XX/XX
sa podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry zo dňa 15.08.2013 na skutkovom základe, že
dňa 12.01.2012 v mieste trvalého bydliska R. M. F., K. I. XX/XX odpredala svoje OMV zn. J. D. XXX, 1,9 JTD, EČ A.-XXX Q., L.D. C., na základe kúpnej zmluvy, kde v bode III uvedenej zmluvy, predávajúca prehlásila, že je výlučným vlastníkom predmetného vozidla a vozidlo nie je predmetom lízingu, alebo iného záložného práva, že na ňom neviaznu žiadne právne vady a povinnosti, pri podpise zmluvy L.D. C. vyplatil majiteľke vozidla Q.. D. B. dohodnutú sumu vo výške 1.300,- €, kde následne L. C. pri pokuse prihlásiť vozidlo na DI v Žiline zistil, že na vozidle je exekútorská blokáda, ktorá bola vydaná dňa 28.06.2011 pod č. EX 1047/11, upovedomenie o exekúcii si Q.. D. B. prevzala dňa 28.06.2011, menovanej bol udelený zákaz, aby odo dňa doručenia upovedomenia nakladala so svojim majetkom, ktorý podľa exekučného poriadku podlieha exekúcii, čím uviedla L. C. do omylu a spôsobila mu škodu vo výške 1.300,- €,
t e d a
- na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu, a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu,
č í m m a l a s p á c h a ť
- prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona
pretože skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná, nie je trestným činom.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodeného L. C., bytom U. XXXX/X, Ž. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Obžalovaná D. B. na hlavnom pojednávaní nevyužila svoje zákonné právo nevypovedať a vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa necíti byť vinná v plnom rozsahu, nakoľko poškodeného do žiadneho omylu neuviedla, pretože poškodený o tomto vedel. Jediné čo spôsobila svojou nevedomosťou bolo, že nevedela, že auto má zablokované, pretože to brala všeobecne a myslela si, že keď exekúciu riadne spláca každý mesiac, auto zablokované nie je. Poškodený bol o tomto upovedomený a necíti sa vinná, že by mu spôsobila nejakú škodu, keď poškodený do dnešného dňa to auto užíva. S poškodeným podpísali kúpnu zmluvu, na základe ktorej šla na dopravný inšpektorát dať auto odhlásiť. Keď prišla na dopravný inšpektorát bolo jej oznámené, že auto je v exekúcii. Tak isto má o tom aj doklad čo jej predložili na dopravnom inšpektoráte. Následne na to poškodenému telefonicky oznámila čo je vo veci. Poškodenému navrhla, že ak chce auto jej vráti a ona mu vráti peniaze. Poškodený povedal, že auto kupoval pre priateľku a preto by auto rád mal. Poškodený súhlasil, že auto si nechá a ona sa bude snažiť čo najskôr vyriešiť svoju finančnú situáciu a vyplatiť exekúciu. Na základe toho do kúpnej zmluvy dopísali, že prepis auta sa uskutoční najneskôr do 13.2. s čím obe strany súhlasia. Tak isto do zmluvy neuvádzali sumu, za ktorú bolo auto predané, to sa len ústne dohodli. Potom sa ústne dohodli, že mu vráti 1000 Euro a nechá si tristo euro na základe toho, že poškodený bude auto používať. Stále bola s poškodeným v telefonickom kontakte, posielala mu šeky, aby si mohol zaplatiť poistku na auto. Krátko predtým, ako sa dozvedela, že na ňu bolo podané trestné oznámenie s poškodeným telefonovala a poškodený sa jej pýtal, či sa zmenila jej finančná situácia. Povedala, že bohužiaľ zatiaľ sa jej finančná situácia nezmenila, pretože v tom čase bola ešte na materskej dovolenke. Vtedy jej poškodený navrhoval, že za ňu vyplatí exekúciu a ona to bude splácať jemu, na čo mu povedala, že mu to nemôže splácať po viac ako 20 Euro ako platí exekúciu, pretože je samoživiteľka a je v takej finančnej situácii akej je. Na to poškodený uviedol, že sa ešte ozve, alebo ona sa ozve keby sa náhodou niečo zmenilo. Nechápe prečo na ňu poškodený podal trestné oznámenie, bola dosť prekvapená z toho, v šoku, pretože nikdy nemala žiadne potýčky alebo problémy so zákonom, auto poškodenému nezobrala, poškodený auto pomaly dva roky užíva. Nerozumie tomu, tvrdí, že poškodeného neoklamala a neuviedla do omylu. Poškodený auto užíva, on ho má a svojim spôsobom sa cíti byť aj ona poškodená, pretože bude mať záznam v registri trestov, chce sa zamestnať a ona tam bude mať, že má podmienku, nebude mať čistý register trestov a na základe čoho? Necíti sa byť žiadnym spôsobom vinná. Keby ako poškodený tvrdí o tom vedela, tak by nepodpísala takú kúpnu zmluvu ako podpísala, že na tom aute nie je žiadna blokácia. Nechápe, prečo poškodený tvrdí, že bol auto prihlásiť a tam sa dozvedel, že na aute je blokácia. Prečo by on išiel prihlasovať auto, keď to auto ešte nie je odhlásené. Nerozumie tomu, a nerozumie tomu, prečo poškodený po takejto dobe na ňu podáva trestné oznámenie. Poškodený jej tvrdil, že chce, aby sa dohodli. Ona povedala, že sa chce dohodnúť, aby sa to auto mohlo prehlásiť na poškodeného, ale bohužiaľ je v takej finančnej situácii akej je a jej finančná situácia jej to nedovoľuje. Poškodený si potom do svojej kúpnej zmluvy sumu dopísal a ona poškodenému plne dôverovala a pokiaľ by ho oklamala poškodený by dva roky auto neužíval. Celému tomuto nerozumie. Na otázky prokurátora uviedla, že k odpredaju vozila došlo asi 11.1., vedela o tom, že má exekúciu, ale o tom, že nemôže nakladať so svojim majetkom alebo, že má niečo zablokované o tom nevedela. Následne ako sa pýtala exekútorky, prečo jej neposlali nejaké upovedomenie o tom, že auto má zablokované jej táto povedala, že oni sú neni povinný to oznamovať, takže stále bola v tom, že keď exekúciu riadne spláca a sú dohodnutý na splátkach, takže to je v poriadku, upovedomenie o exekúcii jej bolo doručené pred odpredajom auta.
Poškodený L. C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovanou nie je v príbuzenskom pomere, poznajú sa ako fyzické osoby. Podľa neho cena auta nebola adekvátna, nakoľko tam bolo veľa chýb a vecí, ktoré pri obhliadke nezistil a potreboval auto spraviť. Kupoval to v byte obžalovanej, peniaze odovzdal pri podpise zmluvy dňa 12.1., následne si auto zobral, ďalej bolo do zmluvy dopísané, že najneskôr do 13.2. bude vozidlo prepísané. Bolo to tam dopísané kvôli tomu, lebo mu povedali, že odchádzajú do Nemecka spolu preč aj s jej druhom a že prídu až v tom dátume. Po desiatich dňoch mu volala obžalovaná alebo jej druh, že sa vyskytol nejaký problém, že má nejakú exekúciu, a že sa auto nedá prepísať. Dajú mu vedieť auto sa potom prepíše. Plynul čas on ich kontaktoval, povedali, že sú tam ešte nejaké penále, že aby ešte počkal, že to musia riešiť, spojiť s exekútorkou. V tom čase auto nepoužíval, ďalej auto mal, ale nebolo jazdené s ním. Potom ich zase kontaktoval, že ako prebieha exekúcia, že sa to vyplatí do nejakého času, či s tým súhlasí, s čím súhlasil,
ale nepadol žiadny návrh, že by boli peniaze vrátené. Bolo navrhnuté, že do mája, júna bude exekúcia vyplatená a bude auto na neho prepísané. V lete sa s obžalovanou zase kontaktoval, že exekútorka má dovolenku, že by mala byť exekúcia skoro vyplatená. Takto stále mesiac volal, že exekútorka má stále dovolenku, až potom mu volal druh obžalovanej, že volala exekútorka, že auto si berie, že auto je zablokované, že si príde pre auto, aby bol na to pripravený. Ak chce oni auto zoberú na mesiac ani do mesiaca vyplatia sumu a potom mu exekútorka auto vráti. Vtedy už mal pochyby, nevedel čo ďalej, mal aj návrhy, že exekúciu vyplatí, potom sa k tomu nedostali, pretože chcel sumu vyplatiť priamo exekútorke s čím nesúhlasili, chceli, aby to bolo prevodom na účty, čo preňho nebolo dobré, aby to tak dopadlo. Následne chcel vedieť čo bude ďalej, vravela, aby jej zavolal. Tak spolu volali, jej situácia sa nijako nezmenila a navrhol nech vtedy mu vráti peniaze a on jej dá auto, alebo nech si vyplatí exekúciu a auto prepíše. Povedala, že peniaze už nemá, že sú minuté. Iná možnosť neni, že desať rokov bude splácať pôžičku a 10 rokov auto nebude jeho a že sa bude báť, že môže desať rokov prísť exekúcia a auto mu môžu zobrať. Následne šiel na políciu. Na otázky prokurátora uviedol, že škoda mu vznikla kúpno predajná cena 1300 Eur, určite tam bolo kopu peňazí vrazených, ale to už nič. Zmluvu by neuzatvoril, keby vedel, že tam je exekučné konanie. Na otázku samosudcu uviedol, že auto je uňho, o vrátení 1000 euro nič nevie, nikdy taký návrh nedostal, poistku na auto a všetky výdavky na auto platí. Na otázku obžalovanej uviedol, že hľadali spoločné riešenie, toto všetko neni preto, aby ju donútil vyplatiť exekúciu, povedala to že po vyplatení exekúcie naňho auto prepíše, ale povedala to, že to bude trvať dva tri mesiace a trvá to vyše roka, zmluvu nezrušil preto, že mu sľúbila, že to vyplatí, naťahovalo sa to, oklamala ho tým, že mu predala auto, ktoré nemôže na seba prepísať, peniaze odovzdal.
Následne sa súd oboznámil z listinnými dôkazmi založenými v spise a to, evidenčnou kartou vozidla, splnomocnením predloženým obžalovanou a splnomocnením predloženým poškodením, kúpnou zmluvou predloženou obžalovanou a kúpnou zmluvou predloženou poškodeným, vyrozumením exekútora, správami o povesti obžalovanej a registrom trestov obžalovanej.
Na základe takto vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že obžalovaná je v evidenčnej karte vozidla vedená ako vlastník a držiteľ motorového vozidla ALFA ROMEO EČ I., pričom na evidenčnej karte je odo dňa 28.6.2011 zapísaná exekútorská blokácia v prospech exekútorky JUDr. Soni Majkútovej EX 1047/11. Obžalovanej bolo doručené dňa 28.6.2011 všeobecné upovedomenie o začatí exekúcie (§ 47 ods. 1 písm. a) exekučného poriadku). V upovedomení o začatí exekúcie bol povinnej udelený všeobecný zákaz (§ 47 ods. 1 písm. b) exekučného poriadku), aby odo dňa doručenia upovedomenia nakladala so svojim majetkom, ktorý podľa Exekučného poriadku podlieha exekúcii, okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie. S obžalovanou bol dohodnutý splátkový kalendár na úhradu pohľadávky a príslušenstva, ktorý dodržiava. Motorové vozidlo bolo na dopravnom inšpektoráte zablokované na základe požiadavky exekútorky o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie, pričom súdna exekútorka obžalovanej neoznámila zablokovanie auta na dopravnom inšpektoráte.
Medzi obžalovanou a poškodeným bola uzatvorená písomná kúpna zmluva na vyššie uvedené auto, ktorá nie je datovaná s tým, že prepis auta sa podľa písomného dodatku na zmluve na poškodeného uskutoční najneskôr do 13.2.2012. Zmluva predložená poškodeným obsahuje ujednanie o výške kúpnej ceny, zmluva predložená obžalovanou takého ujednanie o výške kúpnej ceny neobsahuje. Obžalovaná písomne splnomocnila poškodeného na užívanie motorového vozidla. Poškodený od obžalovanej auto prevzal do svojej držby a jeho držba trvá až doposiaľ, investuje do auta a platí na predmetné auto poistky. Poškodený vyplatil obžalovanej kúpnu cenu 1300 Euro. Obžalovaná doposiaľ nebola trestne stíhaná ani priestupkovo riešená.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi obžalovanou a poškodeným bola uzatvorená minimálne ústna kúpna zmluva na auto. Ak by aj súd dospel k záveru, že písomná kúpna zmluva je neplatná, nakoľko zmluva predložená obžalovanou neobsahuje podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, t.j. dohodnutú kúpnu cenu (podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy je dohoda o predmete kúpny a kúpnej cene), na kúpnu zmluvu k hnuteľnej veci sa v zmysle Občianskeho zákonníka nevyžaduje písomná forma, pričom z výpovedí obžalovanej aj poškodeného jednoznačne vyplýva, že kúpna zmluva bola uzavretá v ústnej forme, nakoľko je nesporné, že medzi obžalovanou ako predávajúcou a poškodeným ako kupujúcim bola dohodnutá kúpna cena auta vo výške 1300 Euro, kúpna cena bola obžalovanej vyplatená a zároveň auto obžalovaná odovzdala poškodenému, ktorý ho prevzal. V zmysle § 133 Občianskeho zákonníka poškodený prevzatím auta nadobudol k nemu vlastnícke právo.
Keďže na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že poškodený by mal na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy a odovzdania auta nadobudnúť vlastnícke právo k autu, súd skúmal, prečo a či vôbec by mala byť kúpna zmluva neplatná v dôsledku doručenia všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie obžalovanej, v ktorom bol obžalovanej udelený všeobecný zákaz, aby odo dňa doručenia upovedomenia nakladala so svojim majetkom, ktorý podľa Exekučného poriadku podlieha exekúcii, okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie.
V tejto súvislosti súd konštatuje, že v rozhodovacej činnosti súdy nielen v Slovenskej republike, ale aj v Českej republike uplatňujú dva rozdielne právne názory.
Jeden právny názor vychádza z toho, že doručenie všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie (v ČR uznesenia o nariadení exekúcie - tzv. generálne inhibitorium) spôsobuje, že právny úkon uzatvorený po doručení generálneho inhibítora je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom).
Uvedený právny názor sa však v ČR spôsoboval aplikačné problémy čo sa prejavovalo tým, že sa nepresadzoval v rozhodovacej praxi súdov bez ďalšieho, ale v spojení so stavom exekučného konania. Súdy napríklad zastávali názor, že nie je žiadneho dôvodu sa domnievať, že by sankciou absolútnej neplatnosti mali byť postihnuté dispozície povinného s majetkom podliehajúcim exekúcii, pokiaľ uznesenie o nariadení exekúcie nenadobudlo právnej moci, zároveň pokiaľ exekúcia prebehne úspešne spôsobom nepostihujúcim majetok, ktorého sa predmetný právny úkon týkal, alebo ak došlo k zastaveniu exekúcie bez toho, aby bol exekúciou postihnutý majetok, s ktorým povinný nakladal v rozpore s generálnym inhibítorom.
V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle teórie práva absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd alebo iný štátny orgán bez návrhu, pričom absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením (ratifikáciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.
Vzhľadom na uvedené sa súdu javí ako nesprávna právna konštrukcia, podľa ktorej doručenie, tzv. generálneho inhibítora spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pričom v prípade, že by v budúcnosti bola exekúcia úspešná napr. iným spôsobom alebo zastavená, došlo by k akejsi konvalidácii absolútne neplatného právneho úkonu.
Uvedená úvaha predstavuje dôkaz opaku a to, že generálne inhibitórium alebo všeobecné upovedomenie alebo zákaz nakladať s vecami podliehajúcimi exekúcii by nemalo spôsobovať absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Druhý právny názor vychádza z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorú súd vzhľadom na vyššie uvedené považuje za relevantnejšiu.
V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 25 novembra 2008, sp.zn. 4Cdo 107/2007, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2009, skutočnosť, že povinný porušil zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, ktorý uložil súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie (§ 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku), nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného, ktorým tento zákaz porušil, ale vznik práva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu povinného v zmysle § 42a a 42b Občianskeho zákonníka a domáhať sa určenia, že ide o právny úkon, ktorý je voči oprávnenému neúčinný. Vo svojom rozhodnutí súd okrem iného konštatoval, že uvedený právny názor zohľadňuje aj práva tretích osôb tým, že chráni ich dobromyseľnosť pri nadobudnutí majetku od povinného (jednou z podmienok odporovateľnosti je totiž, že tretej osobe, ak nešlo o výnimky, musel byť známy úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa). Rešpektuje sa tak jeden zo základných princípov právneho štátu, a to princíp právnej istoty a v rámci neho zásadu ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv.
Uvedené rozhodnutie nadväzuje na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok zo dňa 25.7.2002 sp.zn. Cdo 85/2002), v zmysle ktorej porušenie zákazu nakladania s vecami spísanými súdnym exekútorom podľa § 117 písm. b) Exekučného poriadku, spočívajúce v uzavretí zámennej zmluvy, ktorej predmetom sú hnuteľné veci pojaté do súpisu, je porušením zákonnej povinnosti, ktorá má za následok neplatnosť zámennej zmluvy.
Teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu spôsobuje až skutočnosť, že konkrétna hnuteľná vec je spísaná exekútorom v rámci výkonu rozhodnutia predajom hnuteľných vecí a exekútor zakáže povinnému, aby nakladal s vecami, ktoré spíše podľa §117 písm. b) Exekučného poriadku, pričom všeobecný zákaz nakladania s majetkom podľa § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku spôsobuje iba odporovateľnosť právneho úkonu.
Právna konštrukcia vychádzajúca z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa súdu javí ako právne konzistentnejšia aj z toho dôvodu, že ak by doručenie všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie malo spôsobovať absolútnu neplatnosť všetkých úkonov urobených povinným, takýto výklad by anticipoval účinky konkurzu na povinného (zákaz nakladať so všetkým majetkom), čo by napríklad v prípade väčšej obchodnej spoločnosti ako povinného, mohlo spôsobiť absolútne ochromenie jej obchodnej činnosti (absolútne neplatné by sa stali všetky právne úkony, ktoré by urobila v rámci svojej obchodnej činnosti) a teda mohlo zasahovať aj do jej ústavných práv.
Vyššie uvedená právna konštrukcia vyplýva aj z aktuálnych komentárov k Exekučnému poriadku.
Na základe vyššie uvedených úvah, keďže obžalovanej nebolo súdnou exekútorkou doručené upovedomenie o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí podľa § 117 a) Exekučného poriadku a zakázané nakladať s autom podľa § 117 písm. b) Exekučného poriadku, ale iba všeobecné upovedomenie a zákaz nakladania podľa § 47 ods. 1 Exekučného poriadku a zo strany súdnej exekútorky dokonca ani nebola obžalovanej oznámená blokácia auta na dopravnom inšpektoráte, dospel súd k záveru, že predmetná kúpna zmluva na auto uzatvorená medzi obžalovanou a poškodeným je platná a obžalovaný je hmotnoprávne v súčasnosti vlastníkom predmetného auta. Z vykonaného dokazovania zároveň nevyplýva, že by poškodený odstúpil od kúpnej zmluvy.
Z vykonaného dokazovania zároveň nevyplýva, že by oprávnený z exekúcie podal žalobu na odporovateľnosť uzatvorenej kúpnej zmluvy, čím by v budúcnosti mohol poškodený prísť o auto v dôsledku úspešnosti odporovacej žaloby. Zároveň však súd nepredpokladá úspešnosť odporovacej žaloby, nakoľko objektívne sa poškodený mohol o blokácii na dopravnom inšpektoráte dozvedieť až vďaka novelizácii § 113 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ktorý mu až od 1.1.2013 umožňuje požiadať o poskytnutie informácie o tom, či sa proti vlastníkovi vozidla vedie exekučné konanie alebo výkon rozhodnutia. Ak by napriek tomu bola odporovacia žaloba úspešná, muselo by v nej byť poškodenému preukázané, že o blokácii auta vedel v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. V takom prípade by ale nemohlo byť tvrdené, že by obžalovaná uviedla poškodeného do omylu a teda že by obžalovaná mohla spáchať trestný čin podvodu, nakoľko poškodený by o blokácii vedel a teda nemohol byť uvedený do omylu.
Pokiaľ konanie obžalovanej vykazuje znaky skutkovej podstaty nejakého trestného činu, tak je to trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona. Poškodeným v tomto prípade by ale bol oprávnený z exekúcie, ktorá je vedená na obžalovanú.
V tejto súvislosti súd ale poukazuje na skutočnosť, že podľa § 56 ods. 9 Exekučného poriadku exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že s obžalovanou bol dohodnutý splátkový kalendár a obžalovaná ho dodržiava a teda je otázne, či by vôbec mohlo ísť o trestný čin poškodzovania veriteľa za daných okolností, keďže obžalovaná plní povinnosti vyplývajúce z dohody s exekútorkou. Pokiaľ ide o trestný čin poškodzovania veriteľa zároveň by muselo byť preukázané, že obžalovaná už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mala v úmysle zmariť uspokojenie svojho veriteľa, keďže ide o úmyselný trestný čin.
Zároveň súd poukazuje aj na skutočnosť, že zápis v evidenčnej karte vozidla má len evidenčný deklaratórny charakter a nie sú sním spojené žiadne konštitučné a teda hmotnoprávne účinky. Teda zápis v evidenčnej karte nemusí byť v súlade so skutočným stavom. Keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že hmotnoprávne je vlastníkom auta poškodený, prepisu auta bráni iba zápis exekútorskej blokácie v evidenčnej karte vozidla, ktorá však ako bolo povedané nemá žiadne hmotnoprávne účinky. To, že prepis auta na dopravnom inšpektoráte nie je možné zo zákona vykonať, nie je spôsobené konaním obžalovanej, ale dôsledkom konania exekútora. Je povinnosťou súdneho exekútora, ktorý je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, sa s uvedenou skutočnosťou vysporiadať, nakoľko v opačnom prípade môže vniknúť zodpovednosť za prípadnú škodu, za ktorú by však nezodpovedala obžalovaná. Exekútor by mal po dohode s oprávneným predbežne vyriešiť otázku, či je možné oprávneným z exekúcie žalovať neplatnosť, alebo odporovateľnosť právneho úkonu obžalovanej a prípadne by mala byť podaná príslušná žaloba. V opačnom prípade, a súdu sa z vykonaného dokazovania tak javí, blokácia auta na dopravnom inšpektoráte nemôže slúžiť na zabezpečenie nároku oprávneného z exekúcie, a teda je dubiózna a mala by byť na žiadosť exekútora vymazaná. Pokiaľ exekútor výmaz blokácie z evidenčnej karty vozidla nezrealizuje dobrovoľne, poškodený zároveň môže uplatniť voči oprávnenému z exekúcie tzv. excindačnou žalobou podľa § 55 Exekučného poriadku vylúčenie auta z exekúcie, nakoľko podľa vykonaného dokazovania má k autu vlastnícke právo, ktoré nepripúšťa exekúciu. Pokiaľ by poškodenému v súvislosti s excindačnou žalobou vznikli trovy konania, nemožno hovoriť o tom, že je to škoda spôsobená obžalovanou spáchaním trestného činu, nakoľko trovy konania v prípade úspešnosti poškodeného by musel znášať a uhradiť oprávnený z exekúcie a nie obžalovaná.
Na záver súd uvádza, že v prípade odsúdenia obžalovanej by mohla vniknúť absurdná situácia, keď by podľa dohody s exekútorom riadne splnila svoj dlh, následne by už bolo iba formálne prepísané auto na poškodeného a teda nikomu by nevznikla žiadna škoda, pričom obžalovaná by bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin.
Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že ani v súčasnosti nemá preukázané, že by sa obžalovaná na škodu cudzieho majetku (poškodeného) obohatila (pojmový znak skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zákona), nakoľko obžalovaná poškodenému auto odovzdala, poškodený ho prevzal a teda nadobudol k nemu vlastnícke právo, pričom ho zároveň doposiaľ nerušene užíva. Vykonaným dokazovaním zároveň nebol preukázaný ani úmysel obžalovanej na škodu cudzieho majetku obohatiť sa, ktorý by musel byť daný už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy.
Na základe vyššie uvedeného a v súlade so zásadou ultima ratio súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná, nie je trestným činom. Zároveň keďže súd obžalovanú oslobodil, podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia (vyhlásenia) podať odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie n e m ô ž e podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.