Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_10C-267-2013.pdf
PDF · 77.42 KB
Case nature
Subarea
10C/267/2013
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 825 05 Bratislava, IČO: 359 259 22, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o. so sídlom Mliekarenská 10, 825 05 Bratislava, IČO: 36 857 033, proti odporcovi: L. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie 822,58 eur s príslušenstvom, o späťvzatí návrhu, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .
IV. Navrhovateľovi s a v r a c i a zaplatený súdny poplatok vo výške 42,37 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, ul. Ševčenkova 32, Bratislava.
odôvodnenie:
Dňa 25.11.2011 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ domáha uloženia povinnosti odporcu zaplatiť mu istinu v sume 822,58 eur spolu s príslušenstvom titulom uzavretej zmluvy o pripojení č. 10056857 zo dňa 15.1.2008 s právnym predchodcom navrhovateľa, na základe ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa služby telefónneho pripojenia odporcovi, ktorý za ne nezaplatil. Súdny poplatok navrhovateľ zaplatil na výzvu súdu vo výške 49 eur.
Podaním zo dňa 26.2.2013 oznámil vedľajší účastník vstup do konania na strane odporcu a žiadal o zaslanie návrhu na začatie konania s príslušnými prílohami a vyjadreniami účastníkov v právnej veci. Uplatnil si náhradu trov konania.
Podaním doručeným súdu dňa 22.10.2013 vzal navrhovateľ návrh späť a žiadal konanie zastaviť a žiadal, aby súd nepriznal vedľajšiemu účastníkov náhradu trov konania. Späťvzatie návrhu neodôvodnil.
Súd konštatuje, že v konaní ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Preto súd podľa citovaného ustanovenia zákona konanie zastavil. Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania súd skúmal aj zavinenie účastníkov na zastavení konania, pričom konštatuje, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, pretože vzal návrh späť, a to nie pre správanie odporcu. Preto pri rozhodovaní o trovách konania rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupuje aj vedľajší účastník, súd rozhodoval aj o náhrade trov vedľajšieho účastníka, ktoré mu v konaní vznikli a boli účelné. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa súd riadil nasledujúcou právnou úvahou:
Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach § 93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona, zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie § 93 ods. 4 mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník. V konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v konaní vystupuje. Občiansky súdny poriadok potom v ustanoveniach § 153d a § 201 špecifikuje procesné postavenie vedľajšieho účastníka, a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. V týchto prípadoch právo vedľajšieho účastníka obmedzuje tak, že právo podať odvolanie má iba v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Logickým argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných, zákonom inak pre vedľajšieho účastníka neupravených procesných právach a povinnostiach, má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania. Žiadne iné ustanovenie v Občianskom súdnom poriadku, ktoré by upravovalo odlišné postavenie vedľajšieho účastníka neexistuje. Naopak, zákon celkom jasne ustanovuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Právny názor, ktorého dôsledkom je limitácia práv, ale i povinností vedľajšieho účastníka, nemá oporu v žiadnom z ustanovení zákona. Výklad noriem, ustanovení zákona súdom, nemôže byť v rozpore so samotným znením ustanovení zákona. V opačnom prípade by súd prebral na seba úlohu normotvorcu, ktorým nie je.
Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj vedľajší účastník. V danej veci, ak má odporca právo na náhradu trov zastaveného konania, má toto právo aj vedľajší účastník na strane odporcu.
Podľa názoru súdu vedľajšiemu účastníkov v tomto konaní trovy nevznikli a preto mu ich súd nepriznal. Vedľajší účastník oznámil vstup do konania a žiadal, aby mu súd doručil návrh a prílohy žaloby a vyjadrenia strán, teda je zrejmé, že sa ani neoboznámil s vecou pred jeho vstupom do konania a ani sa k veci nevyjadril. Súd má za to, že vstup vedľajšieho účastníka v konaní nebol účelný do rozhodnutia súdu o zatavení konania. Žiadne úkony, ohliadnuc od vlastného podnetu na vstup do konania, v tomto konaní vedľajší účastník neurobil.
Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ďalej len "zákon", poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.
Podľa § 11 ods.4 zákona okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,63 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Vzhľadom ku skutočnosti, že súd konanie zastavil pre späťvzatie návrhu, zároveň rozhodol podľa § 11 ods. 3 zákona o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi, ktorý platil, pričom ho krátil o sumu 6,63 eur podľa § 11 ods.4 zákona.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.