Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_7C-150-2013.pdf
PDF · 88.11 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/150/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
R. súd Michalovce sudca JUDr. Milan Mitterpák v právnej veci žalobcu Q.. Y. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. O. č. XX, Q., zastúpeného JUDr. Emilom Čerevkom, advokátom, so sídlom B. č. 17, Humenné proti žalovanému Q.. U. Z. nar. 4. XX. XXXX, bytom E. č. XX, Q., zastúpeného JUDr. Vladimírom Baťalíkom, so sídlom Š. Kukuru č. 14, Michalovce o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6344,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 6 344,75 Eur od 26. 3. 2013 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet právnemu zástupcovi žalobcu v sume 1 365,81 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou došlou na tunajší súd dňa 8. 4. 2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť v prospech žalobcu žalovanú sumu. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že Krajský súd Košice vo veci náhrady škody rozsudkom zo dňa 27. 10. 2009, č. k. 6Co 141/2009-89 žalobu žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 6 344,75 EUR k rukám advokáta žalovaného JUDr. Jána Kizivata do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca trovy konania v sume 6 344,75 Eur v stanovenej lehote zaplatil JUDr. Jánovi Kizivatovi. Žalobca proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie na základe ktorého Najvyšší súd SR uznesením č. k. 1 Cdo 44/2010 zo dňa 31. 1. 2012 rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dňa 18. 3. 2013 žalobca vyzval žalovaného, aby mu vrátil zaplatené trovy konania v sume 6 344,75 EUR v lehote do X dní. Žalovaný na výzvu nereagoval a preto žalobca podal žalobu v predmetnej veci.
Okresný súd Michalovce dňa 15. 5. 2013 pod sp. zn. 10Ro/118/2013 vydal Platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť v prospech žalobcu žalovanú sumu.
Proti skôr uvedenému Platobnému rozkazu Okresného súdu Michalovce podal žalovaný odpor, došlý na tunajší súd dňa 12. 6. 2013 v ktorom uviedol, že v súčasnosti prebieha na Okresnom súde v Michalovciach súdne konanie vedené pod sp. zn. 6C 77/2012, ktoré nie je toho času právoplatne ukončené a s poukazom na uvedené požiadavka žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške žalobcom uhradených trov právneho zastúpenia je toho času právne nedôvodná - irelevantná.
Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného došlom na tunajší súd dňa 7. 8. 2013 uviedol, že zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom rozsahu zrušil má za následok, že zaplatené trovy konania žalobcom advokátovi sú bezdôvodným obohatením, ktoré je povinný žalovaný ako účastník konania vrátiť žalobcovi. V tejto súvislosti súdu predložili dôkaz a to rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 4Cdo 12/2006. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, vrátane trov konania a úroku z omeškania vo výške 9,75 % od doručenia výzvy na zaplatenie od 26.3. 2013 do zaplatenia.
Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom na č. l. 48 spisu uviedol, že žiada o vrátenie trov súdneho konania vo veci sp. zn. 6C 77/2012, ktoré bolo vedené na tunajšom súde s tým, že sa rozhodnutie prvostupňového súdu ako aj rozhodnutie Krajského súdu ako odvolacieho v tomto konaní zrušilo uznesením Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 44/2010 zo dňa 31. 1. 2012.
Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom č. l. 49 spisu uviedol, že odmieta uznesenie Najvyššieho súdu, nakoľko bolo umelo vyrobené, vyfabrikované z uvedeného dôvodu neuznáva žalobu, nakoľko disponuje uznesením vlády, ktorá schválila privatizačný projekt Obvodného zdravotného strediska Pavlovce nad Uhom. Je tam presne definovaný majetok, ktorý bol predmetom privatizácie. Ani nájomná zmluva, ani povolenie nebolo predmetom privatizácie, a tým pádom takéto záväzky nikdy nemohol prevziať, no napriek tomu súdy zmenili obsah privatizačného projektu a jemu nariadili záväzky, ktoré pre neho nikdy neboli predmetom privatizácie. Nepozná žiadny zákon, ktorý by súdom umožnil niečo také.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 6. 11. 2013 vo svojom prednese uviedol, že toho času prebieha v právnej veci Q.. Y. J. proti odporcovi Q.. U. Z. o zaplatenie X 344,- EUR konanie vedené pod sp. zn. 6 C 77/2012, ktoré toho času nie je právoplatne skončené. Vzhľadom na uvedené sa domnieval, že je tu priestor a dôvod na prerušenie konania do momentu rozhodnutia vo veci samej v konaní. Týmto navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia skôr uvedenej veci.
Súd na pojednávaní konanom dňa 6. 11. 2013 uznesením pripustil zmenu žalobného návrhu v znení : Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6 344,75 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 6 344,75 EUR od 26. 3. 2013 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 517 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
V zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka / v znení účinnom od 1. 1. 2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu súd mal za to, že žaloba žalobcu je dôvodná.
V konaní bolo bez akýkoľvek pochybností preukázané, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co 141/2009 zo dňa 27. 10. 2009 na základe ktorého žalobca zaplatil žalovanému trovy konania vo výške 6 344,75 EUR bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 44/2010 zo dňa 31. 1. 2012. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 12/2006 je zrejmé, že zaplatením náhrady trov konania advokátovi / do jeho rúk, alebo na jeho účet / podľa neskôr zrušeného súdneho rozhodnutia vzniká bezdôvodné obohatenie tomu, koho v mene advokát náhradu prijal, t. j. účastníkovi, ktorého v konaní zastupoval, v danom prípade žalovaného.
Nakoľko žalobca zaplatil žalovanému trovy konania na základe toho času zrušeného rozsudku Krajského súdu v Košiciach, súd mal za to, že na základe takto zisteného skutkového stavu došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného a preto súd rozhodol v zmysle výroku.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa 26. 3. 2013 po uplynutí X - dňovej lehoty na plnenie na základe výzvy na vrátenie trov konania zo dňa 18. 3. 2013.
Súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 6C 77/2012, nakoľko podľa názoru súdu predmetné konanie nemá žiaden vplyv na skutkové a právne posúdenie a výsledok sporu v tejto veci.
S poukazom na skôr uvedené súd rozhodol v zmysle výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s tým, že úspešnému v spore žalobcovi súd priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 380,50 EUR a z trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za jeden úkon právnej pomoci vo výške 220,77 EUR a to za tieto úkony :
- príprava prevzatie zastúpenia vo výške 220,77 EUR
- výzva na zaplatenie bezdôvodného zaplatenia vo výške 1 základnej tarify a to 110,33 EUR
- podanie žaloby vo výške 220,77 EUR
- vyjadrenie k odporu proti Platobnému rozkazu vo výške 1 základnej tarify a to 110,33 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 6. 11. 2013 vo výške 220,77 EUR
- režijný paušál 7,81 x 5 = 39,05 EUR
- cestovné za cestu z miesta sídla advokátskej kancelárie v Humennom do miesta konania pojednávanie v Michalovciach osobným motorovým vozidlom zn. Wolkswagen Passat so spotrebou 7 litrov na 100 km pri cene za 1 liter pohonných hmôt 1,50 EUR pri ceste Z. - Michalovce a späť predstavuje sumu / 50 km x 7 litrov = 3,50 litra x 1,50 = 25,- EUR/
- náhrada za ubehnuté kilometre vychádzajúc z náhrady za 1 km jazdy 0,183 EUR , 50 km x 0,183 = 6,50 EUR, spolu cestovné náklady / 6,50 EUR + 5,25 EUR = 11,75 EUR/
- náhrada za stratu času za 4 polhodiny po 13,01 EUR predstavuje sumu 52,04 EUR, spolu cestovné náklady a náhrada za stratu času predstavujú sumu 63,79 EUR / 6,50 EUR + 5,25 EUR + 52,04 EUR/.
Celkovo trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 985,81 EUR, celkové trovy konania predstavujú sumu 1 365,81 EUR / 985,81+380,50/.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu úkon právnej pomoci spočívajúci v porade s klientom, nakoľko právny zástupca žalobcu tento úkon právnej pomoci nezdokladoval a tým pádom, nepreukázal, že k takému úkonu aj v skutočnosti došlo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, musí byť označené, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje v akom rozsahu rozhodnutie súdu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.