Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Co-45-2013.pdf
PDF · 80.78 KB
Case nature
Subarea
15Co/45/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: I. U., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXX/X, P.O.H. XX, právne zastúpeného JUDr. Petrom Ďurišom, advokátom, AK Poprad, Sadová 3507/12, proti žalovanému: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C. H. XXX/XX, právne zastúpenému JUDr. Dušanom Mackom, advokátom, AK Poprad, Mnoheľova 840/8, o neúčinnosť právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 7C/80/2011-299 zo dňa 15. mája 2013 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového konania vo výške 593,34 eur, a to za trovy právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Dušana Macka, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením konanie zastavil a uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 6.300,89 eur, a to za trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Dušana Macka, advokáta, číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v O., a.s., pobočka Poprad, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe dispozitívneho úkonu žalobcu konanie podľa § 96 ods. 1-3 O.s.p. zastavil. Rozhodnutie vo výroku týkajúcom sa náhrady trov konania právne odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p.. Uviedol, že v danom prípade žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu, pričom k mimosúdnemu usporiadaniu sporu medzi účastníkmi, t.j. žalobcom a zostávajúcim žalovaným, nedošlo. Žalobca preto nesie procesné zavinenie na zastavení konania, a tým na účelne vynaložených trovách, ktoré vznikli žalovanému v tomto spore. Prvostupňový súd dodal, že o zastavení konania a o trovách konania voči pôvodnému žalovanému v 1. rade, I. H. právoplatne rozhodol uznesením č.k. 7C/80/2011-205 zo dňa 11.5.2012. Na základe uvedeného zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania za trovy právneho zastúpenia v sume 6.300,89 Eur.
Proti uzneseniu prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že s ohľadom na všetky okolnosti veci by mala hradiť trovy konania žalovaná strana. Rovnako tak, pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia mal prvostupňový súd vychádzať z advokátskej tarify uvedenej v § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Žalobou sa totižto nedomáhal úhrady ceny nehnuteľnosti vo výške 136.000 Eur. Namietal, že spor zavinili žalovaní tým, že v rozpore so zákonom po vzájomnej dohode previedli nehnuteľnosť v čase, keď trvali účinky
predbežného opatrenia, a keď bol prevodca obmedzený v dispozícii s predmetnými nehnuteľnosťami. Z uvedených dôvodov je nemorálne priznanie trov konania žalovaným.
Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že predmetná žaloba nie je žalobou podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. (lex generalis), ale je žalobou „sui generis“ odporovacou žalobou upravenou ustanovením § 42 a nasl. Občianskeho zákonníka ako „lex specialis“. Hodnota plnenia je hodnotou veci pre účely stanovenia advokátskej tarify podľa ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky. Podľa žalovaného neprávoplatné rozhodnutie o správnej žalobe o zrušení rozhodnutia o povolení vkladu odporovanej kúpnej zmluvy nie je zákonným dôvodom spôsobilým privodiť žalobcom navrhovanú zmenu rozhodnutia o trovách konania. Neobstojí ani odvolací dôvod žalobcu, že spor zavinili žalovaní, lebo odporuje ustanoveniu § 28 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Zastavenie konania nezavinil žalovaný, ako to vyžaduje ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p., preto nemôže byť zaviazaný na zaplatenie trov konania žalobcovi. Na základe uvedeného žiadal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania potvrdiť a zároveň priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
Pretože odvolanie smerovalo proti uzneseniu o trovách konania (nesmerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej), preskúmal odvolací súd túto časť uznesenia bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať toto uznesenie z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť v časti výšky priznanej náhrady trov konania žalovanému.
Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V zmysle citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. ak dôjde k zastaveniu konania, súd pri rozhodovaní o trovách konania skúma mieru zavinenia účastníkov konania na tomto zastavení. V prípade, že dôjde k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, v prvom rade skúma to, či v dôsledku správania sa žalovaného nedošlo k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby (napr. ak by si žalovaný po podaní žaloby splnil žalovanú povinnosť). Pokiaľ nejde o prípad v zmysle druhej vety citovaného ustanovenia (t.j. späťvzatie v dôsledku správania sa žalovaného), z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania (viď. R 49/1993).
Ku späťvzatiu pre správanie žalovaného v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. dochádza väčšinou vtedy, ak žalovaný po podaní žaloby uplatnený nárok úplne uspokojí. Nie je však vylúčené, aby ku späťvzatiu došlo pre správanie žalovaného aj vtedy, ak žalovaný nesplní to, čo bolo žalobným petitom uplatnené zo strany žalobcu. V tomto prípade musí byť daná príčinná súvislosť medzi správaním žalovaného a uplatneným nárokom. Z uvedeného vyplýva, že musí byť zjavné, že dôvod, pre ktorý bola podaná žaloba, tak ako je v nej vyjadrený, bol následným chovaním žalovaného uspokojený. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p. sa má za to, že ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu vety druhej, platí veta prvá.
Súd prvého stupňa správne v tomto prípade posudzoval dôvodnosť podania návrhu, a to procesne, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaného k nároku žalobcu.
Prvostupňový súd právny úkon späťvzatia a jeho dôvody pri posudzovaní vzniku práva na náhradu trov konania správne vyhodnotil, keď za rozhodujúce považoval okolnosti späťvzatia majúce vplyv na
dôvodnosť žaloby v zmysle procesného práva a nie iné okolnosti, ktoré sú so zreteľom na uvedené z procesného hľadiska právne irelevantné.
Neobstoja odvolacie námietky žalobcu ohľadom nezavinenia zastavenia konania, keď sám svojím úkonom na pojednávaní konanom pred prvostupňovým súdom vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, preto v zmysle citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. nie sú relevantné pre rozhodnutie o náhrade trov konania. Z procesného hľadiska platí, že on zavinil zastavenie konania. Ani skutočnosti ohľadom uzavretia dohody o neuplatňovaní si náhrady trov konania medzi účastníkmi žalobca nepreukázal.
Následne odvolací súd preskúmal vyúčtovanie žalovaného a jeho súlad s obsahom spisu a zistil, že prvostupňový súd priznal žalovanému náhradu trov konania v nesprávnej výške.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, keď pri posudzovaní výšky náhrady trov konania pochybil pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
Z obsahu žaloby vyplýva, že predmetom konania bolo určenie neúčinnosti troch odporovateľných úkonov.
Odvolací súd má za to, že ide o určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ktorým je stanovená základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, keďže v predmetnom konaní nejde o určenie platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, teda či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, preto je potrebné vychádzať iba zo základu nároku, ktorým je neúčinnosť právneho úkonu. Neobstojí argumentácia žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 26.7.2013, keď poukazuje na vec určenia vlastníckeho práva, keďže v danom prípade ide o neúčinnosť odporovateľných právnych úkonov. Žalovaný vo vyjadrení zámerne poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré sa však podľa obsahu odôvodnenia netýka obdobného konania o určenie neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov. Alogickým a nespravodlivým by bol postup v týchto konaniach vychádzajúci z ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky, ak požadované uspokojenie pohľadávky žalobcu je zväčša v nepomere k odporovanému úkonu.
Keďže súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď výšku trov konania určil z hodnoty odporovaného právneho úkony, zmenil odvolací súd jeho rozhodnutie v súlade s ustanovením § 220 O.s.p. a priznal mu trovy prvostupňového konania vo výške vychádzajúcej z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Trovy prvostupňového konania v predmetnom prípade pozostávajú z ôsmich úkonov právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 14.6.2011 po 57 eur + režijný paušál 7,41 eur, 2. vyjadrenie k návrhu dňa 16.6.2011 po 57 eur + režijný paušál 7,41 eur, 3. podanie vo veci samej dňa 21.7.2011 po 57 eur + režijný paušál 7,41 eur, 4. účasť na pojednávaní prvostupňového súdu dňa 11.4.2011 po 57 eur + režijný paušál 7,41 eur, 5. účasť na meritórnom pojednávaní súdu dňa 11.5.2012 po 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur, 6. účasť na meritórnom pojednávaní súdu dňa 13.8.2012 po 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur, 7. účasť na pojednávaní súdu dňa 28.11.2012 po 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur a 8. podanie zo dňa 16.1.2013 - vyjadrenie k odvolaniu voči uzneseniu o zmene účastníka konania po 30,04 eur + režijný paušál 7,81 eur. Spolu odmena v sume 434,11 eur a režijný paušál spolu v sume 60,34 eur, čo je suma 494,45 eur, ku ktorej patrí 20 % DPH v sume 98,89 eur. Spolu priznaná náhrada trov prvostupňového konania činí sumu 593,34 eur.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobca v odvolacom konaní žiadal zmeniť rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že jemu bude
priznaná náhrada trov konania. Odvolací súd jeho odvolaniu sčasti vyhovel, keďže zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu v časti výšky priznanej náhrady trov konania, avšak zároveň bol neúspešným vo zvyšnej časti, keďže žiadal priznať náhradu trov konania vo svoj prospech. Z uvedeného dôvodu pri obdobnom pomere úspechu a neúspechu odvolateľa odvolací súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.