Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/41/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: Y. I., nar. XX. XX. XXXX, P. XXXX/X, U. - M. M., za účasti vedľajšieho účastníka: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, na strane odporcu, zastúpeného HKP Legal s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, o zaplatenie 396,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 7. marca 2012 č. k. -55, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom zo dňa 07. 03. 2012 č. k. -55 súd prvého stupňa uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 396,88 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 37,01 eura od 01. 03. 2008 až do zaplatenia, zo sumy 8,68 eura 01. 04. 2008 až do zaplatenia, zo sumy 30,01 eura od 03. 05. 2008 až do zaplatenia, zo sumy 1,99 eura od 28. 06. 2008 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania titulom súdneho poplatku vo výške 23,50 eura a titulom trov právneho zastupovania sumu 85,50 eura k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. ; , , , , , , , , , o elektronických komunikáciách. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21. 11. 2011 domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 396,88 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z jednotlivých súm až do zaplatenia a náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že odporca s právnym predchodcom navrhovateľa - Telefónica O2 Slovakia s.r.o. dňa 09. 01. 2008 uzavrel Zmluvu o pripojení a dodatok k nej, na základe ktorej boli odporcovi poskytnuté elektronické telekomunikačné služby. Pohľadávka postupcu ku dňu postúpenia pohľadávky na navrhovateľa, t. j. ku dňu 11. 12. 2008 predstavovala sumu 396,88 eura, z toho poskytnuté služby vo výške 77,69 eura a zmluvná pokuta 319,19 eura. Zároveň si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania. Súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu aj odporcu, ktorí sa nedostavili napriek riadnemu predvolaniu a svoju účasť neospravedlnili. Dokazovanie vykonal oboznámením sa s listinnými dôkazmi. Zo zmluvy o pripojení a dodatku k nej zo dňa 09. 01. 2008 vyplýva, že odporcovi poskytol mesačný program „Pre mňa 70“ a každý druhý mesačný poplatok za 1,- Sk s DPH a mobilný telefón Nokia 2630 black + ZL Slovensko. Účastníci zmluvného vzťahu si pre prípad porušenia povinností zo strany odporcu dohodli zmluvnú pokutu vo výške 9.615,92 Sk. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pripojení sú Všeobecné podmienky spoločnosti na poskytovanie verejnej telefónnej služby. Navrhovateľ fakturoval odporcovi faktúrou č. 1000346294 sumu 37,01 eura, fa. č. 1000422047 sumu 8,68 eura, fa. č. 1000513745 sumu 30,01 eura a fa. č. 1000743177 sumu 1,99 eura. Súd mal za preukázané, že odporca porušil podmienky zmluvy o pripojení, keď riadne a včas nezaplatil faktúry za poskytnuté hlasové a nehlasové služby. Poukázal na to, že odporca v januári 2008 navrhovateľovi nezaplatil ani

prvú vystavenú faktúru za poskytnuté služby a už vo februári 2008 bol v omeškaní. Odporca riadne využíval poskytnuté služby, avšak navrhovateľovi nezaplatil. Z uvedeného mal súd za to, že zmluvná pokuta je oprávnená, nakoľko si odporca ponechal mobilný telefón, hoci zaň zaplatil len 1,- Sk s DPH. Navrhovateľ sa domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie 8,5 % úroku z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na platenie určenej navrhovateľom v jednotlivých faktúrach v dôsledku omeškania odporcu s riadnymi a včasnými úhradami faktúr. Nárok navrhovateľa považoval súd za dôvodný v zmysle prvá veta, a nariadenia vlády č. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane odporcu. Žiadal, aby bol rozsudok zmenený tak, že návrh v celom rozsahu odvolací súd zamietne a ako vedľajšiemu účastníkovi mu prizná náhradu trov konania, ktoré vyčíslil. Uviedol, že kauzálnym a skutkovým základom právnej veci je spotrebiteľský vzťah, pričom zmluva, od ktorej navrhovateľ odvodzoval svoje nároky obsahuje neprijateľné podmienky z hľadiska požiadaviek zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Tvrdil, že je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu vopred pripravenú právnym predchodcom navrhovateľa, ktorej obsah pred jej uzavretím odporca nemal možnosť reálne ovplyvniť. Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia telekomunikačných služieb, ktoré odporca nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy. Spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi občianskoprávnymi bez ohľadu na to, či základný zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom plnenia bol uzavretý podľa ustanovení . Ďalej vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči odporcovi, nakoľko splatnosť faktúry najneskôr splatnej nastala dňa 28. 06. 2008 a navrhovateľ podal návrh dňa 21. 11. 2011. V závere odvolania vyčíslil trovy, ktorých náhradu žiadal priznať. K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd podané odvolanie odmietol v zmysle a aby mu priznal trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 26,09 eura s DPH. Navrhovateľ namietol oprávnenie vedľajšieho účastníka na podanie odvolania. Uviedol, že súd vydal rozsudok v predmetnej veci dňa 07. 03. 2012, teda v čase, keď boli účastníkmi konania len navrhovateľ a odporca, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením zo dňa 10. 05. 2012. Združenie nebolo vedľajším účastníkom konania v čase vyhlásenia rozsudku, súd nemal povinnosť doručovať mu predmetný rozsudok. Zároveň uviedol, že Združenie by malo poskytovať pomoc tým, ktorí o ňu prejavia záujem a nie umelo predlžovať konania, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania. Poukázal na , že vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi. V prejednávanej veci nevyplýva medzi účastníkmi žiaden spôsob vyrovnania vzťahu, preto odvolanie vedľajšieho účastníka by mal súd považovať ako podané neoprávnenou osobou. Podotkol, že postavenie vedľajšieho účastníka je odlišné od postavenia účastníka, jeho lehota na odvolanie je limitovaná lehotou na odvolanie účastníka a nemôže podať odvolanie proti vôli účastníka. K námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom uviedol, že vedľajší účastník má oprávnenia na všetky procesné úkony ako účastník. Koná však iba sám za seba. Nemôže robiť úkony predstavujúce dispozíciu s predmetom konania, lebo jeho úlohou je účastníkovi v konaní len pomáhať. Vedľajší účastník nemôže uznať nárok navrhovateľa, nemôže uzavrieť zmier a nemôže sám vzniesť námietku premlčania, nakoľko nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Subjektom oprávneným na vznesenie námietky premlčania je dlžník, resp. jeho právny nástupca a prípadne aj ich zástupca. Takýto úkon vedľajšiemu účastníkovi nepatril. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že súd na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom by nemal prihliadať, nakoľko ju uplatnila neoprávnená osoba. K uplatneniu trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom uviedol, že má za to, že nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Mal za to, že ochrana práv odporcu ako spotrebiteľa je dostatočne zabezpečená súdom, jeho právnym posúdením veci v zmysle účinnej zákonnej úpravy a následným spravodlivým rozhodnutím vo veci, pričom konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu procesným postupom podľa a a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné a z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok zrušil podľa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie podľa . Podľa súd rozhodnutie zruší len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok z titulu postúpenej pohľadávky od právneho predchodcu. Nárok vznikol z uzavretia Zmluvy o pripojení a o jej dodatku zo dňa 09. 01. 2008, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa Telefónica O2 Slovakia s.r.o. poskytla odporcovi mesačný program spolu s mobilným telefónom. Odporca sa hneď po vystavení prvej faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby dostal do omeškania, nakoľko ju riadne a včas neuhradil. Mobilný telefón si aj naďalej ponechal. Navrhovateľ si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 9.615,92 Sk. Súd prvého stupňa rozhodol o oprávnenosti nároku navrhovateľa a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 396,88 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 37,01 eura od 01. 03. 2008 až do zaplatenia, zo sumy 8,68 eura od 01. 04. 2008 až do zaplatenia, zo sumy 30,01 eura od 03. 05. 2008 až do zaplatenia, zo sumy 1,99 eura od 28. 06. 2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy pozostávajúce zo súdneho poplatku 23,50 eura a z trov právneho zastúpenia 85,50 eura. Dňa 10. 05. 2012 bolo súdu doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, a to Spotrebiteľské združenie OSA. Združenie podalo odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom namietalo existenciu neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a zároveň vznieslo námietku premlčania. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zručným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doby odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Podľa ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Ustanovenie len zdanlivo nadväzuje na poslednú vetu . Vychádza totiž nielen z iného postupu odvolacieho súdu, ale predovšetkým určuje jeho povinnosť. Pokiaľ sú splnené zákonné predpoklady, odvolací súd musí aplikovať dotknuté ustanovenie. Ide o dve podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Prvou je, že podľa názoru odvolacieho súdu sa na vec vzťahuje ustanovenie, ktoré nebolo dosiaľ použité (tak súdom prvého stupňa, ako i prípadne odvolacím súdom, ak tento v predchádzajúcom štádiu už vec posudzoval). Zároveň použitie predmetného ustanovenia je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. Za ustanovenie, ktoré je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, treba považovať také ustanovenie, ktoré je základom pre určenie danosti (aj čiastkového) nároku, alebo naopak také, ktoré priznanie nároku vylučuje. Keďže zákon neobsahuje limity, čoho sa môže odlišné právne posúdenie dotýkať, bude nutné aplikovať ho tak vo vzťahu k základu nároku, k jeho výške, príslušenstvu a napokon i čo sa týka trov konania. Z hľadiska (ne)odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom je vhodnejšie pri nejasnostiach radšej na eventualitu odlišnej právnej kvalifikácie účastníkov upozorniť. Odvolací súd neoznamuje účastníkom, ako „sa javí právne posúdenie veci“ (), ale vyzve účastníkov na vyjadrenie k možnosti aplikácie doteraz nepoužitého ustanovenia právneho predpisu, ktorý jednoznačne označí. Takýto postup je oveľa vhodnejší aj z pohľadu zachovania rovnosti účastníkov v konaní. Medzi vymedzením, ako sa javí právne posúdenie veci a medzi neprípustným hmotnoprávnym poučením účastníkov je totiž veľmi tenká deliaca čiara. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou súdu bude v ďalšom konaní dať možnosť účastníkom konania (navrhovateľ ju už dostal v rámci vyjadrenia sa k podanému odvolaniu) vyjadriť sa k vznesenej námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu a takisto zaujať aj stanovisko (v súlade s ust. ) k argumentom navrhovateľa prezentovaným v jeho písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 09. 08. 2012 ohľadne neprípustnosti, resp. nemožnosti vzniesť námietku premlčania v danej veci vedľajším účastníkom.

Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom ( ) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach a ; s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania, súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa, ktorý si uplatnil, odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku, a táto námietka bola vznesená až po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu v rámci odvolacieho konania s tým, že napriek existencii dôvodov, pre ktoré by bolo možné považovať rozhodnutie prvostupňového súdu za správne, je potrebné sa uvedenou námietkou premlčania zaoberať prednostne. Dôvodom pre zavedenie tohto procesného postupu odvolacím súdom (zrušenie napadnutého rozsudku) bola vlastne tá skutočnosť, že namietané premlčanie nároku navrhovateľa bolo realizované až po vynesení napadnutého rozsudku, k čomu musia zaujať stanovisko všetci účastníci konania, pretože v prípade konečného rozhodnutia odvolacieho súdu by išlo o iné právne posúdenie veci a tým aj odňatie možnosti účastníkom pred súdom konať. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok podľa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie ( ). Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa, pri rešpektovaní právneho záveru odvolacieho súdu obsiahnutého v tomto rozhodnutí ( ), aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ). Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.