Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-2062-2013.pdf
PDF · 80.43 KB
Case nature
Subarea
20Er/2062/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Dopravný podnik mesta Košice, a. s., Bardejovská 6, Košice, IČO: 31 701 914, zast. JUDr. Petrom Frajtom, advokátom so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, proti povinnému: Z. E., nar. XX. XX. XXXX, M. 6, E., o vymoženie 22,05 € a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Michalom Mazúrom, pod sp. zn. EX 795/2013, o námietkach povinnej proti exekúcii a proti trovám exekúcie, takto
rozhodol:
I. Námietkam povinnej proti exekúcii vyhovuje v časti 5,19 €.
II. Vo zvyšnej časti námietky povinnej proti exekúcii zamieta.
III. Námietkam povinnej proti trovám exekúcie vyhovuje.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 22. 2. 2013, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 25. 3. 2013, exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Košice I zo dňa 3. 6. 2003, č. k. 1 Ro 6607/2002-4 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX * XXXXXX, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 26. 4. 2013, vydal poverený súdny exekútor dňa 17. 6. 2013, upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si povinná prevzal do vlastných rúk dňa 25. 6. 2013.
Dňa 22. 7. 2013 boli súdu predložené na rozhodnutie námietky povinnej proti exekúcii a proti trovám exekúcie zo dňa 27. 6. 2013. Vzhľadom na to, že povinná odovzdala námietky na poštovú prepravu dňa 27. 6. 2012, lehota na podanie námietok ako aj námietok proti trovám exekúcie bola zachovaná. Vo svojich námietkach povinná uviedla, že exekúciu považuje za neopodstatnenú, nakoľko pohľadávku uhradila v splátkach vo výške 109,54 €, pričom predložila aj kópie podacích lístkov poštových peňažných poukazov, ktoré svedčia celkovej zaplatenej sume. Povinná tak urobila na základe dohody s právnym zástupcom oprávneného a svoju pohľadávku hradila v splátkach jednotlivými šekmi.
Povinná taktiež namieta výšku trov exekúcie, exekútorom uvedené vyúčtovanie trov v upovedomení je neprehľadné. Povinná taktiež nerozumie, prečo sa v danej veci začalo konať až v r. 2013, ak pohľadávku uhrádzala v rokoch 2006-2007.
Podľa ust. § 38 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, môže povinný vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa ust. § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45 Exekučného poriadku). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Po oboznámení sa s obsahom podania povinného a po preskúmaní spisového materiálu dospel súd k nasledujúcim záverom.
Exekučným titulom - platobným rozkazom zo dňa 3. 6. 2003, č. k. 1 Ro 6607/2002-4, ktorý vydal Okresný súd Košice I, bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 40,23 € (1.212,- Sk) s 15,5 % úrokom z omeškania ročne od 7. 9. 2001 do zaplatenia a nahradiť oprávnenému trovy konania vo výške 56,92 € (1.715,- Sk), všetko do pätnástich dní od doručenia rozhodnutia povinnému. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 9. 2003. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol, že povinná do dňa 16. 3. 2007 uhradila pohľadávku čiastočne vo výške 109,54 € (40,23 € istina, 34,44 € úrok, 17,09 trovy pôvodného konania a čiastočne aj trovy právneho zastúpenia v pôvodnom konaní vo výške 17,78 €). Nakoľko povinná neuhradila celú časť trov právneho zastúpenia (39,83 €), oprávnený podal dôvodne návrh na vykonanie exekúcie v zvyšnej časti trov právneho zastúpenia v pôvodnom konaní vo výške 22,05 € (39,83 € - 17,78 €).
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia oprávnene začala.
Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, a to a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti, c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného. Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti možno namietať, iba ak nastali po vzniku exekučného titulu. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané.
Po preverení výpočtu úroku z omeškania dospel súd k záveru, že námietky povinnej sú čiastočne dôvodné. Povinná uhradila prvú splátku vo výške 16,60 € (500,- Sk) dňa 21. 4. 2006, teda úrok z omeškania vo výške 15,50 % p. a. odo dňa 7. 9. 2001 do zaplatenia prvej splátky predstavuje sumu 28,83
€. Druhú splátku v tej istej výške povinná uhradila dňa 25. 5. 2006, preto úrok z omeškania sa počíta už iba zo zvyšnej sumy istiny (23,63 €), za obdobie od 22. 4. 2006 do 25. 5. 2006, čo predstavuje sumu 0,34 €. Posledná splátka istiny nastala ku dňu 23. 6. 2006, preto úrok z omeškania predstavoval za uvedené obdobie sumu 0,08 €. Spolu preto úrok z omeškania predstavuje sumu 29,25 €, nie 34,44 €, ako uviedol oprávnený vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie. Z tohto dôvodu oprávnený nedôvodne vymáha od povinnej sumu vo výške 5,19 €, ktorá bola povinnou uhradená ešte pred začatím exekučného konania. V tejto časti sú teda námietky povinnej proti exekúcii opodstatnené, nakoľko oprávnený nesprávne vypočítal úrok z omeškania.
Pokiaľ ide o námietky proti trovám exekúcie, v tejto súvislosti súd opakovane uvádza, že súdny exekútor je podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku, štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, ktorý v zmysle § 3 Exekučného poriadku, vykonáva uvedenú exekučnú činnosť nezávisle a nestranne. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z uvedeného je zrejmé, že súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti je povinný, okrem iného, zabezpečiť účastníkom konania právo na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Pomerne bohatá judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky potvrdzuje, že právo na spravodlivý proces pozostáva z viacerých samostatných subjektívnych práv, medzi ktoré patrí aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Účastník exekučného konania má právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia nielen exekučného súdu, ale aj všetkých rozhodnutí vydaných exekútorom v exekučnom konaní, čo vyplýva z toho, že na exekútora bola zákonom prenesená časť právomoci súdov vykonávať nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, ktorá musí byť vykonávaná v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ak tak exekútor pri vydávaní svojich rozhodnutí nepostupoval, jeho rozhodnutie (v tomto prípade upovedomenie o ďalších trovách exekúcie) je nevyhnutné považovať za arbitrárne, zjavne neodôvodnené, a tým priamo zasahujúce do základného práva účastníka exekučného konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ( rovnako tak čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd).
Súdny exekútor pri výkone exekúcie nie je viazaný len Exekučným poriadkom, preto jeho povinnosti nie sú určené len týmto zákonom. Je síce pravdou, že v Exekučnom poriadku nie je výslovne stanovená povinnosť exekútora uvádzať postup pri určovaní výšky hotových výdavkov, na druhej strane súdu nie je zjavné, ako potom majú účastníci exekučného konania odôvodniť svoju námietku proti trovám exekúcie, ak z upovedomenia nie je možné zistiť z čoho trovy exekúcie pozostávajú a ako ich exekútor určil (vypočítal).
Súd pritom podotýka, že exekútor nepredložil súdu upovedomenie o začatí exekúcie, iba upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 24. 6. 2013, nakoľko upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré predložil súdu, sa týka inej exekučnej veci (EX 799/2013). Avšak z predloženého upovedomenia, nakoľko niet pochýb, že exekútor pri jeho vyhotovení vychádza z formulárovej predlohy, kde iba obmieňa údaje účastníkoch, exekučnom titule, trovách a vymáhanej pohľadávke, ako aj z predloženého upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie vyplýva, že exekútor nedostatočným spôsobom odôvodňuje, z čoho pozostávajú trovy exekúcie, ak uvedie iba konečnú sumu, v tomto prípade 57,59 € vrátane DPH, pričom do zátvorky uviedol, že trovy exekúcie pozostávajú z 10 % odmeny súdneho exekútora, DPH a náhrady hotových výdavkov. Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. § 26 ods. 1 sa trovy exekúcie zaokrúhľujú na najbližších 0,50 € nahor). Takéto odôvodnenie predbežných trov nezodpovedá ani vzoru upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré je voľne dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky www.justice.gov.sk. Súd preto vyhovel námietkam povinnej proti trovám exekúcie, nakoľko nie je možné posúdiť, z čoho pozostávajú predbežné trovy exekúcie vyčíslené súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcii. Na druhej je však potrebné podotknúť, že výška predbežných trov exekúcie nie je konečná, ale závisí aj od toho, kedy povinná uhradí vymáhanú pohľadávku, nakoľko exekútor bude pokračovať vo výkone exekúcie, s čím budú úmerne rásť aj trovy exekúcie, ktoré mu pri realizácii jednotlivých úkonov vzniknú.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.