Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-205-2013.pdf
PDF · 68.87 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/205/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa matky A. I., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom K., S. XXXX/XX a otca Y. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom H., X. XXXX/X, v konaní začatom na návrh matky, o zmenu priezviska, takto
rozhodol:
Súd u d e ľ u j e súhlas namiesto otca Y. Z. k podaniu žiadosti matky o zmenu priezviska maloletého Y. Z. na priezvisko "I.".
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky, v ktorom žiadala, aby súd udelil súhlas namiesto otca maloletého dieťaťa k podaniu žiadosť o zmenu priezviska u mal. Y. Z. na priezvisko „I.“.
Vo svojom návrhu, ako aj na pojednávaní matka uviedla, že maloleté dieťa pochádza z nemanželského vzťahu rodičov, pričom maloletý t. č. navštevuje X. ročník základnej školy. S otcom dieťaťa sa rozišla v čase, keď ich syn mal 1,5 roka. Od toho času sa otec stretával so synom približne 1krát do mesiaca a v predchádzajúcich obdobiach otec neprejavil o dieťa záujem aj po dobu 3 - 4 mesiacov. Záujem o maloleté dieťa mala predovšetkým stará matka, s ktorou dieťa trávilo čas, keď bolo u otca. V súčasnosti si otec založil novú rodinu, je ženatý a má jedno dieťa. Vyživovaciu povinnosť si plní pravidelne. Matka ďalej uviedla, že toho času žije sama so synom Matka spolu s maloletým dieťaťom žije v spoločnej domácnosti u svojich rodičov, kde býva aj brat matky. Maloletý Y. samotný prejavil záujem o to, aby niesol priezvisko „I.“ ako všetci ostatní členovia rodiny. Maloletý sa už pred niekoľkými rokmi začal predstavovať priezviskom „I.Ň.“ a takto to prezentoval aj svojmu biologickému otcovi.
Otec maloletého dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne vykázané. Na pojednávanie sa ospravedlnil a zároveň uviedol, že súhlasí s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti otca. Zároveň otec zaslal vo veci písomné vyjadrenie v tom smere, že súhlasí so zmenou priezviska u maloletého Y. Z..
Kolízny opatrovník k veci uviedol, že s maloletým dieťaťom bol vykonaný pohovor, pričom tento samotný prezentoval názor, že chce niesť priezvisko „I.“. Otec v súčasnosti aj sám deklaroval, že súhlasí so zmenou priezviska, preto kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu matky v celom rozsahu.
Rozsudkom Okresného súdu v Poprade, č. k.: XXP/XXX/XXXX -XX bola určená vyživovacia povinnosť zo strany otca v sume 100,- eur mesačne.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Na návrh niektorého rodičov súd môže udeliť súhlas rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa. Súd pritom skúma, či udelenie takéhoto súhlasu bude v záujme maloletého dieťaťa, či to bude prospievať jeho zdravému vývoju a pod.
Nakoľko maloletý svojím prednesom pred kolíznym opatrovníkom sám uviedol, že chce niesť priezvisko „I.“, súd s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj s poukazom na najlepší záujem maloletého dieťaťa, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Účastníci konania, ktorí sa práva odvolania výslovne vzdali, toto právo nemajú.