Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-83-2013.pdf
PDF · 87 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/83/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti obžalovanej I. O. a spol., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na verejnom zasadnutí 6. novembra 2013 o odvolaniach obžalovaných I. a U. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. júna 2013, sp.zn. 3T 289/2012 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných I. O. a U. I. z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T 289/2012, zo dňa 28. júna 2013 boli uznaní za vinných a to obžalovaný U. I. pod bodom 1/ a 2/ pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a obžalovaná I. pod bodom 2/ pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že obžalovaný U. I. 1/ v decembri roku 2011 minimálne jedenkrát na diskotéke v obci S. D., okres C., predal za 10 eur za jednu dávku a následne dva, trikrát poskytol pervitín - metamfetamín U. C. zadarmo, pričom metamfetamín je zaradený podľa Zákona č. 139/1998 Zbierky zákonov o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do druhej skupiny psychotropných látok,
obžalovaní U. I. a I. O.
2/ od mesiaca december 2011 do marca 2012 po vzájomnej dohode v obci S. T. D. kupovali metamfetamín, tzv. pervitín a tento následne predávali v B. po 10 eur za jednu dávku osobám - B. I., I. D. a I. D., naposledy dňa 5.3.2012 asi o 22:00 hod. v S. T. D. kúpili metamfetamín - pervitín v plastovej striekačke, ktorý predali v B. asi o 23:30 hod. B. I. cca jeden a pol dávky drogy, zvyšok o hmotnosti 0,194 g metamfetamínu vo forme bázy v množstve 3 obvykle jednorazové dávky drogy až do dňa 6.3.2012 prevážali v osobnom motorovom vozidle zn. Fiat Stillo, EČ: PD XXX EC do 00:40 hod., pričom metamfetamín je zaradený podľa Zákona č. 139/1998 Zbierky zákonov o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do druhej skupiny psychotropných látok.
Za to boli odsúdení nasledovne: Obžalovaný U. I. podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaná I. O. podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l), písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, na výkon ktorého bola podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovaným uložení aj ochranný dohľad a to obžalovanému U. I. na trinásť mesiacov a obžalovanej I. O. na dvanásť mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej pätnásťdňovej lehote, teda včas, odvolania obžalovaní U. I. a I. O.. Obžalovaný U. I. v písomnom odôvodnení odvolania i na verejnom zasadnutí súdu druhého stupňa vždy prostredníctvom svojho obhajcu namietal správnosť výrokov napadnutého rozsudku ohľadne jeho osoby o vine, treste i ochrannom dohľade s poukazom predovšetkým na to, že skutok, pre ktorý je trestne stíhaný nespáchal a aj keď sa pri svojom prvom výsluchu v prípravnom konaní k jeho spáchaniu v súlade s výpoveďou spoluobžalovanej I. O. priznal, bolo to len z toho dôvodu, že spoluobžalovanej chcel svojou výpoveďou pomôcť, nakoľko ona má malé deti a taktiež si myslel, že ak bude vypovedať vo svoj neprospech, tak mu bude uložený len podmienečný trest odňatia slobody. Keďže v čase skutku boli políciou zaistené drogy v rozsahu iba troch jednotlivých dávok, keby bol v oblasti drog len trocha skúsený, stačilo, aby vo veci nevypovedal a trestné stíhanie by voči nemu nebolo ani začaté a vo veci by zrejme vystupoval len ako svedok. Už len z takéhoto jeho postupu vyplýva, že s drogami má v skutočnosti len veľmi malé skúsenosti. V ďalšej svojej výpovedi pred vyšetrovateľom spáchanie skutku už poprel a popieral ho aj na hlavnom pojednávaní, pričom podľa jeho názoru dôkazmi, ktoré okresný súd vykonal, nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané naplnenie skutkovej podstaty žalovaného obzvlášť závažného zločinu prinajmenej na viacerých osobách, pretože na naplnenie takejto skutkovej podstaty je potrebné, aby bol predaj uskutočnený aspoň trom osobám, čo v jeho trestnej veci určite preukázané nebolo, keď prevažná väčšina svedkov vypovedala, že drogy im predávala len spoluobžalovaná O. a jeho predtým nepoznali. Obžalovaná O. pritom nevypovedala pravdu a túto skutočnosť potvrdzuje aj „sms“ správa, odoslaná na jeho adresu manželom obžalovanej, v ktorej sa okrem iného uvádza, že získanie drog bolo hodené na svedka D. z Dolných Vesteníc. Spoluobžalovaná O. na hlavnom pojednávaní tiež vypovedala, že z injekčnej striekačky mal on odsypať dávky na účely predaja, v zatavenej striekačke sa však po jej zabezpečení políciou našli tri jednotlivé dávky drogy. Ak by výpoveď spoluobžalovanej bola pravdivá, tak by obsah striekačky musel byť menší a nemohla by byť zatavená. Nepravdivá výpoveď spoluobžalovanej O. mala pritom podstatný vplyv na rozhodovanie súdu prvého stupňa, ktorý vzhľadom na priznanie obžalovanej už neskúmal, či droga v rozsahu troch jednotlivých dávok bola získaná v Partizánskom, ako to tvrdí on, alebo v Dolných Vesteniciach od svedka D., ako to tvrdí obžalovaná. Na podklade uvedených dôvodov sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k jeho osobe a alternatívne buď nech je spod obžaloby oslobodený alebo vec nech je vrátená na nové konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa. Obžalovaná I. O. prostredníctvom svojej obhajkyne v písomnom odôvodnení odvolania i na verejnom zasadnutí krajského súdu namietala správnosť napadnutého rozsudku vo vzťahu k jej osobe vo výroku o uloženom nepodmienečnom treste odňatia slobody. Okresný súd síce vzal do úvahy existujúce poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a správne jej trest ukladal aj s použitím zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, avšak dostatočne nezohľadnil ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého má trest postihovať len páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, pretože pri správnom postupe by musel dospieť k záveru, že trest, ktorý jej bol uložený postihuje predovšetkým jej dve maloleté deti, keď jej odchod do výkonu trestu odňatia slobody by jej znemožnil materinskú starostlivosť o ne a vzhľadom na ich vek by bol pre ne stresujúci a mohol by vážne ohroziť psychický vývin detí, z ktorých naviac maloletý T. po úraze vyžaduje jej stálu a osobnú starostlivosť. Navrhla preto napadnutý rozsudok ohľadne jej osoby zrušiť vo výroku o treste a uložiť jej trest odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na najdlhšiu skúšobnú dobu s probačným dohľadom a uložením obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., prípadne takých, aké súd uzná za vhodné. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla s poukazom na správny a zákonný rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých jeho smeroch, teda aj vo výrokoch o trestoch odňatia slobody, keď aj obžalovanej O. bol trest uložený na samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby v spojení so zmierňovacím ustanovením § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., odvolania oboch obžalovaných zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaných podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že odvolania obžalovaných I. O. a U. I. proti napadnutému rozsudku nie sú dôvodné. Preskúmaním správnosti postupu konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutých výrokov rozsudku odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa chyby, ktoré by už samé o sebe zakladali dôvod pre ich zrušenie. Okresný súd na hlavných pojednávaniach 15.januára 2013, 3.apríla 2013 a 28.júna 2013 vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy (s výnimkou dokazovania v rozsahu, v akom sa obžalovaná I. O. priznala k spáchaniu skutku pod bodom 2/, pretože na hlavnom pojednávaní 15.januára 2013 prijal vyhlásenie obžalovanej I. O. o uznaní viny za predmetný skutok), v záujme zistenia skutkového stavu veci a objasnenia všetkých skutočností významných pre rozhodnutie a na podklade vykonaných dôkazov správne zistil okolnosti, za ktorých obžalovaní U. I. a I. O. spáchali skutky (resp. I. O. skutok) uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného U. I. i akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. So zreteľom na to, že dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd na seba navzájom nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o správnosti skutkových záverov súdu prvého stupňa. Ten pri ustálení viny aj u obžalovaného U. I. vychádzal okrem jeho spontánneho priznania v prípravnom konaní pri prvej výpovedi po vznesení obvinenia, predovšetkým ničím (teda ani „sms“ správou zaslanou 15.februára 2013 obžalovanému manželom obžalovanej I. O., keď aj podľa názoru krajského súdu obsah spomenutej správy vinu obžalovaného vôbec nespochybňuje a jej zmysel možno vyhodnotiť prinajmenšom rôzne) nespochybnených jednoznačne usvedčujúcich a v priebehu celého trestného konania nezmenených výpovedí spoluobžalovanej I. O. i svedeckých výpovedí najmä U. C., B. I., I. D. i I. D. nielen v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní, tiež zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, ako aj z listinných dôkazov a z nich najmä zo zápisnice o vydaní veci zo 6.marca 2012 - plastovej injekčnej striekačky, v ktorej sa nachádzala látka bielej farby i z úradného záznamu OO PZ Nováky z miesta činu z toho istého dňa a z ďalších dôkazov tak, ako sú podrobne rozvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vzhľadom k tomu, že odvolacie námietky obžalovaného U. I. sú v podstate totožné s jeho obhajobnými tvrdeniami od štádia jeho zmenenej výpovede dňa 17.októbra 2012 i v priebehu hlavných pojednávaní, tiež s jeho záverečnou rečou a okresný súd sa s nimi už vysporiadal aj v odôvodnení napadnutého rozsudku a krajský súd sa s jeho dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach na ne iba odkazuje. Nad rámec jeho odôvodnenia vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného U. I. poukazuje na to, že obžalovaný spáchanie skutku spontánne priznal pri svojej prvej výpovedi po vznesení obvinenia, pričom tento procesný úkon bol vykonaný skôr, ako bola vypočutá spoluobžalovaná I. O., pritom proti uzneseniu o vznesení obvinenia jeho osobe nevyužil právo podať opravný prostriedok a návrh vyšetrovateľa na jeho vzatie do väzby prokurátorka neakceptovala a zo zadržania ho prepustila z dôvodu, že pri objasnení svojej trestnej činnosti spolupracoval s políciou, ku skutku sa priznal a oľutoval svoje konanie a taktiež polícií napomáhal odhaľovať závažnú trestnú činnosť ďalšej osoby. Spoluobžalovaná O. pritom v priebehu trestného stíhania na svojich jednoznačne priznávajúcich a vo vzťahu k obžalovanému U. I. zároveň usvedčujúcich výpovediach zotrvala bez podstatnej zmeny v priebehu celého trestného konania, včítane hlavného pojednávania a s týmito jej výpoveďami korešpondovali aj ostatné na hlavných pojednávaniach vykonané vyššie citované dôkazy, najmä výpovede tam uvedených svedkov, o objektívnosti a hodnovernosti ktorých neboli zistené žiadne právne relevantné pochybnosti. Vychádzajúc z takto správne zisteného skutkového stavu, nepochybil okresný súd ani v tom smere, keď právne posúdil konanie obžalovaného U. I. pod bodom 1/ a 2/ ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., spáchaný sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. (pod bodom 2/) a konanie obžalovanej I.
O. pod bodom 2/ ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. Odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto v podrobnostiach len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o uložených trestoch odňatia slobody včítane spôsobu ich výkonu a uloženom ochrannom dohľade. Obžalovaným uložené tresty odňatia slobody podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. - u obžalovanej I. O. aj s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods.3 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. - a to obžalovanému U. I. vo výmere 10 rokov a obžalovanej I. O. vo výmere 5 rokov, teda u obžalovaného U. I. na samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby a u obžalovanej I. O. tiež na samej spodnej hranici s použitím § 39 ods. 1 a § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. týmito zmierňovacími ustanoveniami upravenej zákonnej trestnej sadzby, zohľadňujú totiž všetky zistené okolnosti prípadu a súd I. stupňa v odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. vyložil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokazované skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestov u obidvoch obžalovaných. Pokiaľ ide o právne úvahy súvisiace s výrokmi o trestoch odňatia slobody, mal na zreteli zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.) a v odôvodnení rozsudku sa konkrétne vyrovnal predovšetkým s kritériami určujúcimi druh trestu a jeho výmeru a dôsledne prihliadal najmä na spôsob spáchania činov (resp. u obžalovanej I. O. činu) a ich následky (pri drogových trestných činoch dochádza nielen k vážnemu ohrozovaniu a poškodzovaniu zdravia osôb - jednotlivých užívateľov drog, ale aj k negatívnym sprievodným sociálnym javom, keď človek, ktorý sa užívaním drogy stane od nej postupne závislým, je ochotný s vidinou splnenia jediného cieľa - získania drogy, resp. prostriedkov na zabezpečenie drogy - páchať aj závažnú trestnú činnosť najrôznejšieho charakteru a ide teda o príliš vysoké riziko recidívy), zavinenie, pohnútku i na osoby páchateľov, ich pomery a možnosti ich nápravy tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák. a vo vzťahu k obžalovanej I. O. správne použil aj ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák.. Rovnako správne a v súlade s ustanovením § 48 ods. 4 Tr. zák. u obidvoch obžalovaných sú aj výroky, ktorými boli obžalovaný U. I. a obžalovaná I. O. na výkon uložených trestov odňatia slobody zaradení do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Keďže krajský súd nezistil pochybenie zo strany okresného súdu ani vo výrokoch, ktorými bol obžalovaným U. I. a I. O. uložený ochranný dohľad a to obžalovanému U. I. vo výmere 13 mesiacov a obžalovanej I. O. vo výmere 12 mesiacov, pretože tieto výroky majú svoje opodstatnenie v ustanoveniach § 76 ods. 1 Tr. zák. (ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody) a § 78 ods. 1 Tr. zák. (ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky), dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolania obžalovaných U. I. a I. O. zamietol podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.