Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/146/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaného I. K.M., trestne stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1)Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. novembra 2013, takto

rozhodol:

Obžalovaný

I. K. M. Č. M. Z. , nar. XX.XX.XXXX I. N. J. I., okres Spišská Nová Ves, trvalé bydlisko G., U. XXX/X, okres Poprad, nezamestnaný,

j e v i n n ý , ž e

ako otec maloletých detí Nikoly, nar. XX.XX.XXXX a Pavla, nar. XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. -33 zo dňa 06.05.2008, právoplatným dňa 26.05.2008, bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 702,- Sk (23,30 €) mesačne na výživu Nikoly a sumou 702,-- Sk (23,30 €) mesačne na výživu Pavla počnúc dňom 01.01.2008 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky detí Z. A., pričom zaostalé výživné od 01.01.2008 do 30.04.2008 v sume 5.616,-- Sk bol povinný uhradiť v 500,-- Sk mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, túto svoju vyživovaciu povinnosť v Batizovciach, okres Poprad, ani inde úmyselne neplnil od 01.01.2008 až doposiaľ, s výnimkou mesiaca október 2008, kedy matke dieťaťa uhradil sumu 4.900,- Sk (162,65 €), v mesiaci január 2009 uhradil sumu 350,- €, a v mesiacoch júl až október 2012 uhradil spolu sumu 380,- €, pričom nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku dieťaťa Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., U. Č.. XXX, vo výške 2.369,40 €,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa ) .

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa ) s použitím , ) , na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 11.12.2008 podal na tunajšom súde obžalobu zo dňa 11.12.2008 na obv. I. K., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1) Tr. zákona a to pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že

ako otec maloletých detí Nikoly, nar. XX.XX.XXXX a Pavla, nar. XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. -33 zo dňa 06.05.2008, právoplatným dňa 26.05.2008, bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 702,- Sk mesačne na výživu Nikoly a sumou 702,-- Sk mesačne na výživu Petra počnúc dňom 01.01.2008 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky detí Z. A., pričom zaostalé výživné od 01.01.2008 do 30.04.2008 v sume 5.616,-- Sk bol povinný uhradiť v 500,-- Sk mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, túto svoju vyživovaciu povinnosť v Batizovciach, okres Poprad, ani inde úmyselne neplnil od 01.01.2008 až doposiaľ, s výnimkou mesiaca október 2008, kedy matke dieťaťa uhradil sumu 4.900,- Sk, pričom nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku dieťaťa Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., U. Č.. XXX, vo výške 10.544,-- Sk.

Súd vo veci dňa 15.12.2008 vydal trestný rozkaz, proti ktorému obvinený podal odpor a preto vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

Obvinený I. K. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.03.2009 uviedol, že skutok pre ktorý bola podaná obžaloba sa stal, je si vedomý, že si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil riadne a včas tak, ako je to uvedené v obžalobe, pričom dlžné výživné tak ako to uvádza obžaloba (10.544,- Sk) uhradil matke maloletých detí dňa 13.01.2009, keď tejto zaplatil sumu 350,- € (10.544,10 Sk). Po úhrade tohto dlžného výživného ďalšie výživné neuhradil, odišiel do Holandska hľadať si prácu, ktorú si aj našiel, pričom zarába okolo 900,- až 1.000,- €. Výplatu dostane okolo 17., 18. marca 2009 a z tejto je ochotný vyplatiť celé dlžné výživné za obdobie od podania obžaloby až doposiaľ, t.j. od mesiaca december 2008 až do marca 2009.

Svedkyňa poškodená Z. A., matka maloletých detí, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.03.2009 vypovedala, že rozsudkom súdu boli maloleté deti J. A. a K. A. zverené do jej výchovnej starostlivosti, pričom otec detí I. K. bol zaviazaný prispievať na ich výživu mesačne sumou 702,- Sk na každé z detí, t.j. spolu 1.404,- Sk a to vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 01.01.2008. Zaostalé výživné za obdobie od 01.01.2008 do 30.04.2008 v sume 5.616,- Sk mu bolo povolené platiť v 500,- Sk mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Obvinený si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil tak, ako mu to určil rozsudok, ale zaplatil až v októbri 2008 z titulu výživného sumu 4.900,- Sk a v januári 2009 sumu 350,- €. Ďalšie výživné jej nezaslal. Vo svojej výpovedi ďalej poukázala na skutočnosť, že je na materskej dovolenke, má druha s ktorým ako rodina poberajú sociálnu dávku zodpovedajúcu sume 6.400,- Sk. Dodala, že deti majú zabezpečené všetky základné potreby.

Vzhľadom na skutočnosť, že obvinený vyjadril snahu uhradiť vzniknutý dlh na výživnom čo najskôr, súd odročil hlavné pojednávanie na deň 30.03.2009 za účelom dodatočného splnenia vyživovacej povinnosti zo strany obvineného. Na hlavné pojednávanie konané dňa 30.03.2009 sa už obžalovaný nedostavil a súčasne nezdokladoval úhradu dlhu na výživnom. Následne pobyt obžalovaného sa stal neznámy, boli vykonané opatrenia za účelom jeho zistenia, výsledkom čoho bola skutočnosť, že pobyt obžalovaného bol zistený na území Holandska. Na známe adresy obžalovaného v zahraničí potom súd tomuto zaslal opätovné výzvy smerujúce k dodatočnému splneniu vyživovacej povinnosti, na čo obžalovaný reagoval podaním doručeným súdu dňa 16.04.2012, keď poukázal na skutočnosť, že v Holandsku si založil novú rodinu, v ktorej sa odohrali tragické udalosti keď mu zomreli deti a v tejto súvislosti mu vznikli vážne finančné problémy - dlh voči holandskému zdravotníctvu, ktorý musí splácať. Navyše v Holandsku mal

problémy sa zamestnať, no od februára 2012 má stabilnú prácu a je ochotný splácať dlh na výživnom mesačne vo výške 100,- €. Ani v ďalšom štádiu trestného konania obžalovaný dlh na výživnom nesplatil, pričom dňa 23.09.2013 zaslal súdu podanie, v ktorom oznámil, že jeho výzvy na dodatočné splnenie vyživovacej povinnosti nezaujímajú, že on fetuje a nie je ochotný ešte platiť aj na svoje deti s tým, aby ho súd ďalej neobťažoval a dal on deťom najesť.

Svedkyňa poškodená Z. A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.11.2013, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného za splnenia zákonných predpokladov pre takýto procesný postup, poukázala na skutočnosť, že obžalovaný z titulu dlhu na výživnom zaplatil ešte v roku 2012 sumu 380,- €, keď v mesiaci júl, august a september jej poslal po 100,- € mesačne, a v mesiaci október sumu 80,- €. Ďalšie výživné už obžalovaný neuhradil, o deti sa nezaujíma, ani žiadnym iným spôsobom na ich výživu neprispel. Zároveň poukázala na skutočnosť, že v roku 2009 sa jej narodilo ďalšie dieťa, naďalej je nezamestnaná, žije sama, jej príjem predstavujú sociálne dávky a rodinné prídavky v sume 140,- € mesačne. Iný príjem nemá, náhradné výživné nepoberá. Doplnila, že od určenia vyživovacej povinnosti zo strany súdu obžalovanému, výška vyživovacej povinnosti nebola zmenená.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä podnetom matky maloletých detí na trestné stíhanie, rozsudku Okresného súdu Poprad o určení vyživovacej povinnosti, rodných listov maloletých detí, výziev adresovaných obžalovanému na úhradu výživného, poukážok o platbách obžalovaného vzťahujúcich sa k úhrade výživného, registra trestov a charakteristík obžalovaného, ako aj pripojených spisov týkajúcich sa osoby obžalovaného.

Na základe takto vykonaných dôkazov, hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomne súvislosti, mal súd dostatočne preukázané, že skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný sa stal tak, ako to súd ustálil v skutkovej vete výroku tohto rozsudku, tak isto mal za to, že uvedený skutok je trestným činom a že tento skutok spáchal práve obžalovaný I.Í. K..

Z rodných listov maloletých detí J. A., nar. XX.XX.XXXX a K. A., nar. XX.XX.XXXX, bolo zistené, že otcom týchto maloletých detí je obžalovaný I. K., ktorému priamo zo Zákona o rodine vznikla vyživovacia povinnosť vyživovať maloleté deti, a ktorá povinnosť bola upravená aj rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. - 33 zo dňa 06.05.2008, právoplatným dňa 26.05.2008 takým spôsobom, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 702,- Sk (23,.30 €) mesačne na každé z maloletých detí počnúc dňom 01.01.2008 vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, a to k rukám matky detí Z. A., pričom zaostalé výživné od 01.01.2008 do 30.04.2008 v sume 5.616,- Sk bol povinný uhradiť v 500,- Sk mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Bolo zistené, že obžalovaný napriek tomu, že vyživovacia povinnosť mu vypláva priamo zo zákona a bola mu určená aj rozhodnutím súdu, si túto vyživovaciu povinnosť neplnil, pričom s jej plnením čiastočne započal až v mesiaci október 2008, kedy matke dieťaťa uhradil sumu 4.900,- Sk (162,65 €), po tom, čo matka maloletých detí podala vo veci podnet pre podozrenie z trestného činu. V neplnení vyživovacej povinnosti pokračoval naďalej a ďalšiu úhradu výživného obžalovaný zaslal až po tom, čo mu bol doručený trestný rozkaz zo strany súdu, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a proti ktorému podal odpor, keď v mesiaci január 2009 uhradil z titulu dlhu na výživnom sumu 350,- €. Napriek uvedeným úhradám výživného zo strany obžalovaného, tomuto s poukazom na ustanovenie § 122 ods. 13) Tr. zákona, vznikol ďalší dlh na výživnom za obdobie mesiacov december 2008 až marec 2009 v celkovej sume 186,42 €, úhradu ktorého sa obžalovaný zaviazal splniť do 30.03.2009, k čomu však nedošlo a tento naďalej pokračoval v neplnení vyživovacej povinnosti a v ďalšom období v priebehu roka 2012 uhradil z celkového dlhu na výživnom iba sumu 380,- € s tým, že nie je ochotný ďalšie výživné uhrádzať.

Podľa § 122 ods. 13) Tr. zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný aj po oboznámení vznesení obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V taktom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. S poukazom na citované ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, ako aj s poukazom na čiastočné úhrady výživného zo strany obžalovaného, potom tomuto ku dňu rozhodovania súdu prvého stupňa vo veci, t.j. ku dňa 06.11.2013, vznikol tomuto dlh na výživnom v celkove sume 2.369,40 €. Vo vzťahu k osobe obžalovaného zo strany súdu nebola zistená objektívna neschopnosť neplniť vyživovaciu povinnosť. V

čase začatia trestného stíhania bol síce nezamestnaný, aktívne o zamestnanie sa však neuchádzal., na úrade práce evidovaný nebol, keď z tohto bol ešte dňa 04.04.2006 vyradený pre nespoluprácu. Bolo však zistené, že obžalovaný pred začatím trestného stíhania vykonával pracovné aktivity, sám poukázal na skutočnosť, že pracoval v Českej republike, pričom po tom, čo matka vo veci podala podnet pre podozrenie zo spáchania trestného činu a po tom, čo súd vydal trestný rozkaz, alikvotnú časť dlhu na výživnom uhradil, čo teda zodpovedalo možnostiam a schopnostiam plniť si svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Obdobné úvahy možno aplikovať aj k ďalšiemu časovému obdobiu súvisiacemu s konaním pred súdom, keď obžalovaný vycestoval do Holandska práve kvôli pracovným príležitostiam, deklaroval možnosť a schopnosť platiť výživné a uhrádzať dlh na výživnom, no aj napriek tejto skutočnosti si túto povinnosť plnil len vo výrazne obmedzenom rozsahu a v konečnom dôsledku vyjadril neochotu v plnení vyživovacej povinnosti pokračovať, a to aj napriek tomu, že musel si byť vedomý, že jeho vyživovacia povinnosť sa vzťahuje k maloletým deťom, teda osobám, ktoré objektívne nie sú schopné zabezpečovať si príjmy na svoje základe životné potreby a preto takáto povinnosť prislúcha rodičom maloletých detí, keď obžalovaný túto povinnosť ponechal prakticky iba na matku detí.

Z hľadiska právnej kvalifikácie obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1) Tr. zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného. Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti sa dopustil zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona. Objektom uvedeného trestného činu je záujem spoločnosti na riadnom plnení vyživovacej povinnosti, v danom prípade rodičov vo vzťahu k maloletým deťom. Medzi protiprávnym konaním obžalovaného a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.

Obžalovaný z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne, v rozhodujúcom období priestupkovo postihnutý nebol. V registri trestov má doposiaľ päť záznamov, v posledných 10 rokoch tri, keď bol odsúdený pre majetkovú a násilnú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad , právoplatným 10.08.2006, a to pre trestný čin podľa § 188 ods. 1) Tr. zákona na 2 roky nepodmienečne so zaradením výkonu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 19.09.2007 s určením skúšobnej v trvaní 2 rokov a 6 mesiacov. Z vyššie uvedeného je potom zrejme, že obžalovaný sa trestnej činnosti navyše dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Pri úvahách o treste súd prihliadol na základné kritériá ukladania trestov vymedzené v ustanovení § 34 ) Tr. zákona, keď trest má plniť jednak represívnu funkciu, ale súčasne aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie a zároveň má predstavovať aj morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Základná trestná sadzba vzťahujúca sa na trestný čin, z ktorého súd obžalovaného uznal vinným, je až na 2 roky trestu odňatia slobody. Poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Tr. zákona súd u obžalovaného nezistil žiadne, ako priťažujúcu okolnosť konštatoval okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona, t.j. skutočnosť, že obžalovaný bol už odsúdený. Uvedená skutočnosť v súlade s ustanovením § 38 ods. 4) Tr. zákona potom má za následok, že v prípade prevahy priťažujúcich okolností, sa dolná hranica trestnej sadzby u páchateľa zvyšuje o jednu tretinu, čo má za následok v danom prípade aplikáciu trestnej sadzby v rozmedzí 8 mesiacov až 2 rokov trestu odňatia slobody. S prihliadnutím na uvedené zákonné kritériá rozhodné pre ukladanie trestu, osobu páchateľa, jeho doterajší život, okolnosti skutku, bol potom súd toho názoru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, a keďže skutok bol spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, je vylúčené aby trest mohol byť ukladaný ako trest podmienečný. Z uvedeného dôvodu preto súd takto uložený trest vyslovil ako nepodmienečný a zároveň s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný v posledných 10 rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť, súd ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa ) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.