Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-73-2013.pdf
PDF · 97.47 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/73/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu BURITEX, s.r.o., so sídlom Partizánske, Makarenkova 213/1, IČO: 36 317 187, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Valjentom, advokátom so sídlom Partizánske, Jesenského 232, proti žalovanému Okresnému úradu Trenčín so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3 (predtým Obvodný úrad životného prostredia v Trenčíne so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j.: V. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 21. marca 2013, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Trenčíne, č. V./XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 19. decembra 2012, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 90 ods. 3 písm. l) zákona č. 543/2002 Z.z. vo výške 1.200,- € za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že v čase od február až marec 2012 uskutočnil výrub stromov v počte 204 ks - z toho 16 jedincov jelše lepkavej a 188 jedincov topoľov rastúce pri vodnom toku H. v k.ú. R. bez súhlasu orgánu ochrany prírody, čím porušil § 47 ods. 3 zákona. Zároveň bola žalobcovi v zmysle § 91 ods. 12 a 13 cit. zákona uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prerokovaním iného správneho deliktu paušálnou sumou 33,19 €.
Žalobca v žalobe tvrdí že, rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci(§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Konkrétne žalobca vytýka žalovanému, že bol jeho postupom a rozhodnutím ukrátený na svojich právach z týchto dôvodov:
1. Podľa právneho názoru správneho orgánu (ktorý právny názor je obsiahnutý v odôvodnení rozhodnutia) skutočnosť, že žalobca vykonal výrub náletových drevín pri toku H. v k.ú. R. na základe zmluvy o spolupráci uzavretej dňa 31. decembra 2013 medzi žalobcom a Slovenským vodohospodárskym podnikom š.p., odštepný závod N. ako správcom toku, nezbavuje žalobcu povinnosti požiadať orgán ochrany prírody o súhlas s vykonaním výrubu. Žalobca sa s uvedeným právnym názorom nestotožňuje. Podľa názoru žalobcu, správca vodného toku mal právo odstrániť
dreviny aj prostredníctvom ďalšieho subjektu (pod jeho dozorom) bez toho, aby tento subjekt (v tomto prípade žalobca) mal povinnosť žiadať orgán ochrany prírody o súhlas v zmysle § 47 ods. 3 zákona. Zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny a taktiež zákona o vodách, ako ďalej uviedol žalobca, nevyplýva, že správca vodného toku nemôže výrub drevín v rámci výkonu svojich povinností obstarať prostredníctvom inej osoby.
2. Žalobca tvrdí, že nie je pravdou tvrdenie správneho orgánu, že sa jednalo o obojstranný holorub v úseku cca 1200 metrov, keďže žalobca vykonával výrub iba na jednej strane, na druhej strane výrub vykonávali pracovníci Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p.. Táto skutočnosť podľa tvrdenia žalobcu vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania z 10. decembra 2012 na Obvodnom úrade životného prostredia v Trenčíne, stále pracovisko Bánovce nad Bebravou. Žalobca tvrdí, že vyruboval len správcom toku označené dreviny, t.j. topole nachádzajúce sa na pobrežných pozemkoch, ktoré boli v rúbnom veku, boli prestárnuté, padajúce konáre ohrozovali ľudí, resp. padali do potoka, z ktorých dôvodov sa správca toku rozhodol pre výrub topoľov. Žalobca teda jelše neodstraňoval, čo mohol potvrdiť i zástupca Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., ktorý však v správnom konaní nebol vypočutý.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od neho vyžiadal, zopakoval skutkovú vetu správneho deliktu, z ktorého bol žalobca uznaný vinným, zopakoval právne posúdenie tohto skutku ako i sankciu, ktorá bola žalobcovi uložená. Zdôraznil, že skutková podstata správneho deliktu bola v správnom konaní nespochybniteľne preukázaná. K námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci žalobca poukázal na čl. II. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky s tým, že Slovenský vodohospodársky podnik š.p. ako správca vodného toku má povinnosť konať len v medziach zákona, nie je oprávnený konať všetko, čo nie je zákonom zakázané, ale je povinný konať iba to, čo má zákonom dovolené. Ak teda zákon výslovne nerozširuje možnosti vykonať odstraňovanie drevín na vodnom toku bez súhlasu orgánu ochrany prírody aj na tretie osoby, čo aj s poverením správcu toku, je zrejmé, že tieto tretie osoby sú povinné takýto súhlas si vopred zabezpečiť. Žalovaný vo vyjadrení ďalej poukázal na ust. § 47 ods. 4 písm. d), § 48 ods. 2 a ust. § 49 ods. 1 písm. b) zákona o vodách, z ktorých ustanovení podľa názoru žalovaného jednoznačne vyplýva, že pre uplatnenie výnimky z povinnosti žiadať o vydanie súhlasu na výrub je potrebné, aby bol výrub vykonávaný 1. správcom vodného toku, 2. v záujme starostlivosti o koryto a 3. na pobrežných pozemkoch. Všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne. Zákon o vodách, ako i zákon o ochrane prírody (ako vo svojom vyjadrení uzavrel žalovaný) nepripúšťa žiadne tretie osoby, ktoré by mohli, hoci iba dočasne plniť povinnosti správcu vodného toku. V závere vyjadrenia žalovaný poukázal na usmernenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, sekcia ochrany prírody a tvorby krajiny č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa 22. marca 2010 ako i na usmernenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, sekcia štátnej správy v sektore vôd a rybárstva č. XXXXX/ XXXX zo dňa 3. augusta 2010, v ktorom ústredný orgán štátnej správy zhodne vyslovil právny názor, ktorý je v súlade s rozhodnutím prvostupňového orgánu a následne žalovaného ako odvolacieho orgánu. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. j.: V. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 21. marca 2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Trenčíne zo dňa 19. decembra 2012, č. V./XXXX/XXXXX-XXX, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 90 ods. 3 písm. l) zákona č. 543/2002 Z.z. vo výške 1.200,- € za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že v čase od február až marec 2012 uskutočnil výrub stromov v počte 204 ks - z toho 16 jedincov jelše lepkavej a 188 jedincov topoľov rastúce pri vodnom toku H. v k.ú. R. bez súhlasu orgánu ochrany prírody, čím porušil § 47 ods. 3 zákona a zároveň bola žalobcovi v zmysle § 91 ods. 12 a 13 cit. zákona uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prerokovaním iného správneho deliktu paušálnou sumou 33,19 €.
Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva tento skutkový a právny stav:
Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Trenčíne zo dňa 19. decembra 2012, č. V./XXXX/ XXXXX-XXX bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 90 ods. 3 písm. l) zákona č. 543/2002 Z.z. vo výške 1.200,- € za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že v čase od február až marec 2012 uskutočnil výrub stromov v počte 204 ks - z toho 16 jedincov jelše lepkavej a 188 jedincov topoľov rastúce pri vodnom toku H. v k.ú. R. bez súhlasu orgánu ochrany prírody, čím porušil § 47 ods. 3 zákona a zároveň bola žalobcovi v zmysle § 91 ods. 12 a 13 cit. zákona uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prerokovaním iného správneho deliktu paušálnou sumou 33,19 €. Ako vyplýva z rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa, žalobca správnym orgánom zistený skutkový stav žiadnym spôsobom nenamietal, vo veci sa vyjadril cit.: „Dodržal som zmluvu, ktorú som uzatvoril so správcom vodných tokov dňa 31. januára 2012. V zmysle tejto zmluvy som spolupracoval s odstraňovaním náletových drevín na toku H., čim som dodržal zmluvu. Necítim sa byť vinný na správnom delikte za spoločnosť Buritex, s.r.o., nakoľko som to nespravil tým, že by som si bol vedomý porušenia zákona“. Vo veci bolo Štátnou ochranou prírody SR, Regionálne centrum ochrany prírody v Nitre vypracované odborné vyjadrenie č. P. PN XXX/XX zo dňa 12. novembra 2012, v ktorom je vyčíslená spoločenská hodnota vyrúbaných drevín na 227.822,30 €. Pri vymeriavaní sankcie správny orgán I. stupňa prihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť na to, že žalobca uskutočnil výrub s tým, že predpokladal, že správca toku oznámil orgánu ochrany prírody plánovaný výrub, nakoľko táto povinnosť vyplývala správcovi toku zo zmluvy (čl. II).
Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal obsahovo rovnaké skutočnosti ako v správnej žalobe. Navyše v odvolaní dodal, že v zmysle ust. § 47 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z.z., správca toku svoj úmysel vykonať špecifikovaný výrub drevín riadne a včas (v lehote 15 dní pred uskutočnením výrubu) oznámil V. R., pričom táto obec neurčila žiadne podrobnejšie podmienky uskutočnenia výrubu (obec podľa § 69 ods. 1 písm. f/ zákona č. 543/2002 Z.z. ako orgán ochrany prírody v prvom stupni prijíma oznámenia v zmysle § 47 ods. 7 cit. zákona).
O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. j.: V. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 21. marca 2013 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Trenčíne, č. V./XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 19. decembra 2012 potvrdil s tým, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zopakoval právne závery a skutkové zistenia preukázané správnym orgánom I. stupňa, zopakoval podklady, z ktorých správny orgán I. stupňa vychádzal, pričom rovnako ako správny orgán I. stupňa i žalovaný dospel jednoznačne k záveru, že žalobca sa konania, ktoré sa mu kladie za vinu jednoznačne dopustil a naplnil tak skutkovú podstatu iného správneho deliktu, z ktorého bol uznaný vinným. Námietky žalobcu obsiahnuté v odvolaní žalovaný zdôvodnil rovnako, t.j. tými istými argumentmi, aké žalovaný uviedol vo vyjadrení k správnej žalobe. K tvrdeniu žalobcu o riadnom a včasnom splnení si oznamovacej povinnosti podľa § 47 ods. 7 cit. zákona žalovaný pre úplnosť uviedol, že uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde. Správca vodného toku má od 1. septembra 2007 oznamovaciu povinnosť voči Obvodnému úradu životného prostredia v Trenčíne, stále pracovisko Bánovce nad Bebravou (nie teda voči Obci R.), a to na základe vyhradenej pôsobnosti podľa § 69 písm. e) a f) cit. zákona (správne má byť uvedené § 68 písm. h/). Oznámenie voči Obvodnému úradu životného prostredia v Trenčíne, stále pracovisko Bánovce nad Bebravou si správca toku teda nesplnil.
Predmetom sporu v prejednávanej veci sú 2 otázky (tak ako ich žalobca v žalobe vymedzil, keď dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný), a to:
1. Či bol žalobca povinný požiadať orgán ochrany prírody o súhlas s vykonaním výrubu, keď výrub vykonával pre správcu vodného toku, a či v tejto súvislosti nepostačovalo oznámenie v zmysle ust. § 47 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z.z..
2. Či správny orgán I. stupňa ako i žalovaný vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, keď podľa skutkovej vety mal žalobca uskutočniť výrub okrem iného i 16 jedincov jelše lepkavej, čo žalobca popiera.
K spornej otázke pod bodom č. 1 krajský súd uvádza:
Podľa 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník (správca, nájomca) a po vyznačení dreviny určenej na výrub.
Z výslovného znenia vyššie cit. ust. § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. vyplýva, že na výrub dreviny sa v zásade vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Výnimka z tohto pravidla musí priamo vyplývať zo zákona. Takáto výnimka je upravená napr. v § 47 ods. 4 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z., podľa ktorého súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje, ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov. Takýmto osobitným predpisom je aj zákon č. 364/2004 Z.z., ktorý v § 49 ods. 1 písm. b/ ustanovuje, že správca vodného toku je oprávnený v záujme starostlivosti o koryto odstraňovať, alebo novo vysádzať stromy a kry na pobrežných pozemkoch. Na žalobcu sa však uvedená výnimka nevzťahuje, nakoľko žalobca nie je správcom vodného toku a toto postavenie žalobca nezískal ani tým, že so správcom vodného toku uzatvoril zmluvu o spolupráci, predmetom ktorej bolo odstránenie drevného porastu na ľavostrannom a pravostrannom svahu toku H.. Keďže žalobca nepodlieha vyššie uvedenej výnimke, a ani žiadnej inej (skutočnosť, že výrub dreviny vykonával žalobca pre správcu vodného toku zákon nepovažuje za výnimku), vzťahuje sa na neho všeobecná zásada, že výrub dreviny môže vykonať len na základe súhlasu orgánu ochrany prírody. Súd v spornej otázke pod bodom č. 1 zaujal jednoznačné stanovisko, že žalobca bol povinný požiadať orgán ochrany prírody o súhlas s vykonaním výrubu, a to aj v tom prípade, že výrub vykonal pre správcu vodného toku; nepostačovalo len oznámenie výrubu orgánu ochrany prírody (k čomu nakoniec ani nedošlo, nakoľko správca vodného toku toto oznámenie adresoval nie Obvodnému úradu životného prostredia v Trenčíne, stále pracovisko Bánovce nad Bebravou, ktorý mal vyhradenú pôsobnosť podľa § 68 písm. h) cit. zákona, ale Obci Nedašovce, v ktorej kompetencii prijímanie týchto oznámení nebolo). V súdenej veci nie je sporné, že žalobca súhlasom orgánu ochrany prírody na výrub dreviny nedisponoval a napriek tomu výrub dreviny vykonal. Pokiaľ teda za takéhoto stavu žalovaný ustálil, že žalobca porušil ustanovenie § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., učinil tak plne v súlade s právnym poriadkom a nemožno mu v tomto smere nič vyčítať.
K spornej otázke pod bodom č. 2 krajský súd uvádza:
Krajský súd po oboznámení sa s administratívnym spisom zastáva jednoznačne ten názor, že správne orgány oboch stupňov pri vydávaní svojich rozhodnutí vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, vo veci vykonali dostatočné dokazovanie. Sám žalobca bol vo veci riadne vypočutý, jeho výpoveď je zaznamenaná v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 10. decembra 2012, ktoré sa uskutočnilo na Obvodnom úrade životného prostredia v Trenčíne, stále pracovisko Bánovce nad Bebravou. Na pojednávaní žalobca ani raz a ani čiastočne nespochybnil skutkovú vetu správneho deliktu, z ktorého bol žalobca uznaný vinným, t.j. ani raz nenamietol a nebránil sa, že nevyrúbal 16 jedincov jelše lepkavej. Naopak z vyjadrenia žalobcu cit.: „Dodržal som zmluvu, ktorú som uzatvoril...“, pričom podľa čl. I. bod 2. Zmluvy o spolupráci zo dňa 31. januára 2012 (medzi žalobcom a správcom vodného toku) sa výrub mal týkať aj jelše, skôr vyplýva, že sa ku konaniu, ktoré sa mu kladie za vinu priznal. Ak teda správny orgán uvedenú skutočnosť (že žalobca vyrúbal i 16 jedincov jelše lepkavej) považoval za nespornú, a preto v tomto smere nevykonal ďalšie dokazovanie (napr. výsluchom zástupcu Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p.), je jeho procesný postup odôvodnený a nemožno v žiadnom prípade ustáliť, žeby vo veci nebol náležite zistený skutkový stav. Súd jednoznačne konštatuje, že vo veci bol správnymi orgánmi náležite zistený skutkový stav a námietku žalobcu vyhodnocuje ako účelovú s úmyslom zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný správny delikt.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd sa v žiadnom smere nestotožnil ani s jednou námietkou vznesenou v prejednávanej veci žalobcom.
Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia a procesných postupov predchádzajúcich jeho vydaniu konštatuje, že záver, ktorý správny orgán I. stupňa zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj so zákonnými ustanoveniami zákona č. 543/2002 Z.z. a zákona č. 364/2004 Z.z.. Krajský súd vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom súd musel skonštatovať, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. S poukazom na uvedené je zrejmé, že Krajský súd považuje námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné. Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Krajský súd v Trenčíne teda nemohol inak ako žalobu zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.
Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.