Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-444-2023.pdf
PDF · 93.26 KB
Case nature
Subarea
59Ek/444/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO 47 967 692, právne zastúpený KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO 36 648 892, proti povinnému W. D., E.. XX.XX.XXXX, I. X. XX/X, XXXX X., X. X., o vymoženie 64,- eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ivetou Tóthovou, Exekútorský úrad Veľký Krtíš so sídlom Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš pod sp. zn. 181EX 160/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 15.02.2023 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 64,- eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. 42Up/401/2020 dňa 15.01.2021. Okresný súd Banská Bystrica dňa 27.02.2023 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/444/2023, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Povinný dňa 09.05.2023 doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol s poukazom na ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku dňa 19.05.2023 postúpený súdnemu exekútorovi. Dňa 08.06.2023 súdny exekútor predmetný návrh spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu predložil na rozhodnutie tunajšiemu súdu. Povinný v odôvodnení návrhu uviedol, že platobný rozkaz nedostal, žiadne doporučene neprevzal, lebo už od roku 2018 robil v zahraničí ako opatrovateľ a od konca roka 2019 býva s deťmi v Rakúsku, kde v roku 2021 dostali trvalý pobyt. Ku dňu podania návrhu nevedel, že má platiť voči oprávnenému, až pokiaľ sa súdny exekútor cestou rakúskeho súdu k nemu nedostal. Povinný žiada o zrušenie exekúcie, lebo o ničom nevedel a žiadne rozhodnutie od Okresného súdu Banská Bystrica nedostal.
3. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučné konanie sa spravuje niektorými procesnými princípmi. Jedným z vedúcich princípov zakladajúcich exekučné konanie je princíp ochrany a obrany povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní exekúcie. Citujúc ust. § 61k ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku ďalej uviedol, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať
len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Exekučnému súdu bol predložený právoplatný a vykonateľný exekučný titul - platobný rozkaz č.k. 42Up/401/2020 zo dňa 15.1.2021, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica a ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.3.2021. S poukazom na ust. § 9 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní oprávnený uviedol, že upomínacie konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul je skrátenou formou súdneho konania. Platobný rozkaz v upomínacom konaní je vydaný na základe návrhu veriteľa (v exekučnom konaní oprávneného). Dlžník (v exekučnom konaní povinný), sa voči takémuto platobnému rozkazu môže brániť, a to podaním odporu. V prípade, že dlžník (povinný) voči platobnému rozkazu v stanovenej lehote nepodá odpor, platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť. Podaním odporu, ktorý nebol odmietnutý sa naopak platobný rozkaz zrušuje. Zároveň poukázal na ust. § 10 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, v zmysle ktorého nedoručenie platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní by malo za následok pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Pokiaľ by teda platobný rozkaz nebol riadne doručený, nemohla by byť vyhotovená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorá však v predmetnom konaní bola vyhotovená. Povinný nijako neosvedčil, že exekučný titul je v súčasnosti zrušený, čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie celej neuhradenej sumy. Exekúcia je vedená na podklade právoplatného exekučného titulu, ktorý bol vydaný v súdnom konaní. Exekučný súd v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Exekučného poriadku preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, nezistil dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, a vydal poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomil o tom oprávneného. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom predmetného rozhodnutia je súd viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú. Právoplatnosť rozhodnutia možno definovať ako vlastnosť, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Vykonateľnosť rozhodnutia je potrebné chápať ako vlastnosť rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd posúdil podanie povinného ako nedôvodné, pretože tu nie je žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Navrhuje preto, aby súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko povinný nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, a v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
4. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
5. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.
6. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného
nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
13. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.
14. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi, na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti.
15. Exekučný poriadok umožňuje povinnému v exekučnom konaní uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace
zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.
16. Súd v súvislosti s novelou exekučného poriadku č. 2/2017 Z. z. účinnou od 01.04.2017 dáva do pozornosti, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § 61k a § 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak napr. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo ak bol exekučný titul zrušený, alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
17. Oprávnený sa v predmetnom exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní, ktoré predstavuje alternatívny spôsob uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku. Ak sa žalobca od žalovaného v upomínacom konaní domáha vymoženia peňažného plnenia, súd môže za splnenia zákonných podmienok o uplatnenom nároku rozhodnúť v tzv. skrátenom konaní. Ide o zjednodušený spôsob konania, ktoré sa uskutočňuje bez nariadenia pojednávania a ktoré umožňuje súdu rýchlo a efektívne rozhodnúť o peňažnom nároku žalobcu na základe jeho tvrdení za predpokladu, že súd nemá o nich pochybnosti a to bez vypočutia žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že konanie sa uskutočňuje v neprítomnosti žalovaného, pričom rozhodnutie v ňom vydané ukladá povinnosť žalovanému v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť uplatnenú pohľadávku alebo jej časť a nahradiť trovy konania. Ak žalovaný s povinnosťou nesúhlasí, môže proti platobnému rozkazu podať odpor v rovnakej lehote, v opačnom prípade platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť.
18. Podstatou návrhu povinného na zastavenie exekúcie a teda ťažiskovým dôvodom, ktorý povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza ako dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, je skutočnosť, že mu exekučný titul nebol doručený. Exekučný súd k tomuto tvrdeniu uvádza nasledovné. Prijatím zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov sa zaviedol duálny režim podávania návrhov na vydanie platobného rozkazu. Žalobca tak má možnosť uplatniť si svoju pohľadávku formou upomínacieho konania, ktoré sa uskutočňuje v elektronickej podobe tým, že návrh sa podáva elektronickými prostriedkami prostredníctvom štandardizovaných elektronických formulárov zverejnených na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky alebo formou „klasického“ platobného rozkazu, kde sa na konanie uplatnia príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ako už bolo vyššie uvedené, oprávnený v základnom konaní podal návrh na vydanie platobného rozkazu formou upomínacieho konania, a preto režim doručovania sa spravuje zákonom o upomínacom konaní. Súd preskúmal spis vedený tunajším súdom vedený pod sp. zn. 42Up/401/2020 za účelom preskúmania zákonnosti doručenia platobného rozkazu a zistil, že súd platobný rozkaz odoslal povinnému dňa 19.01.2021. Exekučný súd z obsahu spisu ďalej zistil, že platobný rozkaz povinný prevzal dňa 25.01.2021, čo preukazuje doručenka založená v spise s poznámkou, že povinnému bola zásielka v tento deň listinne doručená.
19. Exekučný súd v tejto súvislosti uvádza, že doručenka je v zmysle ust. § 111 ods. 1 Civilného sporového poriadku verejnou listinou. Listina ako dôkazný prostriedok je správa v písomnej jazykovej forme zachytená na hnuteľnom podklade, pričom v štádiu dokazovania je potrebné rozlišovať či ide o listinu verejnej alebo súkromnej povahy. Pojem verejná listina je upravený v ust. § 205 Civilného sporového poriadku podľa ktorého, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že dôkazom opaku je možné vyvrátiť pravdivosť údajov v nej uvedených, pričom dôkaznú povinnosť nemá tá zo strán, ktorá sa jej dovoláva, ale strana v konaní, ktorá pravdivosť obsahu takejto listiny popiera. Pod pojmom
doručovanie do vlastných rúk sa rozumie taký spôsob doručovania, že adresát vlastnoručným podpisom prevzatie písomnosti potvrdí na poštovej doručenke. Ak teda povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že exekučný titul mu nebol doručený, bolo povinnosťou povinného predložiť exekučnému súdu také dôkazy, resp. navrhnúť ich vykonanie, ktoré by preukázali opak pravdivosti údajov na doručenke uvedených a ktoré vyvracajú pravdivosť doručenky ako takej.
20. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Inak povedané, dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť predložiť, resp. označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ povinný k návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci pravdivosť jeho tvrdení, resp. v návrhu neoznačil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia o nedoručení exekučného titulu jednoznačne potvrdili, exekučný súd uvedené tvrdenia povinného nemôže považovať za preukázané. Len na základe tvrdenia povinného, ktoré však v konaní nebolo podložené žiadnym dôkazom, totiž nemožno jednoznačne ustáliť, že exekučný titul nebol povinnému doručený zákonným spôsobom. Keďže povinný v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil a ani neoznačil dôkazy, ktoré by vyvrátili pravdivosť údajov uvedených na doručenke, súd má za to, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.