Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Ek-3518-2022.pdf
PDF · 92.12 KB
Case nature
Subarea
9Ek/3518/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium legal s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnému: Ľ. G.O., L.. XX.XX.XXXX, P. J. T. XXXX/X, XXX XX Y., o vymoženie 9947,27 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Róbert Rychtarčík, so sídlom exekútorského úradu 1. mája 223/25, 058 01 Poprad, IČO: 35 515 741, pod číslom 145EX 1/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Oprávnenému sa voči povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 19.12.2022 domáhal od povinného vymoženia 9947,27 Eur na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08.09.2022, sp. zn. 34Up/1162/2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.10.2022 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 29.12.2022 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Róbert Rychtarčík, so sídlom exekútorského úradu 1. mája 223/25, 058 01 Poprad, IČO: 35 515 741, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 145EX 1/23. 3. Súdny exekútor dňa 26.01.2023 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené do vlastných rúk dňa 10.01.2023. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie doručil na súd dňa 24.01.2023. Následne povinný dňa 25.01.2023 prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdnemu exekútorovi ďalšie podanie označené ako návrh na zastavenie exekúcie. S ohľadom na uvedené skutočnosti, súd uvádza, že návrhy povinného boli podané v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 4. Povinný vo svojom prvom podaní (návrhu na zastavenie exekúcie) uviedol, že žiada o zastavenie exekúcie z dôvodu, že nevlastní žiadny majetok, je zamestnaný, dostáva cca 620 Eur, z ktorej musí uhrádzať nájom, musí uhrádzať škôlku pre deti, stará sa aj o nevlastné dieťa, ktoré chodí do školy. Povinný uviedol, že do zlej finančnej situácie sa dostal počas korony, kedy bol doma a y financií, ktoré dostával od firmy nepostačovali ani na pokrytie základných potrieb. Vtedy sa to začalo hrnúť a dostal sa do stavu, kedy nebol schopný platiť svoje záväzky, po pandémii si síce finančne prilepšil, ale splátky sa mu navýšili o tie sumy, ktoré meškal počas pandémie a pracovník banky sa s ním nechcel dohodnúť na splátkovom kalendári, chcel od neho vyplatenie celej zameškanej sumy. Povinný uviedol, že exekúcia je preňho likvidačná a preto sa rozhodol podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h). Následne povinný súdu doručil ďalšie podanie (doplnenie prvého návrhu na zastavenie exekúcie), v ktorom uviedol, že oprávnený sa domáha vymoženia svojej pohľadávky od povinného na základe exekučného titulu, ktorý bol vydaný na podklade zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom
dňa 04.01.2019. Povinný návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku odôvodnil tým, že je spotrebiteľom, a zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je považovaná za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto je potrebné aplikovať aj na právne vzťahy vyplývajúce z predmetnej zmluvy ustanovenia spotrebiteľského práva. Povinný vo vzťahu k tejto námietke poukázal na výrok uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, PLz. ÚS 1/2022-9 z 15.06.2022: „Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal.“ Citovaným uznesením ústavného súdu č. k. PLz. ÚS 1/2022-9 z 15. júna 2022 došlo k zjednoteniu právneho názoru vysloveného I. senátom ústavného súdu v uznesení č. k. I. ÚS 166/2021 z 20. apríla 2021 a odlišného právneho názoru, ku ktorému dospel III. senát ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 324/2021. Povinný má za to, že platobný rozkaz je nespôsobilým a nevykonateľným exekučným titulom, vydaným nie sudcom, ale vyšším súdnym úradníkom, navyše bez ex offo súdnej kontroly spotrebiteľskej zmluvy, a to s poukazom na závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „súdny dvor“) vo veci C-448/17 z 20. septembra 2018. V štádiu vydávania platobného rozkazu musí súd ex offo skúmať povahu zmluvných podmienok, čo má podľa súdneho dvora zabezpečiť jedine sudca, ktorým vyšší súdny úradník nie je. Povinný namietol aj nárok na dohodnutý úrok zo zmluvy po zosplatnení úveru, ako aj samotné zosplatnenie úveru. Povinný má za to, že právny predchodca oprávneného nepostupoval s odbornou starostlivosťou a dôsledne neskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V danom prípade právny predchodca oprávneného zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou, ale naopak tieto svoje povinnosti porušil, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 zákona č 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prvá veta, t.j. že nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Zákon právnou úpravou skúmania bonity spotrebiteľov chráni spotrebiteľov práve pred ich neúmerným zadlžovaním, spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Právny predchodca oprávneného nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a teda nemohol postúpiť oprávnenému tzv. „živý úver“. Pri postúpení pohľadávky, došlo ku konaniu v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a aj v rozpore s § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je zmluva o postúpení pohľadávky neplatný právny úkon. Vyššie uvedené možno považovať za skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Na základe všetkých uvedených skutočností povinný navrhol, aby súd exekúciu zastavil a priznal povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie. 5. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že povinný neuviedol žiadny dôvod, ktorý by odôvodňoval zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k Exekučného poriadku. V prejednávanom prípade je možné vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy povinného prípadne povolením plnenia vymáhanej povinnosti v primeraných splátkach. Oprávnený navrhuje, aby súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol. 6. Súdny exekútor sa bližšie k návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril. 7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 11. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 12. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že dôvodom pre zastavenie exekúcie je jeho nemajetnosť. Súd vo vzťahu k tejto námietke uvádza, že nemajetnosť či nepriaznivá finančná situácia nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takomto prípade však nevydáva rozhodnutie súd, ale súdny exekútor, a to za splnenia podmienok stanovených Exekučným poriadkom. Vzhľadom k uvedenému súd považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie v tejto časti za nedôvodný. 13. Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa povinný bránil bola námietka vo vzťahu k exekučnému titulu, a teda že súd pri vydávaní exekučného titulu neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky, pričom povinný poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, PLz. ÚS 1/2022-9 z 15.06.2022., podľa ktorého je exekučný súd v štádiu rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie povinný ex offo podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku vykonať kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa právneho názoru povinného s odkazom na uznesenie ÚS SR súd konajúci v základnom konaní nemohol vydať exekučný titul (platobný rozkaz) z dôvodu, že tento bol vydaný vyšším súdnym úradníkom a z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere trpí neprijateľnými zmluvnými podmienkami, pre ktoré exekučný titul nemal byť vydaný. Súd uvádza, že uznesenie ÚS SR nie je možné vykladať v tom zmysle, že bráni vydávaniu platobných rozkazov zo strany vyššieho súdneho úradníka, teda, že takéto súdne rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku (právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu). Dotknuté rozhodnutie umožňuje, a zároveň aj prikazuje exekučnému súdu, s poukazom na znenie § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, vykonať ex offo prieskum neprijateľných zmluvných podmienok hmotnoprávneho vzťahu existujúcemu v čase pred vydaním súdneho rozhodnutia (exekučného titulu), čo predstavuje výnimku zo zákazu materiálneho preskúmavania exekučných titulov, ktorý vo všeobecnosti zaväzuje exekučný súd. Takýto prieskum avšak nie je neobmedzený, pretože v súlade s uznesením ÚS SR je tento prieskum možné vykonať len v prípade, ak dôjde ku kumulatívnemu splneniu základných podmienok spočívajúcich vo a) vydaní platobného rozkazu vyšším súdnym úradníkom, b) ide o spotrebiteľskú vec, c) lehota na podanie odporu je 15 dní a d) odpor voči platobnému rozkazu musí byť vecne odôvodnený. 14. Súd uvádza, že v prebiehajúcom exekučnom konaní nedošlo k naplneniu týchto kumulatívnych podmienok. Do pozornosti povinnej je potrebné zo strany súdu dať skutočnosť, že zákonom č. 211/2021 Z. z. účinným od 01.07.2021 došlo k novelizácii zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, a to vložením nového odseku 3 do § 267 CSP , podľa ktorého „súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaným spotrebiteľom“, rovnako predmetný zákon novelizoval ustanovenie § 12 zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, kde opätovne došlo k vloženiu odseku 3, podľa ktorého „súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaný spotrebiteľom“. Platobný rozkaz, ktorý predstavuje exekučný titul, bol vydaný dňa 08.09.2022, teda v čase po účinnosti zákona č. 211/2021 Z. z.. V tomto kontexte súd upriamuje pozornosť povinného na bod 37 uznesenia ÚS SR, kde Ústavný súd Slovenskej republiky pamätal na uvedenú novelizáciu zákonom č. 211/2021 Z. z., a zároveň na bod 38 uznesenia ÚS SR, kde ústavný súd uviedol, že toto uznesenie je výlučne záväzne pre rozhodovanie o ústavných sťažnostiach podaných proti rozhodnutiam všeobecných súdov založených na právnej úprave CSP účinnej do 30.06.2021. Ako už súd uviedol exekučný titul bol vydaný dňa 08.09.2022, teda uznesenie ÚS SR nie je aplikovateľné na prípad povinného. Dôvodom nemožnosti takejto aplikácie je skutočnosť, že zákonom č. 211/2021 Z. z. došlo k zmene posudzovania vecnosti
odôvodnenia odporu na miernejšie, a preto v prejednávanom prípade nedošlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok uvedených Ústavným súdom Slovenskej republiky, pretože ich súčasťou bola potreba podať vecne odôvodnený odpor, ktorý sa do 30.06.2021 neposudzoval miernejšie (bod 38 uznesenia ÚS SR). 15. Exekučný súd v plnej miere rešpektuje princíp ochrany spotrebiteľa, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou súkromného práva, a ktorý má významné a nezameniteľné postavenie nie len v právnom poriadku Slovenskej republiky ale aj v práve Európskej únie, ktorej Slovenská republika je členským štátom a je právne viazaná právom Európskej únie a nerezignoval naň. Súd si v plnej miere uvedomuje právne postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v konaní, a to v súlade s ustanoveniami § 290 - § 306 CSP, no napriek tejto skutočnosti má súd za potrebu uviesť, že ochrana spotrebiteľa musí byť racionálna a musí vychádzať z triezvych úvah založených na rozumnom aplikovaní právnych noriem. Povinný bol v exekučnom titule náležite poučený o možnosti podať odpor voči platobnému rozkazu. 16. Vyššie uvedená argumentácia súdu vzťahujúca sa na nemožnosť aplikácie uznesenia ÚS SR z dôvodu zmeny právnej úpravy v čase pred vydaním exekučného titulu sa môže z pohľadu povinného zdať ako nepoužiteľná a nesúvisiaca s prejednávanou vecou, a to z dôvodu, že povinný nepodal voči platobnému rozkazu odpor. Odpor voči platobnému rozkazu predstavuje v súlade s § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní riadny opravný prostriedok, ktorým žalovaný môže zvrátiť následky vydaného platobného rozkazu. Predmetné ustanovenie predstavuje dispozičný úkon žalovaného v podobe práva podať odpor. To či povinný využije svoje právo je v plnej miere na rozhodnutí žalovaného. To, že povinný nevyužil svoje právo podať odpor, bez rozdielu na dôvody, pre ktoré ho k tomu viedli, neznamená, že právna kumulatívna podmienka uvedená v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022 vzťahujúca sa na možnosť podania odporu s vecným odôvodnením nebola naplnená, a že exekučný súd má povinnosť v súlade s predmetným uznesením skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Povinný mal možnosť podať odpor, pričom vychádzajúc z jednej zo základných právnych zásad, že neznalosť práva neospravedlňuje nespôsobuje, že takáto procesná pasivita ospravedlňuje povinného do takej miery, že exekučný súd bude nahrádzať základe konanie a rozhodovať o skutočnostiach, ktoré mohol povinný uplatniť v odpore. 17. Povinný v rámci svojho návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na viacero skutočností, ktoré podľa povinného predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú, že exekučný titul nemal byť vydaný. Exekučný súd v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádza z § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvody uvedené v tomto ustanovení umožňujú súdu zastaviť exekúciu v prípade, ak dôjde k naplneniu niektorého z dôvodov uvedených v tomto ustanovení, pričom spoločným znakom týchto dôvodov je, že vznikli v čase po vydaní exekučného titulu. Argumentácia povinného je založená na skutočnostiach, ktoré koncepčne existovali už v čase pred vznikom exekučného titulu. Povinnému boli tieto dôvody vzhľadom na skutkové tvrdenia povinného známe v čase vydania exekučného titulu, a preto dôvody, ktoré použil v návrhu na zastavenie exekúcie mohol náležite využiť v odpore. Odpor podaný aspoň v rozsahu v akom bol podaný návrh na zastavenie exekúcie možno s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 3 zákona o upomínacom konaní považovať za vecne odôvodnený a toto vecné odôvodnenie by bolo posudzované miernejšie a takto podaný odpor by mal právny účinok v podobe zrušenia platobného rozkazu podľa § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní. 18. Odkazujúc na vyššie uvedenú argumentáciu súdu, súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie, v časti v ktorom povinný uvádza neprijateľné zmluvné podmienky nie je dôvodný z dôvodu, že tieto skutočnosti mal povinný uplatniť v odpore v rámci základného konania. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022 nie je možné uplatniť na právnu vec povinného, keďže platobný rozkaz bol vydaný v čase, keď právna úprava umožňovala miernejšie posudzovanie odporu a nedošlo k splneniu podmienok predpokladaných Ústavným súdom Slovenskej republiky, pre ktoré by exekučný súd bol povinný preskúmavať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie v tejto časti podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 19. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022 nie je možné vykladať v tom smere, že nedovoľuje súdu vydať platobný rozkaz vyšším súdnym úradníkom, keďže predmetné uznesenie upravuje podmienky, kedy je exekučný súd povinný skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Platobný rozkaz bol vydaný v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, a preto exekučný súd uvádza, že návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti, v ktorej tvrdil, že exekučný titul nemal byť vydaný vyšším súdnym úradníkom je nedôvodný. (I.výrok) 20. O trovách konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd rozhodoval v zmysle § 199a, § 199d Exekučného poriadku a § 255 Civilného sporového poriadku v nadväznosti na § 200 Exekučného poriadku. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nárok na náhradu trov by vznikol
oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný. Vzhľadom však na to, že oprávnený nebol právne zastúpený, a teda mu žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov nepriznal. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.