Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_13C-114-2013.pdf
PDF · 87.68 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/114/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom v Žiline, Hodžova ul.č. 11, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., IČO: 36 866 881, so sídlom v Bratislave, Žabotova ul.č. 2/B proti odporcovi B. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v G. nad Y., J. P. č. XXXX/XX, v súčasnosti na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom JUDr. Danielou Mončekovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, v konaní o zaplatenie 643,78 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 25.07.2012, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 643,78 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 28.7.2003 navrhovateľ a odporca uzatvorili zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi službu Povolené prečerpanie na osobnom účte a odporca prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Na vyššie uvedený účel poskytol navrhovateľ odporcovi na účet peňažné prostriedky, ktoré mohol odporca čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Odporca počas trvania platnosti zmluvy prečerpal sumu vo výške 409,65 €. Vzhľadom k tomu, že odporca nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky, navrhovateľ dňa 29.9.2009 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie sumy 643,78 €, ktorá pozostávala z istiny 409,65 € a sankčného úroku z omeškania vo výške 234,13 € v súlade s výpisom z účtu peňažného ústavu. Sankčný úrok z omeškania si navrhovateľ uplatňuje z vyčíslenej istiny za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Nakoľko pohľadávka navrhovateľa nebola do dňa podania žaloby uhradená navrhovateľ navrhol, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 643,78 € s 9% úrokom z omeškania zo sumy 409,65 € od 30.9.2009 do zaplatenia.
Odporca sa vo veci písomne nevyjadrili.
Opatrovník odporcu vzniesol vo veci námietku premlčania.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom dňa 7.12.2012, č.k. 22Ro/334/2012-50. Z dôvodu nemožnosti jeho doručenia odporcovi do vlastných rúk, bol vydaný platobný rozkaz zrušený a vzhľadom k tomu, že odporca sa nachádza na bližšie nezistenom mieste odporcovi bol ustanovený opatrovník.
Súd dňa 6.11.2013 v zmysle ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v spojení s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, t. zn. v sporoch, v ktorých hodnota sporu neprevyšuje sumu 1.000 eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 2.10.2013 spolu s poučením podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku prítomní neboli.
Súd rozhodol vo veci podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to najmä podmienkami zriadenia a vedenia služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“, zmluvou o osobnom účte Axion zo dňa 28.7.2003, žiadosťou o zmenu účtu na iný účet a žiadosťou o zmenu na účte zo dňa 15.6.2006, návrhom majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí služby Povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 15.6.2006, oznámením banky o výške debetného limitu (č.l. 21), návrhom na prehodnotenie debetného limitu zo dňa 15.6.2006 a 5.6.2007, návrhom na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty Maestro zo dňa 31.1.2006, žiadosťou o zmenu na účte zo dňa 14.3.2008, oznámením o odstúpení od zmluvy o účte zo dňa 21.9.2009 s kópiou podacieho hárku z č.l. 27, výpisom z účtu odporcu z č.l. 28-40, Sadzobníkom poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s., platnými od 1.1.2004 a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri, odporca je fyzická osoba
- nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Odporca uzavrel dňa 28.7.2003 s navrhovateľom zmluvu o osobnom účte Axion, na základe ktorej sa banka zaviazala pre odporcu otvoriť a viesť bežný účet. Odporca dňa 15.6.2006 požiadal banku o uzavretie zmluvy o poskytnutí služby Povolené prečerpanie na osobnom účte. Banka uvedenej žiadosti odporcu vyhovela a oznámila mu, že výška jeho debetného limitu je od 1.8.2008 10.000,- Sk.
Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že v zmluve o bežnom účte môže byť dohodnuté, že banka v súlade s § 710 OBZ prevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď nie sú na účte potrebné peňažné prostriedky (ide o tzv. kontokorentný úver). Z uvedeného vyplýva, že bežný účet môže byť zriadený s úverovým rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do mínusového, debetného zostatku, avšak len v rozsahu úverového rámca. Vznik uvedenej kombinácie bežného a úverového účtu však musí byť medzi stranami dohodnutý. V prejednávanom prípade mal súd preukázané uzavretie zmluvy o poskytnutí služby Povolené prečerpanie na osobnom účte. Dňa 1.4.2009 banka listom odporcovi oznámila, že vzhľadom na limit debetného zostatku 332,- € a jeho aktuálnu výšku 356,41 €, je výška nepovoleného debetného zostatku 24,41 €. V uvedenom oznámení banka tiež uviedla, že debetný zostatok je na účte odporcu odo dňa 2.1.2009 bez označenia, či tento debetný zostatok je nepovolený alebo povolený.
Podľa čl. III. bodu 23 Všeobecných obchodných podmienok ak účet dosiahne debetný zostatok, debetný zostatok nadobúda charakter nepovoleného debetu. V prípade vzniku takéhoto nepovoleného debetu banka zašle klientovi upomienku s požiadavkou na vyrovnanie nepovoleného debetu v lehote v nej stanovenej a klient je povinný nepovolený debet vyrovnať v bankou stanovenej lehote. Nevyrovnanie nepovoleného debetu v stanovenej lehote sa považuje za podstatné porušenie zmluvy o účte, pričom pohľadávka banky z nepovoleného debetu sa stane okamžite splatnou vrátane príslušenstva a banka je oprávnená si ju započítať na ťarchu pohľadávky klienta voči banke. Ak vznikne na účte debetný zostatok má banka právo uplatniť úročenie debetu a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu prípadne účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku.
Z oznámenia banky zo dňa 21.9.2009 (č.l. 8) vyplýva, že banka odstúpila od uzavretej zmluvy o účte, nakoľko bol na účte odporcu vykazovaný debetný zostatok, ktorého aktuálna výška mala byť 404,39 € t.j. vyšší ako bol povolený debetný limit. Zároveň banka odporcovi oznámila, že dňom doručenia tohto odstúpenia zanikajú aj všetky zmluvy, viazané k tomuto účtu - napr. povolené prečerpanie. Z výpisov z účtu odporcu (č.l. 28-40) súdu vyplynulo, že k 31.12.2008 bol zostatok na účte vo výške debetu 336,73 €. Ako tento debetný zostatok vznikol súdu ani z predložených dôkazov ani tvrdení navrhovateľa nie je jasné. Z týchto listinných dôkazov má súd iba preukázané, že od 1.1.2009 do 29.9.2009 mal debetný zostatok na účte narásť na sumu 409,65 €, pričom sumu rozdielu tvoria úroky a poplatky banky. Čo sa týka zúčtovaných úrokov z listinných dôkazov súd nevie zistiť bez príslušných tvrdení navrhovateľa o aké úroky či z akej sumy boli vypočítané. Odporcovi bol taktiež účtovaný poplatok „Balík sl. Výhoda50 vo výške 3,29 €“, čo je pravdepodobne poplatok za vedenie účtu, ktorého dôvodnosť v tejto výške však z predloženého sadzobníka poplatkov nevyplýva. Nakoľko súdu neboli poskytnuté skutočnosti (ani vo forme tvrdení ani vo forme dôkazov), na základe ktorých by mohol mať súd preukázané, čo tvorí žalovaný debetný zostatok, v dôsledku čoho nevie posúdiť oprávnenosť a dôvodnosť zúčtovaných úrokov poprípade poplatkov, resp. ani nevie ustáliť aké úroky či poplatky boli odporcovi účtované navrhovateľom, a preto nevie ustáliť, z akého dôvodu je navrhovateľ oprávnený požadovať od odporcu zaplatenie žalovanej sumy, a čo túto žalovanú sumu tvorí resp. čo tvorí samotnú istinu, súd návrh navrhovateľa zamietol.
Aj napriek tomuto záveru súd sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania zo strany opatrovníka odporcu.
V tomto smere súd najprv považuje za potrebné uviesť, že vec bolo nutné posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského práva.
Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o bežnom účte bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov banky, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že navrhovateľ pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporca v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Súd preto zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §23a z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.
Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. účinný od 01.01.2008 ( a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva však nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva, slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa pritom pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Obč.zák. v znení účinnom od 01.01.2008. Z tohto dôvodu súd s poukazom na § 54 ods. 1 Obč.zák. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy na vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 Obč.zák. o premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a zabezpečujú jeho ochranu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Čo sa týka posúdenia vznesenej námietky premlčania, je potrebné uviesť, premlčacia doba tak pre každú debetnú položku účtu plynula samostatne, a teda navrhovateľ mohol uplatniť jednotlivé čiastkové položky na súde samostatne, a preto súd posudzoval samostatne jednotlivé debetné položky, vyplývajúce z výpisu z účtu odporcu, a konštatuje, že vzhľadom na dátum podania návrhu na začatie konania na súd ( 25.7.2012) sú premlčané všetky nároky navrhovateľa, ktoré vznikli pred 25.07.2009 (všeobecná trojročná premlčacia doba). V prípade, že by navrhovateľ preukázal dôvodnosť požadovaného nároku, súd by potom prihliadal aj na vznesenú námietku premlčania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi ako plne úspešnému účastníkovi konania trovy konania. Nakoľko tomuto žiadne nevznikli súd mu ich náhradu voči navrhovateľovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo). Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).