Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4To-71-2013.pdf
PDF · 79.64 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/71/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Rudolfa Ďurtu v trestnej veci obžalovanej P. E. a spol. z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. na verejnom zasadnutí 6. novembra 2013 o odvolaní okresného prokurátora vo Zvolene proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 176/12-87 zo dňa 25. 3. 2013 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 176/12-87 zo dňa 25. 3. 2013 v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodujúc sám uznáva vinu obžalovaných 1) P. E., nar. XX. X. XXXX vo M., trvale bytom M. Y., C. XXX, prechodne bytom A. XXX u H. T., 2) H. E., nar. XX. X. XXXX v D., trvale bytom M. Y., C. XXX,
na tom skutkovom základe, že v školskom roku 2011/2012 v období od 1. 9. 2011 do 30. 6. 2012 ako rodičia maloletého J. E., nar. XX. X. XXXX, povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu a všetstranný rozvoj dieťaťa v zmysle § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. nedôsledne pristupovali k výchove svojho syna, čím mu vytvorili podmienky na vznik nežiadúcich návykov a sklonov v podobe dlhodobého záškoláctva, pričom maloletý J. E., nar. XX. X. XXXX v školskom roku 2011/2012 od 1. 9. 2011 do 30. 6. 2012 vymeškal na T. M.X., Y. XXX, M. celkom 346 neospravedlnených hodín,
t e d a
1) obž. P. E. vydala z nedbanlivosti osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhalčivý život a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhšiu dobu, 2) obž. H. E. vydal z nedbanlivosti osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil viesť záhalčivý život
č í m s p á c h a l i
1) obž. P. E. prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák. 2) obž. H. E. prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j ú
1) obž. P. E. podľa § 211 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 54 Tr. zák. na trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín. Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. je obžalovaná povinná trest povinnej práce vykonať do jedného roka od nariadenia jeho výkonu.
Podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. je obžalovaná povinná trest povinnej práce vykonať osobne, vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu. 2) obž. H. E. podľa § 211 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) a § 38 ods. 4 Tr. zái. na trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
odôvodnenie:
Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 176/12-87 zo dňa 25. 3. 2013 boli obžalovaní 1) P. E., 2) H. E. uznaní za vinných z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že v školskom roku 2011/2012 v období od 1. 9. 2011 do 30. 6. 2012 ako rodičia maloletého J. E., nar. XX. X. XXXX, povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu a všetstranný rozvoj dieťaťa v zmysle § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. nedôsledne pristupovali k výchove svojho syna, čím mu vytvorili podmienky na vznik nežiadúcich návykov a sklonov v podobe dlhodobého záškoláctva, pričom maloletý J. E., nar. XX. X. XXXX v školskom roku 2011/2012 od 1. 9. 2011 do 30. 6. 2012 vymeškal na T. M.X., Y. XXX, M. celkom 346 neospravedlnených hodín.
Za to boli odsúdení a to P. E. podľa § 211 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 54 Tr. zák. na trest povinnej práce vo výmere 200 hodín, pričom podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. bola obžalovanej uložená povinnosť trest práce vykonať do jedného roka od nariadenia jeho výkonu a podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. bola uložená povinnosť vykonať trest povinnej práce osobne vo svojom voľne bez nároku na odmenu. Rovnako uvedeným rozsudkom bol odsúdený i H. E., kde tomuto podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) a § 38 ods. 4 Tr. zák. bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie okresný prokurátor, ktoré neskôr písomne zdôvodnil. V písomných dôvodoch svojho odvolania okresný prokurátor uvádza, že odvolanie podáva do výroku rozhodnutia prvostupňového súdu tak o vine ako aj treste. Zdôrazňuje pritom, že sa nestotožňuje s právnou kvalifikáciou konania obžalovaných v zmysle ods. 1 u § 211 Tr. zák., avšak má za to, že vzhľadom na ustálenú súdnu prax s poukazom na vymeškaných viac ako 200 vyučovacích hodín bolo treba správne právne kvalifikovať konanie obžalovaných ako konanie trvajúce po dlhší čas a teda správne mala byť uznaná právna kvalifikácia v zmysle ods. 3 § 211 Tr. zák. Poukazuje tiež na to, že žalované obdobie v danom konkrétnom prípade bolo od 1. 9. 2011 do 30. 6. 2012, teda že bola splnená i ďalšia podmienka a to doba trvania presahujúca 6 mesiacov. Podaním odvolania sa domáha, aby krajský súd ako súd odvolací, zrušil rozsudok prvostupňového súdu a aby oboch obžalovaných uznal za vinných v zmysle podanej obžaloby a aby im uložil primeraný trest.
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom pri postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je iba sčasti dôvodné.
Zo zápisnice z hlavného pojednávania po prednesení obžaloby krajský súd zisťuje (č.l. 83), že obž. P. E. pred prvostupňovým súdom urobila vyhlásenie, že sa cíti byť vinná a na všetky položené otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedala kladne, kde súd na č.l. 84 zápisnice z hlavného pojednávania následne na to vyhlásil uznesenie, podľa ktorého v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovanej o vine. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd pochybil, keď po prednesení obžaloby prijal vyhlásenie obžalovanej a potom následne v rozsudku toto vyhlásenie obžalovanej neakceptoval. Krajský súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že takéto vyhlásenie, pokiaľ ho súd prijme, je neodvolateľné a v tomto rozsahu aj nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Pokiaľ prvostupňový súd bol toho názoru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre kvalifikáciu konania v zmysle ods. 3 k § 211 Tr. zák. bolo jeho povinnosťou takéto vyhlásenie neprijať a nie svojvoľne a bez akýchkoľvek zákonných dôvodov zmeniť túto právnu kvalifikáciu vo svojom rozsudku. Takýto postup je nezákonný a svojvoľný, ktorý
svedčí o nedostatočnej príprave na hlavné pojednávanie. Krajský súd preto viazaný týmto vyhlásením obžalovanej na hlavnom pojednávaní preto bol povinný upraviť právnu kvalifikáciu konania obž. P. E..
Iná je však situácia v prípade obž. H. E.. Tento sa nezúčastnil hlavného pojednávania takže v danej veci neurobil vyhlásenie a preto sa krajský súd mohol vysporiadať i s právnou kvalifikáciou konania. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že v danom konkrétnom prípade (bez toho, aby boli porovnávané obdobné prípady, pretože každý prípad je individuálny), nebolo v zmysle obžaloby vôbec špecifikované, kto z obidvoch manželov je zodpovedný za vymeškané hodiny, osobitne s prihliadnutím na skutočnosť, že v zmysle rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11C 70/06-42 bol mal. J. E. zverený do výchovy matky. Z výsledkov dokazovania je pritom zrejmé, že až začiatkom roku 2012 začal maloletý bývať u svojho otca, hoci nie pravidelne ale predsa, ktorý mu tak isto vytváral podmienky na záškoláctvo. Tým však nie je splnená podmienka dlhšieho času a ani príčinná súvislosť medzi celkovým počtom vymeškaných hodín, za ktoré zodpovedá obžalovaný a počtom vymeškaných hodín, ktorý mu je kladený za vinu v súvislosti s právnou kvalifikáciou v zmysle ods. 3 § 211 Tr. zák.
Pozornosti krajského súdu neunikla ani správca Obce M. Y., v zmysle ktorej vyplýva, že v inkriminovanom čase od septembra 2011 do decembra 2011 bola táto obec osobitným príjemcom na poberanie rodinných prídavkov na mal. J., pričom od 1. 1. 2012 bol osobitný príjemca zrušený rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen z dôvodu, že dieťa školu navštevuje pravidelne a spolupráca rodiny so školou sa zlepšila, čím zanikol dôvod na zastavenie výplaty prídavkov na dieťa. Z výpovede svedkyne W. N. na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že spolupráca medzi školou a ÚPSVaR bola v danom konkrétnom prípade nekorektná a že v čase pojednávania už maloletý čakal druhé dieťa so svojou družkou J. X. a že za celý školský rok 2011/2012 nebol podaný zo strany školy na ÚPSVaR žiadny podnet.
Takáto dôkazná situácia, kedy bez konkretizácie príčinnej súvislosti medzi počtom vymeškaných hodín a konaním jednotlivých páchateľov neexistuje žiadny príčinný vzťah spôsobuje, že takéto konanie, nemožno potom právne kvalifikovať ako konanie, ktoré by vyšším stupňom ohrozovalo záujmy chránenej osoby Trestným zákonom a ktoré by mohlo mať kvalifikovanú podobu v zmysle konania po dlhší čas. S poukazom potom na horeuvedené dôvody, preto senát krajského súdu sa stotožnil s tým, že v konaní obžalovaného H. E. možno vidieť len naplnenie zákonných znakov ods. 1 § 211 Tr. zák., pretože bolo jeho povinnosťou ako rodiča zabezpečovať výchovu svojho maloletého dieťaťa. V danom konkrétnom prípade po takto ustálenej právnej kvalifikácii konania bolo potom možné ukladať obom obžalovaným tresty tak, ako ich ustálil prvostupňový súd a preto krajský súd prevzal všetky údaje ohľadne trestov, nakoľko tieto tresty môžu splniť tak úlohu individuálnej ako i generálnej prevencie a majú v oboch prípadoch výchovný charakter.
S poukazom potom na horeuvedené dôvody preto senát krajského súdu upravil právnu kvalifikáciu konania u P. E. a vyhlásil rozsudok a to v zmysle vyhlásenia na hlavnom pojednávaní a o trestoch rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.