Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/78/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky: F.. Z. V., J.. XX.X.XXXX, G. H., Y. XX proti odporcovi: K. V., J.. XX.XX.XXXX, G. N., V. XX v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom: K. V., J.. XX.X.XXXX M. Y. V., J.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov konania F.. Z. V. M. K. V. uzavreté dňa 26.10.1996, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Humenné vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.

Maloletého K. V., J.. XX.X.XXXX M. S. Y. V., J.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ich zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je p o v i n n ý na čas po rozvode prispievať na výživu maloletého K., J.. XX.X.XXXX sumou 150 € mesačne a maloletej Y., J.. XX.X.XXXX sumou 150 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne:

druhý víkend v mesiaci od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každý rok počas letných prázdnin od 15.8 od 9.00 hod. do 30.8. do 18.00 hod., každý párny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod., nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od Veľkonočného piatku od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.

Matka je p o v i n n á maloleté deti riadne pripraviť a odovzdať otcovi v mieste ich bydliska a otec je povinný maloleté deti vrátiť v stanovenú hodinu v bydlisku matky.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

Štátu náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 15.6.2011 žiadala, aby rozviedol jej manželstvo s odporcom, nakoľko neplní svoj spoločenský účel.

V prípade rozvodu manželstva navrhla mal. deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať prispievať na výživu mal. K. sumou 80 € mesačne a mal. Y. sumou 80 € mesačne. Vzhľadom k tomu, že odporca sa nachádzal vo výkone trestu žiadala, aby bol styk otca s mal. deťmi zakázaný.

Odporca sa k podanému návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. detí písomným podaním doručeným súdu dňa 7.12.2012 v prípade rozvodu manželstva navrhol tieto zveriť do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť podľa majetkových pomerov otca, potrieb mal. detí a stretávanie sa otca s mal. deťmi navrhol jedenkrát v mesiaci a to v sobotu v čase od 10.00 hod. do 19.00 hod.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 26.10.1996 v Humennom, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného obvodu v Humennom, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. Z manželstva pochádzajú dve mal. deti K., J.. XX.X.XXXX M. Y., J.. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali v H. J. Y. XX.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že s odporcom sa spoznala počas štúdia na vysokej škole v Košiciach. Postupná známosť prerástla vo vzájomnú citovú náklonnosť a následne uzavreli manželstvo. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, avšak po krátkej dobe začalo dochádzať k vážnemu zhoršovaniu vzájomných vzťahov. Odporca začal s pravidelnosťou navštevovať rôzne pohostinské zariadenia a nadmerne požívať alkoholické nápoje. V takom stave prichádzal do spoločnej domácnosti v značnom stave opilosti a vyvolával hádky v rodine. Odporca sa začal prejavovať veľmi vulgárne a agresívne, častokrát bola vystavená jeho fyzickým a psychickým útokom. Medzi nimi vznikali hádky, ktoré sa stali pravidelnosťou, pričom svedkom boli aj mal. deti. Odporca bez jej vedomia si začal požičiavať finančné prostriedky od rôznych osôb, ktoré nevracal a nevie uviesť načo ich použil. Odporca požičané finančné prostriedky podľa svojho tvrdenia musel vrátiť veriteľom, čo do značnej miery znížilo životnú úroveň rodiny. Takáto rodinná atmosféra mala veľmi negatívny vplyv na psychický vývoj detí, pretože boli vystavované neustálym stresovým situáciám v rodine.

Vzťah navrhovateľky k odporcovi úplne citovo ochladol a nemá záujem o udržanie manželstva. Vzťahy sú vážne narušené.

Navrhovateľka bola zamestnaná ako odborný technik v Inžinierskych stavbách a.s. v Košiciach s príjmom vo výške 895 € mesačne. Spolu s deťmi obývali 3-izbový byt, za ktorý platí nájom 200 € mesačne.

Mal. K. mal 11 rokov, bol žiakom 5. triedy ZŠ. Výdavky mala nasledovné: družina 8,30 €, strava 20 € mesačne, pomôcky do školy 10 € mesačne, ošatenie podľa potreby 20 € mesačne, strava 80 € mesačne, mimoriadne výdavky nemala.

Mal. Y. mala 10 rokov, bola žiačkou 4. triedy ZŠ. Výdavky sa týkali zaplatenia družiny 8,30 € mesačne, strava 20 € mesačne školské pomôcky 10 € mesačne, ošatenie podľa potreby 20 € mesačne, strava v domácom prostredí 80 € mesačne, iné mimoriadne výdavky nemala.

Odporca na výživu mal. detí nijakou sumou neprispel, s deťmi sa stretol keď bol prepustený z výkonu trestu.

Z výpovede odporcu súd zistil, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Manželstvo je nefunkčné a ďalšie manželské spolužitie považuje za neperspektívne.

Otec bol zamestnaný v spoločnosti LG Klin s.r.o. Bratislava s príjmom vo výške 800 € mesačne. Býval v podnájme za ktorý platil 400 € mesačne, strava 100-200 € mesačne. Iné mimoriadne výdavky nemal.

Navrhovateľka ohľadne úpravy styku žiadala, aby bol otec oprávnený stretávať sa s mal. deťmi raz v mesiaci v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod.

Odporca s takouto úpravou nesúhlasil, žiadal, aby sa mohol s deťmi stretávať aj častejšie.

Vzhľadom na nesúhlasné stanovisko rodičov ohľadne úpravy styku súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí.

Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. 7/2013 dňa 14.6.2013. V záveroch znaleckého posudku uviedol, že u oboch mal. detí sú postoje k rodičom kladné a adekvátne sýtené aj emočnou zložkou ich vzťahov, na druhej strane ich emočné potreby k iným príbuzným sú adekvátne, iba v prípade otcových rodičov prežívajú frustráciu z absencie kontaktov s nimi. Mal. deti nemajú negatívny vzťah k otcovi alebo k matke a neboli zistené ani k iným príbuzným. Prostredie u matky bezprostredne nepredstavuje ohrozenie fyzického a psychického zdravia maloletých, na druhej strane ohrozením ich vyváženého rastu a zrenia by bolo pretrvávanie aktuálneho stavu, v ktorom je kontakt maloletých detí s ich otcom minimálny alebo skôr žiadny, preto z pedopsychologického aspektu je sanácia adekvátnych kontaktov s otcom u oboch maloletých prioritou. Znalec uviedol, že treba vychádzať z psychologických potrieb maloletých detí pri určení najvhodnejšej formy styku otca s maloletými deťmi, ktoré vrámci svojho vývoja potrebujú vyvážený kontakt s oboma rodičmi. Uvedené znamená, že zohľadniac špecifické zvláštnosti tejto rodiny ( predpoklad trvalého pobytu otca až na západnom Slovensku) a rešpektujúc požiadavky, ktoré sú na maloleté deti kladené školskými povinnosťami, by najmenej jeden víkend v mesiaci (vhodnejšie by bolo častejšie časové rozpätie) mali mať možnosť tráviť čas neprerušene s ich otcom, bez obmedzenia miesta aj inými osobami, takže spoločný víkend maloletých strávený s ich otcom v čase od piatku do nedele aspoň minimálne vyhovuje požiadavke trávenia čo najdlhšieho časového úseku s otcom, ktorý vzhľadom na jeho bývanie vo vzdialenosti niekoľkých stoviek kilometrov, by mal aspoň v tomto limitovanom rozsahu mať príležitosť plniť si povinnosť rodiča voči svojim deťom, v prípade väčších a dlhších sviatkov a školských prázdnin je optimálne trvanie času stráveného s ich otcom v približne rovnomernom rozdelení voľna tým najviac vhodným riešením, pretože z pedopsychologického hľadiska sa najviac blíži optimálnej dobe trávenia času detí s ich otcom a je minimálnou šancou pre obe deti k autentickej interakcii a osobným zážitkom, ktoré vznikajú počas spoločne stráveného času a ktoré sú nezastupiteľnou podmienkou pre ich adekvátny psychický rast a zrenie. Na základe komplexného vyšetrenia všetkých zložiek osobnosti aj motivačných mechanizmov otca konštatuje, že neboli zistené žiadne črty ani vlastnosti osobnosti, ktoré by z pedopsychologického hľadiska predstavovali akékoľvek riziko pre psychický rast a vývin maloletých detí, takže na otázku, či styk maloletých s otcom neohrozuje ich zdravie, zdravý vývoj a výchovu, odpovedá negatívne. Styk maloletých s odporcom t.j. otcom v žiadnom smere neohrozuje zdravie, zdravý vývoj ani výchovu maloletých detí. Záverom znalec konštatuje, že ani v rámci štúdia spisu, ani v procese odborných vyšetrení účastníkov konania ani v procese spracovania posudku neboli zistené žiadne iné významné či relevantné skutočnosti, ktoré by neboli posúdené v rámci odpovedí na otázky.

Z oznámenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody bolo zistené, že odporca bol vo výkone trestu od 26.4.2011, pričom predpokladaný koniec trestu bol 26.12.2011. V tom čase odporca nebol pracovne zaradený.

Z oznámenia zamestnávateľa navrhovateľky bolo zistené, že tá je zamestnaná v spoločnosti Inžinierske stavby a.s. Košice od 30.3.2009 vo funkcii technik - pripravár. Priemerný mesačný príjem za obdobie

7/2010 do 6/2011 bol vo výške 713 € netto, za obdobie 7/2011 do 10/2011 vo výške 687 € netto, za obdobie 10/2011 do 10/2012 vo výške 948 €, od 11/2012 do 10/2013 vo výške 740 € netto.

Odporca dňa 5.11.2013 uviedol, že je zamestnaný s príjmom vo výške 600-700 € mesačne. Je ochotný na výživu maloletých detí prispievať sumou 250 € mesačne na mal. K. a vo výške 250 € mesačne na mal. Y..

Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode.

Podľa ust. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 24 ods. 1,3,4,5 citovaného zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 ods. 1,2 citovaného zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.

Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia a rozvod manželstva bude aj v záujme mal. detí. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva, ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, obaja účastníci odmietajú obnovenie manželského spolužitia, dospel k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.

V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

Podľa ust. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. deťom súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky majú vytvorené u matky, t.j. u navrhovateľky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive detí. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľky ako aj odporcu, na odôvodnené potreby mal. detí, vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností, na osobnú starostlivosť navrhovateľky o mal. deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a odporca ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že maloletí deti navštevujú základnú školu, vzrástli náklady na ich výchovu, výživu, ošatenie, starostlivosť zabezpečuje matka. Prihliadol na zárobkové pomery navrhovateľky a odporcu. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu a zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal. detí. Súdom stanovené výživné vo výške 150 € mesačne na mal. K. a 150 € mesačne na mal. Y. zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb detí, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb detí. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k zjavne nevyužitým schopnostiam. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných, objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti,

hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 150 € mesačne na mal. K. a vo výške 150 € mesačne na mal. Y. je primerané.

V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. dieťaťa, môže matka alebo otec podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.

Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku odporcu s mal. deťmi sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov k mal. deťom, ktoré mu neboli zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade s odporcom. Pri úprave styku súd prihliadal na záujem mal. detí, školské a mimoškolské aktivity, vzdialenosť odporcu t.j. otca od bydliska mal. detí a v neposlednom rade prihliadol aj na vypracovaný znalecký posudok a v ňom obsiahnuté závery.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. , veta prvá , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

Podľa ust. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Ustanovenému znalcovi bola za vypracovaný znalecký posudok priznaná odmena uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 19.6.2013 vo výške 638,52 €. Odmena v tejto výške bola znalcovi vyplatená predbežne z finančných prostriedkov štátu.

Súd štátu náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na zárobkové, majetkové pomery účastníkov konania ako aj k predmetu konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.