Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_2T-151-2013.pdf
PDF · 116.71 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/151/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Eva Dzúriková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.11.2013 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného D. Č., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný D. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.-X., A. XXX/XX,
j e v i n n ý ,
že
dňa 2.11.2012 v čase o 19.45 hod viedol ako vodič OMV zn. BMW 7, ev.č. T. XXXAV po ul. Š. v T., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou KDI KR PZ Banská Bystrica, pričom sa pri kontrole na výzvu policajta odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky dychovou skúškou a taktiež sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, alebo iného biologického materiálu, hoci to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
t e d a
pri výkone inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou, alebo orientačným testovacím prístrojom a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetreniu krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 289 ods. 2 Tr.zákona s použitím ust. § 38 ods. 2 Tr.zákona, § 46 Tr.zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1,2 Tr.zákona súd obvinenému ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
odôvodnenie:
Na hlavnom pojednávaní dňa 5.11.2013 obžalovaný D. Č. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 písm. a) Tr. poriadku, že je nevinný a ku skutku uviedol, že sa necíti byť vinný a zotrváva na svojej výpovede z prípravného konania, keď uviedol, že auto nešoféroval, sedel na zadnom sedadle vľavo za vodičom, odkiaľ aj potom vystúpil, keď ich zastavila policajná hliadka. Policajné auto zastalo asi 10 m za nimi, obžalovaný vystúpil z auta ako prvý, pretože auto patrilo jeho otcovi, a policajtovi povedal, že auto nešoféroval, pritom mu aj ukázal kto šoféroval, bol to pán U. Š.. Jeho kamarát. Policajt to ale so Š. neriešil, obžalovaný si myslí, že nevidel, že policajt nevidel, kto vystúpil z miesta vodiča a chcel to dať za vinu jemu. Obžalovaný policajtovi uviedol niekoľkokrát, že auto nešoféroval, preto sa aj do zápisnice vtedy nevyjadroval a túto odmietol podpísať. Na doplňujúcu otázku samosudkyne, prečo v daný večer nešoféroval, uviedol, že bol chorý, necítil sa dobre a preto poprosil kamaráta - U. Š., aby odšoféroval auto on. Potom ako ich zastavila policajná hliadka upresnil, že z auta vystúpil ako prvý, preto to zrejme policajt začal s ním riešiť, čo urobil v tom čase šofér už presne nevie, asi zostal v aute, následne posádka auta postupne vystúpila z auta von. Títo vystúpili z auta až vtedy, keď ho policajt kontroloval takým spôsobom, že obžalovaný bol opretý o policajné auto a policajt ho kontroloval. To v akom poradí a odkiaľ vystúpila celá posádka auta uviesť nevedel, pretože bol opretý o policajné auto, toto nevidel a počul len ako buchli dvere auta. Na otázku uviedol, že v daný večer alkoholické nápoje nepožil a tiež uviedol, že bol policajtom vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, avšak túto odmietol, nakoľko on nešoféroval a povedal, že dychovej skúške je ochotný sa podrobiť, , keď sa podrobí šofér ako i všetci ostatní. Na otázku samosudkyne uviedol, že v ten večer bol v lekárni vo N. v Tescu kúpiť nejaké veci pre svoju družku. Do N. šoféroval on a potom zavolal U. Š., či by ho neodviezol naspäť. Svedok Q. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v daný večer 2.11.2012 bol jedným z dvoch členov policajnej hliadky, ktorá zastavovala predmetné auto obžalovaného. Uviedol, že auto zastavili predpísaným spôsobom sirénou a svetelným znamením, pričom za autom obžalovaného zastali vo vzdialenosti asi do 2 metrov. Následne z miesta vodiča spoza volantu vystúpil vodič teda obžalovaný, a z policajného auta ako prvý vystúpil kolega Š.. Svedok Q. D. mal na kolenách rozložený merací prístroj, preto kolega D. začal riešiť danú situáciu ako prvý. Potom začala vystupovať posádka z auta, na čo vystúpil aj svedok D. a snažil sa zvyšnú posádku oddeliť od svojho kolegu a vodiča. Na otázku uviedol, že keď vystúpil z auta, začala postupne vychádzať alebo vystupovať aj posádka, pričom z pravej strany predných dverí teda z miesta spolujazdca vystúpili asi dvaja, z miesta šoféra nevystúpil nikto zo zadných dverí na ľavej strane nevystúpil nikto, pretože tam bola „tak unavená osoba, ktorá ani nevedela čo sa deje“. Dotyčný tam spal a z pravej strany zadných dverí vystúpili ešte dve osoby. Zo strany vodiča nevystúpil nikto. Na otázku upresnil, že vzhľadom na stav posádky, ktorá sa javila zjavne pod vplyvom alkoholu si na miesto privolali hliadku a to kvôli bezpečnosti svojej a jeho kolegu a tiež z toho dôvodu, aby bola situácia riadne zdokumentovaná za prítomnosti svedkov a aby sa predišlo nejakému osočovaniu alebo niečomu podobnému. Priestupok na mieste dokumentoval kolega Š., svedok D. sa venoval ostatným členom posádky zastaveného vozidla. Svedok si pamätal, že jeho kolega vyzýval obžalovaného, aby sa podrobil dychovej skúške, pričom túto obžalovaný odmietol, na čo si svedok pamätá, že on sám ho ešte poučil o tom, že je lepšie ak sa dychovej skúške podrobí. Na otázku upresnil, že okolnosť, že kontrolovaná osoba obžalovaného uviedla, že tento nešoféroval, svedok uviedol, že takáto nejaká veta tam padla, ale už si presne nespomína, či to uviedol kontrolovaný (obžalovaný) alebo niektorých z členov posádky. Na otázku doplnil, že policajné auto sledovalo auto obžalovaného už v obci Q., pričom celú dobu na neho svietili svetlami policajného auta, videli v aute siluety a po zastavení vozidla bolo auto osvetlené aj pouličným svetlom, aj svetlami policajného auta, ale ani zo siluet svedkovi nenapadlo, že z auta môže vystúpiť 7 ľudí. Na hlavnom pojednávaní vypovedal svedok U. Š., ktorý uviedol, že zotrváva na výpovedi z prípravného konania, keď dňa 2.11.2012 boli všetci spoločne na návšteve u kamaráta Č., resp. jeho otca, boli tam na návšteve, potom si sadli do auta, pričom šoféroval on svedok U. Š. a išli smerom do T.. V spätnom zrkadle videl, že na nich svieti maják policajného auta, potom zastavil asi spanikáril a chcel z miesta vodiča sadnúť dozadu, ale tam sa nezmestil tak ostal sedieť na mieste vodiča, pričom vpredu na mieste spolujazdca sedeli ešte ďalší dvaja. Z auta vystúpil D. Č., z ľavej strany zo zadných dverí a hneď ho začal riešiť policajt. Oni ako ostatná posádka vozidla vystupovali postupne, to už bolo v čase keď bol D. Č. opretý o prednú kapotu policajného auta. Ostatní členovia posádky aj chceli predložiť občianske preukazy, ale ten policajt hovoril, že rieši D. Č. a od ostatných nechcel nič. Potom prišla ešte jedna hliadka, ostatní nevedeli čo majú robiť a nakoniec ich poslali domov. Na otázku samosudkyne uviedol,
že z auta vystúpil z miesta vodiča a policajtovi povedal, že nešoféroval D. Č. ale šoféroval on, pričom na toto policajt nereagoval a riešil D. Č.. Na otázku samosudkyne, kde v aute sedel až do tohto momentu uviedol, že stále sedel na mieste vodiča v zastavenom aute. Na hlavnom pojednávaní vypovedal svedok F. O., ktorý uviedol, že v daný deň volal D. Č. vo večerných hodinách, že či by ho neodviezol domov do T.. Na toto prišli autom po neho, nastupoval vo N., asi pri F.. Svedok uviedol, že bol chorý bolo mu zle, preto krátko na to vo vozidle zaspal. Keď nastupoval, auto šoféroval U. Š.. V aute ich bolo veľa, ale pamätal si, že D. Č. sedel vzadu. Svedok F. O. uviedol, že do auta nastupoval ako posledný. Nepamätá si, resp. nevie, či sa cestou niekde zastavovali, myslí si, že nie. Potom sa už prebral na to, keď ich zastavila policajná hliadka, prebral sa na to, ako ostatní vystupujú z auta. Z auta postupne vystúpili všetci, on medzi poslednými, pričom videl, že policajt rieši D. Č., pretože si myslel, že šoféroval on. Po vystúpení z vozidla sa riešilo, že D. bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, no on sa bránil, že prečo by sa tejto mal podrobiť keď nešoféroval. Na otázku samosudkyne upresnil, že v aute ich v daný večer bolo veľa, Š. šoféroval, vzadu boli 4 alebo 5 osôb, pričom svedok F. O. sedel vzadu, v ľavej časti za vodičom, možno trochu do stredu. Vpredu na sedadle spolujazdca sedeli ešte dvaja, ale už presne si nepamätá, kto to bol. Na otázku či si pamätá, kde sedel D. Č., uviedol, že to si už presne nepamätá, pretože keď si pamätal uviedol to do zápisnice, ale vie, že sedel vzadu. Na hlavnom pojednávaní bol vyslúchnutý svedok F. Š., ktorý odpovedal, že tiež bol členom posádky zastaveného vozidla BMW 7. V daný večer si pamätá, že ostatní ho vyzdvihovali vo N., a keď nastupoval do auta, pamätal si, že auto šoféroval U. Š., vzadu sedel D. Č. a svedok F. Š. si tiež sadol dozadu , kde už sedel O. a následne zastali až keď ich zastavila policajná hliadka. Vtedy Š. ako šofér asi spanikáril a v tom preliezol na zadné sedačky kde ostatní boli jeden cez druhého ako on preliezol dozadu, teda U. Š., D. Č. vystúpil z auta, a hneď ho začal riešiť policajt, ktorý od neho chcel doklady o vozidle. Ostatní členovia posádky po chvíli po jednom povystupovali tiež. Na výzvu policajta sa D. ešte vrátil do auta po doklady, hľadal peňaženku s dokladmi, ktorú našiel vpredu, svedok si myslí, že asi pod sedadlom spolujazdca a následne to aj s policajtom riešili pri policajnom aute, kde stáli v prednej časti pri policajnom aute. Kým posádka ešte sedela v aute Š. sedel s nimi ostatnými vzadu. Na otázku uviedol, že nikto v čase skutku nikto z posádky v čase skutku nebol pod vplyvom alkoholu, taktiež uviedol, že v aute celú dobu spal svedok O., ktorý sedel vzadu a ten sa prebral až na to, keď ostatní vystupovali. Na otázku samosudkyne, či svedok O. spal aj vtedy keď U. Š. preliezal spredu, z miesta vodiča dozadu, uviedol, že spal aj vtedy. Svedok P. Š.Á. ku skutku na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol jedným z dvoch členov policajnej hliadky, ktorá v daný večer, 2.11.2012 zastavila a kontrolovala osobné motorové vozidlo BMW 7 evidenčnej značky ev.č.T. XXX Y.. Pri zastavovaní vozidla obžalovaného policajti použili svetelné znamenia, na čo auto obžalovaného zastalo pri krajnici, policajné auto zastalo tesne za ním vo vzdialenosti 1 maximálne 2 metre. Svedok Š. si nepamätal kto z áut vystúpil ako prvý, ale z policajného auta ako prvý vystúpil on, videl ako z miesta vodiča vystúpil D. Č., preto ho hneď na to vyzval na predloženie dokladov, čo sa celé dialo medzi policajným vozidlom a zastavovaným vozidlom. Svedok P. Š. videl ako D. Č. šoféroval vozidlo, aj to ako vystupoval z auta miesta vodiča. Doklady na výzvu hneď nevedel nájsť, hľadal ich najprv pri sebe, potom aj v aute, ale to odkiaľ presne potom predložil doklady, si už presne nepamätá. Keď svedok komunikoval s obžalovaným medzi autami do interiéru vozidla videl a vedel, že sedadlo vodiča bolo v tom čase prázdne, obžalovaný neskôr aj uviedol, že auto nešoféroval, skúšal sa z toho nejako vyvliecť. Najskôr uvádzal, že nešoféroval, potom povedal, že má malé dieťa, že sa ponáhľal za ním. Bolo zjavné, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu a svedkovi to pripadalo tak, že celá posádka bola pod vplyvom alkoholu a preto bol vodič následne aj vyzvaný na to, aby sa podrobil dychovej skúške, hoci auto bolo pôvodne zastavované preto, že prekročilo maximálnu povolenú rýchlosť. Obžalovaný dychovú skúšku odmietol, svedok už presne nevie s akým konkrétnym odôvodnením, ale pamätá si, že sa vtedy chcel z toho „vyzuť“. Skúšal sa policajtov pýtať, či niekoho nepoznajú a pod. Na hlavnom pojednávaní bola so súhlasom prítomných strán čítaná zápisnica z výsluchu svedka H. W. z ktorej vyplýva, že dňa 2.11.2012 tento išiel spolu s partiou kamarátov, v osobnom motorovom vozidle BMW 7, ktorého evidenčné číslo si nepamätal smerom zo N. do T.. Vo vozidle sedel na mieste spolujazdca vpredu, pričom na kolenách mu sedel P. Č., vzadu na sedadlách spolujazdca sedeli zľava D. Č., spolu s F. O. a F. Š. a tiež P. M.. V meste Detva ich zastavovalo civilné vozidlo polície, začalo na nich blikať, pričom šofér ich vozidla U. Š.J. zastavil na pravej strane vozovky na Štúrovej ulici pri Gymnáziu. Šofér U. Š. s vozidlom zastavil a asi sa zľakol a hodil sa smerom dozadu smerom na zadné sedadlá, U. Š. sa dal úplne dozadu tak, že miesto vodiča vpredu ostalo prázdne, potom z ich vozidla vystúpil D. Č. zadnými ľavými dverami, pričom súčasne z policajného civilného vozidla, ktoré zastavilo za ich vozidlom vystúpil policajt tiež z ľavej strany zo strany vodiča. Potom z auta vystúpili P. Č. a tiež svedok H. W. a postupne vystúpili z auta aj ostatní. Keď bol z vozidla von už aj svedok W., k D. Č. pristúpil
policajt, ktorý od neho chcel doklady totožnosti, vodičský preukaz a doklady od vozidla. D. Č. nemal pri sebe požadované doklady, a preto si ich išiel zobrať do priehradky vo dverách vodiča na jeho osobnom motorovom vozidle. Keď doklady našiel tieto podal policajtovi. Potom policajt D. Č. prikázal, aby sa oprel o policajné auto z pravej strany, kde mu vykonal osobnú prehliadku a skontroloval doklady, ktoré mu vrátil naspäť. Policajt tiež chcel, aby sa D. Č. podrobil dychovej skúške. Na čo mu tento odpovedal, že on nie je šofér , auto nešoféroval a policajtom povedal, aby skontroloval aj ostatných členov z osádky ich vozidla. Policajt na túto požiadavku nereagoval. Následne sa všetci členovia posádky aj s Lukášom Čiernym postavili bokom od ich vozidla k plotu po pravej strane, na čo policajt zareagoval tak, že povedal D. Č., aby ho ani nič nenapadla, lebo po ňom 4-krát vystrelí. D. Č. ostal zarazený z toho, ako sa policajt správa, potom boli D. vrátené doklady, na miesto prišla ešte ďalšia hliadka polície z T., pričom táto sa tam chvíľu zdržala, len tam stály a následne policajti ako civilná hliadka aj privolaná hliadka odišli. Až potom aj celá posádka zastaveného motorového vozidla nasadla do auta a odišli preč. Na hlavnom pojednávaní bola so súhlasom prítomných strán čítaná zápisnica z prípravného konania o výsluchu svedka P. Č., ktorý k veci uviedol, že dňa 2.11.2012 sedel vo vozidle BMW 7 s detvianskou evidenčnou značkou vpredu na mieste spolujazdca spolu s H. W.. Vo vozidle boli okrem neho ešte U. Š., ktorý dané vozidlo šoféroval, D. Č., ktorý sedel na mieste spolujazdca vzadu spolu s F. Š.G., F. O. a P. M.. S vozidlom išli smerom zo N. do T., kde ich v meste T. zastavila policajná hliadka. Zo zadných, asi ľavých dverí vystúpil D. Č.. Keď z osobného motorového vozidla vystúpil svedok Č. videl len to, že za ich vozidlom robí policajt osobnú kontrolu D. Č.. Policajt mu chcel dať aj fúkať. Na čo svedok počul, že Lukáš policajtovi povedal, že prečo má fúkať, keď nie je šofér a ukázal na šoféra U. Š.. Policajt, si ale stále hovoril svoje a vyhrážal sa, že použije donucovacie prostriedky a použije aj strelnú zbraň. Vôbec ho nezaujímalo, kto je šoférom, aj keď mu to celá osádka vozidla hovorila, potom k nim pristúpil aj druhý policajt, s ktorým ostatní komunikovali a chceli ísť veci riešiť na oddelenie PZ v Detve. Policajti ich tam nechceli zobrať, na miesto zastavenia prišla neskôr ešte ďalšia privolaná hliadka. Na hlavnom pojednávaní bola čítaná zápisnica z výsluchu svedka P. M., ktorý uviedol, že dňa 2.11.2012 sa bol zabaviť vo N. spolu s kamarátmi a to s U. Š., D. Č., F. O. a H. W. a ešte s dvomi, ktorých mená nevie uviesť. Asi okolo 19.00 hod. sa rozhodli vrátiť do T., pričom motorové vozidlo BMW 7 ev.č. si už nepamätá viedol ako vodič U. Š., ktorý nepožíval alkoholické nápoje. Svedok P. M. počas jazdy sedel na zadnom sedadle v strede a vľavo, vedľa neho sedel D. Č.. Ako sedeli ostatní členovia posádky už uviesť nevedel. Keď prišli do T. tak na Š. ulici ich počas jazdy zastavila hliadka polície, ktorá vozidlom zastala za ich vozidlom. V čase zastavenia kým policajt prišiel k ich autu, tak U. Š.J. z jemu neznámych príčin spanikáril a náhle si presadol dozadu a zároveň z vozidlo vystúpil D. Č.. Pri policajnej kontrole všetci vystúpili z vozidla a policajt začal kontrolovať D. Č.. Svedok P. M. stál aj s ostatnými na chodníku a do zákroku polície sa nezapájal. Keď polícia ukončila kontrolu a odišla z miesta tak U. Š. sadol za volant, ostatní tiež nasadli do auta a odišli. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku OR PZ Okresný dopravný inšpektorát v Detve zo dňa 02. 11. 2012 - na č.l.47 vyplýva, správu vypracoval Mgr. Vladimír Lunter. V správe je uvedené, že bolo zastavené osobné motorové vozidlo BMW 7 ev. č. T. XXX Y. a kontrolovaný D. Č., pričom uvedený bol stavený hliadkou pre prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti. Menovaný sa však po výzve odmietol podrobiť dychovej skúške. Priznal sa, že požil alkoholické nápoje pred jazdou, po poradení sa so spolujazdcami tvrdil, že on vozidlo nešoféroval. Vodič sa radil s policajtom, ktorý bol spolujazdec. Osádka vozidla sa vyhrážala, že privolajú niekoho kto to s nimi vybaví. Vodič so sebou nemal vodičský preukaz a preto mu bol fiktívne zadržaný. Správa o výsledku objasňovania priestupku je podpísaná len Mgr. Vladimírom Lunterom, nie je podpísaná, kontrolovaným D. Č., pričom na mieste podpisu je uvedené, že tento správu odmietol podpísať. Z potvrdení o zadržaní vodičského preukazu na č.l.48 vyplýva, že dňa 2.11.2012 o 19.55 hod. bol zadržaný vodičský preukaz D. Č. a to fiktívne, čo D. Č. odmietol podpísať. Z úradného záznamu na č.l.52 vyplýva, že tento bol vypracovaný dňa 2.11.2012 BC. Milošom Šagátom, ktorý uviedol, že uvedené vozidlo BMW 7 ev.č.: T. XXX Y. bola mu nameraná rýchlosť 81 až 84 km/h v úseku, kde je maximálna povolená rýchlosť 50 km/h. Kvôli prekročeniu rýchlosti bolo uvedené vozidlo zastavené. Toto vozidlo viedol D. Č., nar. X.X.XXXX. Menovaný sa na výzvu odmietol podrobiť dychovej skúške. Tomuto jeho rozhodnutiu predchádzalo poradenie sa s členmi osádky vozidla, medzi ktorými bol aj policajt. Ešte predtým sa vodič priznal k použitiu alkoholických nápojov pred jazdou. Prostredníctvom operačného strediska bola privolaná hliadka OO PZ Detva ako posila, nakoľko vo vozidle bolo až 6 osôb, ktoré boli zrejme pod vplyvom alkoholu a ich správanie bolo do značnej miery agresívne. Svedkov teda osádku uvedeného vozidla zakračujúci príslušník PZ neidentifikoval a neuvádzal, nakoľko ich totožnosť overovali privolaní policajti z OO PZ Detva počas dokumentácie skutku.
Z odpisu registra trestov obžalovaného D. Č. vyplýva jeden záznam, rozhodnutie Okresného súdu Zvolen pod spisovou značkou 3T 78/2009 , právoplatné 3.7.2009, kde pre prečin podľa § 156 ods. 1 a § 364 ods. 1 bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie s určením skúšobnej doby v trvaní 1 roka a 6 mesiacov, teda do 3.1.2011.
Z evidencie priestupkov obvodného úradu vo Zvolene na č.l.56 vyplýva, že obžalovaný D. Č. má 3 záznamy o priestupkoch, 1 z r.2008, 2009 a 2010, kedy sa jednalo všetko o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, pričom posledné priestupkové konanie bolo zastavené rozhodnutie o zastavení priestupkového konania, nadobudlo právoplatnosť dňa 22.6.2010. Zo správy Mestského úradu v Detve na č.l.57 vyplýva, že obžalovaný má trvalé bydlisko v T., A. XX, je slobodný, má jednu dcéru, X. N., nar. XX.XX.XXXX, pričom údaje o zamestnaní a o priestupkoch mestský úrad nevedie. Z evidenčnej karty vodiča D. Č. na č.l.58 vyplýva jeden záznam o blokovej pokute zo dňa 11.7.2005, ktorá bola uložená vo výške 500 eur, za priestupok a porušenie povinnosti vodiča podľa § 4 ods. 2 zákona 315/1996 , iné priestupky ani zadržania vodičského preukazu nie sú evidované.
Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenie, rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie, návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Objektom prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky v odseku 2 je záujem spoločnosti na ochrane života, zdravie ľudí alebo majetku pred osobami, ktoré pod vplyvom návykovej látky pri výkone zamestnania alebo inej činnosti ohrozujú tieto chránené záujmu. Objektívne stránka spočíva v tom, že páchateľ sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky pri výkone zamestnanie alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1. Takúto povinnosť však nemá, ak by takýmto vyšetrením bolo ohrozené jeho zdravie. Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a výsluchom svedkov Š., O., Š., pričom títo uvedení v danom čase predstavovali posádku osobného motorového vozidla BMW 7, ktoré mal šoférovať D. Č., ako sa mu v obžalobe kládlo za vinu. Z výpovedí je zrejmé, že sa jedná o kamarátov, resp. známych obžalovaného, ktorí sa spoločne vracali domov do T., pričom obžalovaný D. Č. uviedol, že sa domov vracal zo Zvolena, z lekárne z Tesca, kde bol svojej priateľke kúpiť zdravotné pomôcky, naopak svedok svedok Š. vo svojej výpovedi uviedol, že sa spoločne vracali z návštevy u spoločného známeho p. Č.. Výpovede svedkov Š., Š. Y. O. sa v podstatných okolnostiach rozchádzajú, v niektorých otázkach si dokonca odporujú. Ďalej súd vyslúchol svedkov Š. Y. D., ktorí dňa 02. 11. 2012 zastavili auto obžalovaného ako policajná hliadka a vykonali kontrolu vodiča. Výpovede týchto svedkov sú zhodné ako výpovede z prípravného konania
Obžalovaný uviedol, že daný deň išiel do Zvolena, bol v lekárni kúpiť svojej družke zdravotné pomôcky pri kojení, potom mu bolo zle a zavolal kamarátovi , svedkovi U. Š., či by ho neodviezol naspäť do T.. Požitie alkoholu pritom obžalovaný vylúčil a na otázku uviedol, že nikde inde predtým spolu s ostatnými neboli. Už v tejto časti je výpoveď obžalovaného v rozpore s výpoveďou napr. svedka U. Š., ktorý uviedol, že predtým boli spoločne na návšteve u známeho. V aute, ktoré boli policajnou hliadkou zastavené bolo pritom sedem osôb, teda zjavne nad povolenú kapacitu osôb v osobnom motorovom vozidle, pričom obaja svedkovia, ako službu konajúci príslušníci PZ uviedli, že celá posádka bola zjavne pod vplyvom alkoholu. Keď boli zastavení, obžalovaný uviedol, že vystúpil z auta, zo zadných dverí na ľavej strane, pričom hneď k nemu pristúpil policajt a začal s ním riešiť kontrolu dokladov, aj keď podľa vyjadrenia obžalovaného, tento mu uviedol, že on nešoféroval. Šoférovať mal podľa obžalovaného svedok Š., ktorý v tom čase - podľa výpovede obžalovaného „neviem, čo urobil, asi zostal v aute“.
Sám svedok Š.J., ktorý mal v danom čase šoférovať, uviedol, že auto šoféroval a keď ich policajná hliadka zastavila a v spätnom zrkadle uvidel, že na nich svieti policajné auto, spanikáril a „chcel z miesta vodiča sadnúť dozadu, ale sa tam nezmestil, tak zostal na mieste vodiča“. Z tejto výpovede svedka Š. vyplýva, že auto mal šoférovať on a po zastavení, keďže sa dozadu nezmestil zostal sedieť na mieste vodiča, pritom tam ostal sedieť aj vtedy, keď príslušník PZ kontroloval ako vodiča obžalovaného D. Č.G. a to pri aute obžalovaného . Zo zvyšného obsahu výpovedí všetkých vyslúchnutých svedkov vyplýva, že za tento čas pritom obžalovaný sa vrátil k autu, resp. auto otvoril, na mieste šoféra, hľadal v ňom doklady a príslušník PZ zatiaľ čakal pri aute. Takáto verzia priebehu skutku je nelogická a súd ju vyhodnotil ako tendenčnú v snahe vypovedať prospech obžalovaného. V absolútnom rozpore k uvedenej svedeckej výpovedi svedka Š. je výpoveď svedka F. Š. z hlavného pojednávania, ktorý bol tiež v danom čase v zastavovanom vozidle obžalovaného. Tento k určeniu osoby šoféra uviedol, že auto šoféroval U. Š., ale tento hneď po zastavení preliezol dozadu a obžalovaný D. Č. zároveň vystúpil zo zadných dverí. Táto svedecká výpoveď o správaní sa U. Š. je v absolútnom rozpore s výpoveďou samotného Š., ktorý uviedol, že dozadu sa nezmestil, preto ostal sedieť na mieste vodiča. Zároveň svedok Š. uviedol, že Š. preliezol dozadu pomedzi predné sedadlá, pričom vzadu sedelo päť osôb a jednou z týchto osôb bol aj svedok O., ktorý podľa svedeckých výpovedí „tvrdo spal, pretože bol chorý“. Tento podľa výpovede svedka Š. spal aj vtedy, keď dozadu preliezol svedok Š.. Podľa toho, ako svedkovia uviedli, že v aute vzadu sedeli by potom mala byť pravdivá a reálna jedna z verzií že: pokiaľ sedel spiaci O. vzadu celkom vľavo za vodičom pri dverách, tak potom ho pri vystupovaní zo zadných dverí musel preliezť obžalovaný D. Č., aby vystúpil , tak ako uviedol zozadu zľava a to takým spôsobom, že spiaci svedok O. sa počas toho, ako cez neho preliezal dospelý muž, ani nezobudil, ani o tom nevedel a to všetko, keď vzadu v osobnom motorovom vozidle sedelo päť osôb a v čase, keď k vozidlu pristupoval príslušník PZ, aby skontroloval vodiča. Tiež nemožno opomenúť, že v daný moment stálo za autom obžalovaného (resp. autom jeho otca) policajné auto s rozsvietenými svetlami, vo vzdialenosti cca 2 metre za ním. Podľa druhej verzie (svedka) Š., Š. preliezol z miesta vodiča dozadu a D. Č. zároveň vystúpil z ľavých zadných dverí,. V takom prípade, by tento krát Š. musel preliezť priamo cez spiaceho svedka O., pričom tento sa vôbec nezobudil, vôbec nevedel, čo sa v aute stalo až kým ostatní členovia posádky z vozidla nevystúpili postupne von , keď sa zobudil na buchnutie dverí, ako uviedol. Samotný U. Š., označovaný ako vodič, ale sám uviedol, že zostal sedieť na mieste vodiča do momentu, až kým sám nevystúpil z auta.
Svedecké výpovede členov posádky zastavovaného osobného motorového vozidla tak boli vo vzájomnom rozpore, boli nelogické a takmer nepravdepodobné. Svedkovia Š. Y. D., ktorí spoločne tvorili policajnú hliadku, ktorá dňa 02. 11. 2012 zastavila osobné motorové vozidla BMW 7, zhodne vypovedali, že z ich policajného auta ako prvý vystúpil svedok Š., nakoľko svedok D. mal na kolenách meracie zariadenie, keď cca v časovom rozpätí 1 - 3 minúty ešte vyhodnocoval záznam o zaregistrovanom porušení predpisov. Svedok Š., ako službu konajúci policajt uviedol na hlavnom pojednávaní, ako i pri výsluchu v prípravnom konaní, že obžalovaného videl šoférovať, videl ho vystupovať z miesta vodiča, pričom pri výzve na predloženie dokladov a dokumentovaní skutku, pristúpil k autu obžalovaného a videl, že miesto vodiča je prázdne.
Zo správy o výsledku objasňovanie priestupku vyplýva, že obžalovaný D. Č. bol kontrolovaný ako vodič osobného motorového vozidla BMW pre prekročenie rýchlosti v obci. Avšak po výzve sa odmietol podrobiť dychovej skúške. Na mieste sa priznal, že požil alkoholické nápoje pred jazdou, no po poradení sa so spolujazdcami tvrdil, že on vozidla nešoféroval. . Vodič sa radil s policajtom , ktorý bol spolujazdcom, pričom posádka zastavené vozidla opakovanie uvádzala, že privolajú niekoho, kto to „vybaví.
Preto mal súd dôkaznú situáciu troch svedeckých výpovedí členov posádky auta, ktoré si navzájom odporujú a sú protirečivé jednak navzájom a tiež s výpoveďou obžalovaného a na druhej strane výpovede svedkov Š. Y. D., ktorý zhodne ako v prípravnom konaní popísali priebeh zastavenie vozidla, kontroly vodiča a následné správanie obžalovaného ako aj celej posádky vozidla.
Z výpovedi svedkov Š., D., ako aj listinných dôkazov - správy o výsledku objasňovania priestupku /skutku
- na čl. 47 mal súd spoľahlivo preukázané, že skutok sa stal tak ako je popísaný v obžalobe a že tento spáchal obžalovaný. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd uznal obžalovaného D. Č. za vinného z
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona , nakoľko tento svojím konaním preukázateľne naplnil všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu.
Za prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 možno ukladať trest odňatia slobody až na jeden rok. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, jeden záznam, rozhodnutie Okresného súdu Zvolen pod spisovou značkou 3T 78/2009 , právoplatné 3.7.2009, kde pre prečin podľa § 156 ods. 1 a § 364 ods. 1 bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie s určením skúšobnej doby v trvaní 1 roka a 6 mesiacov, teda do 3.1.2011.
Z evidenčnej karty vodiča D. Č. na č.l.58 vyplýva jeden záznam o blokovej pokute zo dňa 11.7.2005, ktorá bola uložená vo výške 500 eur, za priestupok a porušenie povinnosti vodiča podľa § 4 ods. 2 zákona 315/1996 , iné priestupky ani zadržania vodičského preukazu nie sú evidované.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu súd skúmal existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného, ale vzhľadom na predchádzajúci život obžalovaného a jeho postoj k skutku v priebehu konania, nevzhliadol ani jednu poľahčujúcu okolnosť, ale na strane druhej obžalovanému ani nič nepriťažovalo. Preto pri neexistencii žiadnej poľahčujúcej a ani žiadnej priťažujúcej okolnosti zostali hranice trestnej sadzby nezmenené, teda 0 - 12 mesiacov. Vzhľadom na pomery obžalovaného, charakter a závažnosť skutku súd mal za primeraný trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov, pričom nepovažoval za nevyhnutné a primerané ukladať ho ako trest nepodmienečný. Vzhľadom na výchovnú, preventívnu a sankčnú funkciu trestu súd určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.
S poukazom na povahu trestného činu ohrozenia pod vplyvnom návykovej látky , s poukazom na záujem spoločnosti na ochrane života, zdravia ľudí alebo majetku pred osobami, ktoré pod vplyvom návykovej látky pri výkone zamestnania alebo inej činnosti ohrozujú tieto chránené záujmy, súd uložil i trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 24 mesiacov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 /pätnásť/ dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.