Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3C-260-2012.pdf
PDF · 96.08 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/260/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovanej: T. W., B.. XX.X.XXXX, X. Č. B. O. XXX, o splnenie povinnosti zo zmluvy - uloženie zriadenia vodovodnej prípojky a odberu pitnej vody z verejného vodovodu, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej k domu so súpisným číslom XXX stojacom na parcele S. Č. XXX, evidovanom na I. Č. XXX k. ú. Č. B. O., C. P. B. O., zriadiť vodovodnú prípojku k verejnému vodovodu v obci Čierne nad Topľou na vlastné náklady v zmysle zákona číslo 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov do 90 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozkazu na plnenie a následne je povinný odoberať pitnú vodu z verejného vodovodu a taktiež sa domáhal aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca v rámci projektu „Vranov - pitná voda a kanalizácia v povodí rieky Topľa“ v celkovej hodnote 42.525.800,- eur sa stal prevádzkovateľom verejného vodovodu v obci Čierne nad Topľou a ešte pred začatím stavby (s ohľadom na jej rozsiahlosť a finančnú náročnosť - predmetom projektu bola okrem iného rekonštrukcia a výstavba obecných vodovodných sietí vodárenskej sústavy v meste Vranov a jeho priľahlých mestských častí a v obciach Vechec, Davidov, Sačurov, Zámutov, Čaklov, Rudlov, Soľ, Čierne nad Topľou, Skrabské, Bystré) oslovilo obyvateľov obce s cieľom zistiť ich záujem o napojenie sa na verejný vodovod, ktorý plánoval vybudovať. Obyvatelia o vybudovanie vodovodu prejavili záujem, z tohto dôvodu sa žalobca rozhodol vybudovať tento vodovod a s týmto cieľom uzavrel so žalovanou (ako aj s ostatnými obyvateľmi obce) zmluvu o budúcej zmluve. Žalobca a žalovaná podľa žalobcu uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vodovodnej prípojky a dodávke pitnej vody, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala po začatí prevádzkovania verejného vodovodu v lehote do 90 dní odo dňa písomnej výzvy žalobcu zriadiť vodovodnú prípojku na vlastné náklady. Následne sa zaviazala uzatvoriť so žalobcom zmluvu na dodávku pitnej vody z verejného vodovodu s tým, že bude odoberať pitnú vodu z verejného vodovodu. Keďže žalovaná bezdôvodne odmieta splniť povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o budúcej zmluve a žalobca má záujem mu pitnú vodu dodávať vzhľadom k tomu, že verejný vodovod je prevádzkyschopný a toho času nevyužitý, žalobca žiadal súd, aby rozhodol o povinnosti žalovanej zriadiť vodovodnú prípojku a odoberať pitnú vodu z verejného vodovodu.
Žalovaná so žalobou žalobcu nesúhlasila a žiadala žalobu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o budúcej zmluve o zriadení vodovodnej prípojky a dodávke pitnej vody zo dňa 22.6.2007, výzvou adresovanou žalovanej zo dňa 11. 08. 2011 spolu s kópiou doručenky, výpisom z listu vlastníctva číslo XXX k. ú. Č.N. B. O.. Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomným podaním žalovanej doručeným súdu dňa 16.1.2013 spolu s prílohami, písomnými podaniami žalobcu zo dňa 20.6.2013 a 25.6.2013, výpoveďou žalovanej a prednesom zástupcu žalobcu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaná vo svojom písomnom podaní uviedla, že nárok žalobcu neuznáva. Pri oslovení o vybudovaní verejného vodovodu bola uvedená do omylu. Svojím podpisom iba prejavila možný záujem v budúcnosti a nebola informovaná o tom, že sa zaväzuje k uzavretiu zmluvy a k tomu, aby zriadila prípojku na vlastné náklady. Nakoľko sa vybudovanie vodovodu realizovalo dlhú dobu (cca 5 rokov) bola nútená dodávku vody zriešiť iným spôsobom, čím jej vznikli náklady na vybudovanie pitného zdroja a darling. Je dlhodobo vedená na úrade práce, pracuje na dohodu a jej mesačný príjem za minulé roky bol 105 eur. Dlhšiu dobu je v nepriaznivej finančnej situácii a zriadenie vodovodnej prípojky by jej finančnú situáciu iba zhoršilo.
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že musí trvať na podanej žalobe v celom rozsahu s tým, že podľa jeho názoru tvrdenia žalovanej sú účelové v snahe vyhnúť sa plneniu zo zmluvy o budúcej zmluve. Na jednej strane žalovaná tvrdí, že si nepamätá kto jej dával podpisovať zmluvu a na druhej strane pamätá, že podpisovala čistý biely hárok. Žalovaná podpísala Zmluvu o budúcej zmluve a preto žiada, aby súd žalobe vyhovel. Zmluve o budúcej zmluve je označená jasne, zrozumiteľne. Z tejto zmluvy vyplýva záväzok tak pre žalobcu ako aj pre žalovaného. V zmluve je jasne uvedené, že do 5 kalendárnych rokov odo dňa podpisu zmluvy zmluva zaniká v prípade, že sa predávajúci, t. j. žalobca nestane vlastníkom verejného vodovodu. Tak sa stalo, do 5 rokov bol vodovod postavený preto nemôže žalovaná teraz tvrdiť, že čakala, že vodovod postavia za veľmi krátky čas. Zlá ekonomická situácia nemôže byť dôvod na zamietnutie žaloby.
Žalovaná vo výpovedi uviedla, že podstatou že niekedy v minulosti chodil poslanec Obecného zastupiteľstva v Čiernom, že sa ide robiť vodovod. Ona mu hovorila, že peniaze na vodovod resp. napojenie domu na vodovod nemá. Na to jej poslanec povedal, aby si dala urobiť aspoň vodovodnú prípojku, pretože blokuje ostatných. Podpísala sa na čistý papier, kde boli podpísaní aj ľudia. Išlo o papier bez hlavičky a bez všetkého. Žalovaná po nahliadnutí do Zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vodovodnej prípojky a dodávky pitnej vody na čl. 3 udáva, že sa tam nachádza jej podpis. Žalovaná s vodárňami žiadnu zmluvu nepodpisovala. Presne sa nepamätá čo sa dialo ohľadom výstavby vodovody v Obci Čierne. Nemá peniaze na návoz, aby sa mohla napojiť na vodovod. Predložila súdu doklady, že je nezamestnaná, vedie sa voči nej exekúcia. Situácia sa vyvinula tak, že na ich pozemku je vodovodná prípojka zriadená avšak, keďže potrebovali v dome vodu, zabezpečili si iný pitný zdroj. So susedom museli vykopať studňu, zabezpečiť si darling na ťahanie.
Zo zmluvy o budúcej zmluve vyplýva mimo iného z článku II. Predmet zmluvy, bodu 2., že po vydaní kolaudačného rozhodnutia na vyššie uvedený verejný vodovod resp. po začatí jeho prevádzkovania predávajúcim sa kupujúci zaväzuje do 90 dní odo dňa písomnej výzvy predávajúceho zriadiť vodovodnú prípojku na vlastné náklady a následne uzatvoriť s predávajúcim kúpnu zmluvu na dodávku pitnej vody z verejného vodovodu a odoberať pitnú vodu z verejného vodovodu. Zmluva je datovaná dňom 22. 06. 2007, kde na mieste predávajúceho je pečiatka Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, podpis riaditeľky závodu.
Z výzvy zo dňa 11. 08. 2011, kde ako adresát je uvedená žalovaná, vyplýva, že na základe zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vodovodnej prípojky a dodávke pitnej vody uzatvorenej medzi žalovanou a žalobcom, ju vyzývajú, aby do 90 dní od doručenia tejto písomnej výzvy zriadila vodovodnú prípojku na vlastné náklady a následne so spoločnosťou žalobcu uzatvorila zmluvu na dodávku pitnej vody z verejného vodovodu s tým, že poukazujú na zmluvu o budúcej zmluve a uviedli, čo má k podaniu žiadosti pripojiť s tým, že ju upozornili, že v prípade nesplnenia si záväzkov žalovanou pristúpia k vymáhaniu súdnou cestou.
Podľa § 50a Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
Podstata tejto zmluvy spočíva v tom, že si jej subjekty v súlade so širokou zmluvnou slobodou (voľnosťou) písomne zhodne a tým aj záväzne dojednajú, že spolu do dohodnutej doby uzavrú budúcu (tiež hlavnú) zmluvu, na ktorej podstatných náležitostiach sa musia dohodnúť. V prípade, že do doby dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve nebude budúca zmluva uzavretá, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. V takomto prípade rozhodnutie súdu nahrádza zmluvné vyhlásenie druhej strany a tým vznikne medzi subjektmi zmluva. Pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve sa vyžaduje, aby bola uzavretá písomne, aby v nej bola uvedená doba, dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzavrú, ako aj uvedenie podstatných náležitostí tej zmluvy, ktorá je predmetom zmluvy o budúcej zmluve.
Zákon v § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje podmienky, ktoré treba dodržať pri dojednaní zmluvy o budúcej zmluve. Ide o tieto podmienky:
a) zmluva o budúcej zmluve musí byť uzavretá písomne,
b) zmluva musí obsahovať záväzok zmluvných strán dojednať budúcu konečnú zmluvu,
c) v zmluve musí byť dohodnutá doba, do ktorej bude uzatvorená budúca zmluva,
d) v zmluve musia byť dohodnuté všetky podstatné náležitosti budúcej zmluvy.
Nedostatok písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Kontraktačná povinnosť (záväzok uzavrieť budúcu zmluvu) môže byť v zmluve o budúcej zmluve vyjadrená rôznym spôsobom; v závislosti od toho sa líšia práva účastníkov a charakter nárokov, ktoré môžu uplatňovať v súdnom konaní. Podstatnou náležitosťou zmluvy o budúcej zmluve je dojednanie o dobe, do ktorej bude zmluva uzavretá. Zmluvné strany si môžu v zmluve dojednať, od ktorého momentu začína táto doba plynúť. Pokiaľ sa tak nedohodnú, platí domnienka, že táto doba začína plynúť od doby vzniku zmluvy, t. j. od uzavretia zmluvy. Bez určenia tejto doby je zmluva neplatná. Ďalším predpokladom platnosti zmluvy o budúcej zmluve je určenie podstatných náležitostí zmluvy, ktorá má byť v budúcnosti uzavretá. Podstatné náležitosti jednotlivých typov zmlúv vyplývajú z právnej úpravy daného zmluvného typu a bez nich by bola zmluva neplatná. Napríklad pri kúpnej zmluve musí dohoda o budúcej kúpnej zmluve obsahovať obsahové a formálne náležitosti, ktoré má mať kúpna zmluva podľa § 588 a násl. OZ.
Súd nemôže pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle (§ 161 ods. 3 OSP) nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, doplňovať či upresňovať, je vylúčené, aby neurčité prípadne v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom prevodu, boli upravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve (§ 35 OZ) . Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, musí po obsahovej stránke vyhovovať nielen ustanoveniam OZ ale i katastrálnym predpisom. Čo sa však týka zmluvy o budúcej zmluve, stačí, aby bol predmet tejto zmluvy označený tak, aby nebol zameniteľný s iným predmetom.
Obsah budúcej zmluvy bude tvoriť súčasť petitu žaloby. Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu môže byť formulovaný rôznym spôsobom a dokonca pre každého účastníka zmluvy odlišne; v závislosti od toho sa potom líšia práva účastníkov a charakter nárokov, ktoré môžu byť uplatňované v súdnom konaní.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že je vylúčené, aby neurčité, prípadne v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii nehnuteľností boli napravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve.
Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd v danom prípade za preukázané, že listinný dôkaz predložený žalobcom označený ako zmluva o budúcej zmluve nespĺňa podstatné náležitosti nevyhnutné k tomu, aby mohol byť považovaný za zmluvu o budúcej zmluve, pretože v článku II. označenom ako Predmet zmluvy, v bode 2. iba veľmi všeobecne uvádza, že „Kupujúci sa zaväzuje do 90 dní odo dňa písomnej výzvy predávajúceho zriadiť vodovodnú prípojku na vlastné náklady a následne uzatvoriť s predávajúcim kúpnu zmluvu na dodávku pitnej vody z verejného vodovodu a odoberať pitnú vodu z verejného vodovodu.“ Chýba tu uvedenie, ku ktorému rodinnému domu, na ktorej parcele a na akom liste vlastníctva zapísanom sa žalovaná označená v listinnom dôkaze ako kupujúci zaväzuje zriadiť vodovodnú prípojku. Ďalej aj pokiaľ sa týka odberu pitnej vody, chýba bližšia špecifikácia, aké aspoň minimálne množstvo vody sa zaväzuje žalovaná ako odberateľ odobrať, podľa čoho bude určená cena odobratej vody (nie je uvedený ani odkaz na cenník a podobne). Taktiež napríklad pri dohode o budúcej kúpnej zmluve, ako už bolo uvedené vyššie, musí byť dohoda o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, ktorými sú dojednania o predmete kúpy a kúpnej cene. Prípadné ďalšie dojednania medzi kupujúcim a predávajúcim majú charakter nepodstatných vedľajších náležitostí, ktoré sú zahrnuté medzi dojednané náležitosti zmluvy o budúcej zmluve, viažu účastníkov a zakladajú povinnosť zahrnúť ich do budúcej zmluvy. Účastník zmluvy o budúcej zmluve nie je však povinný uzavrieť zmluvu obsahujúcu vedľajšie náležitosti, na ktoré zmluva o budúcej zmluve nepamätala.
Žalobca sa v petite svojej žaloby snažil napraviť tieto nedostatky, čomu nasvedčuje odlišnosť petitu žaloby od obsahu listinného dôkazu označeného ako zmluva o budúcej zmluve. Súd poukazujúc, ako už bolo uvedené vyššie, nemôže neurčité prípadne v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii nehnuteľnosti, ktorej sa práva týkajú, napravovať výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve (§ 35OZ).
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd je toho názoru, že žaloba žalobcu je neopodstatnená, pretože žalobca vzhľadom k tomu, že nemá so žalovanou uzavretú riadnu zmluvu o zriadení vodovodnej prípojky a odbere pitnej vody, iba na základe svojho tvrdenia o platnosti zmluvy o budúcej zmluve sa nemôže domáhať uloženia povinnosti žalovanej tak, ako to uviedol v petite svojej žaloby. Bolo nepochybne preukázané, že k uzavretiu hlavnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou nedošlo, pretože k tejto dochádza na základe akceptácie návrhu, pričom nie je vylúčené, aby sa zmluvné strany po vzájomnej dohode (nie však jednostranne) od pôvodne dohodnutého obsahu budúcej zmluvy odchýlili. Ak však v dohodnutej dobe povinná strana návrh s dohodnutým obsahom na uzavretie hlavnej zmluvy neprijme, môže sa oprávnená strana domáhať svojho práva na súde. Žalobou môže žiadať, aby súd svojím rozhodnutím nahradil chýbajúci prejav povinnej strany, teda v danom prípade žalovanej tak, ako to má na mysli ustanovenie § 161 ods. 3 OSP, podľa ktorého právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie. V takomto prípade obsah budúcej zmluvy bude obsiahnutý v žalobnom petite alebo pripojený návrh zmluvy bude súčasťou žaloby a potom aj súčasťou rozhodnutia súdu.
Z vyššie uvedeného teda nepochybne vyplýva, že žalobca, ak tvrdí, že zmluva o budúcej zmluve je platná, sa mal v danom prípade v petite svojej žaloby domáhať nahradenia vyhlásenia vôle žalovanej, čo však neurobil, ale priamo sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zriadiť vodovodnú prípojku ako aj odoberať pitnú vodu z verejného vodovodu. Podľa názoru súdu by sa takéhoto petitu mohol domáhať až potom, ak by mal v prípade, ak žalovaná odmietne uzavrieť riadnu zmluvu, právoplatný rozsudok súdu nahradzujúci prejav vôle žalovanej pokiaľ sa týka riadnej zmluvy o zriadení vodovodnej prípojky a odoberaní pitnej vody z verejného vodovodu.
Z uvedených dôvodov súdu nezostávalo nič iné, iba žalobu žalobcu zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, avšak nežiadala o trovách rozhodnúť a náhradu trov konania priznať a žalobca bol v plnom rozsahu neúspešný, preto mu nárok na náhradu trov konania nevznikol, preto súd rozhodol ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.