Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-17-2013.pdf
PDF · 113.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/17/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti S. T., N.. XX.X.XXXX P. B., N.. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice IV, na návrh otca J.. W. S., N.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho N. L. Q. Č.. X M. K., za účasti matky V.. T. S., N.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej M. K. N. L. Č. Č.. X, zastúpenej JUDr. Klaudiou Azariovou, Advokátska kancelária - spoločnosť AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. so sídlom Kmeťova 26, Košice, v konaní o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí doručil tunajšiemu súdu dňa 6.2.2013 návrh, ktorým žiadal zveriť obe maloleté deti účastníkov do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že od 1. dňa v kalendárnom mesiaci do 15. dňa v kalendárnom mesiaci každého roka by deti boli v osobnej starostlivosti otca, s výnimkou styku určeného rozvodovým rozsudkom počas prázdnin a sviatkov, od 16. dňa kalendárneho mesiaca do posledného dňa kalendárneho mesiaca by boli v osobnej starostlivosti matky, takisto s výnimkou styku určeného rozvodovým rozsudkom počas prázdnin a sviatkov, obaja rodičia by boli oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a súd by zaviazal matku prispievať k rukám otca na výživu maloletého T. výživným vo výške po 600 € mesačne a na výživu maloletej B. výživným vo výške po 400 € mesačne. Zároveň žiadal, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Tento návrh odôvodňoval tým, že manželstvo účastníkov, t.j. rodičov, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 36C/32/2007 zo dňa 26.6.2007, ktorým na čas po rozvode manželstva rodičov bola schválená rodičovská dohoda o zverení oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a o určení výživného zo strany otca na maloletého T. v sume 1.000 Sk mesačne na maloletú B. v sume 1.000 Sk mesačne, zároveň bola schválená rodičovská dohoda o úprave styku otca s maloletými deťmi. Následne rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 15.5.2012 sp. zn. 23P/190/2011 bolo zvýšené výživné zo strany otca na maloletého T. zo sumy 33,19 € na 90 € mesačne a na maloletú B. zo sumy 33,19 € na 70 € mesačne, zároveň bolo rozhodnuté i o výške a spôsobe zaplatenia vzniknutého dlžného výživného zo strany otca v prospech maloletých detí, voči ktorému rozsudku otec následne podal odvolanie a v čase podania tohto návrhu bolo vedené odvolacie konanie na Krajskom súde. Udával, že vzťahy medzi účastníkmi od rozvodového rozsudku sa v žiadnom smere nezlepšili, s matkou detí komunikujú obmedzeným spôsobom takmer vôbec, napriek tomu udával, že vzájomné vzťahy medzi ním a maloletými deťmi neochladli, deti ho majú radi, rešpektujú ho ako rodičovskú autoritu a podľa
ich vlastných vyjadrení k nemu radi chodia, mal za to, že deti sú naňho viac citovo naviazané ako na matku. Tvrdil, že matka sa deťom dostatočne nevenuje, že s nimi málo rozpráva, učí sa, uprednostňuje skôr svoje osobné priority a záujmy, z čoho vyvodzoval, že deti s ním radi trávili rozvodovým rozsudkom určený čas, rýchlo si zvykli a dobre vychádzali aj s jeho novou životnou partnerkou, poukazoval na skutočnosť, že podľa jeho názoru, opierajúc sa o závery dlhoročných lekárskych výskumov z odboru klinickej psychológie detí, u maloletého T. sa vytvára sexuálny vzor jeho správania, v budúcnosti z toho hľadiska otázku dospievania je ochotný lepšie riešiť rodič identického pohlavia, t.j. otec, preto mal za to, že v záujme maloletého T. je byť so svojim otcom v širšom vzťahu ako doposiaľ, uviedol, že aj doposiaľ riadne zabezpečoval bez akýchkoľvek nedostatkov starostlivosť o obe maloleté deti, je pripravený do budúcna zabezpečiť sústavne a dôsledne starostlivosť o ne a preto mal za to, že ním navrhovaná striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletých detí a že takáto starostlivosť lepšie zabezpečí potreby detí. K svojim pomerom uviedol, že od roku 2006 je živnostníkom s predmetom podnikania správa bytového a nebytového fondu, ktorá činnosť mu v súčasnosti už prináša mierny zisk, ktorý sa v budúcnosti pravdepodobne bude zvyšovať, k matke detí uviedol, že táto pracuje ako medicínsky reprezentant v obchodnej spoločnosti P. B., B..T..Y.. s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 3.500 € mesačne.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.3.2013 s návrhom otca nesúhlasila, navrhovala tento návrh zamietnuť a zviazať navrhovateľa k náhrade trov konania. Svoj nesúhlas odôvodnila tým, že finančná situácia otca, jeho neschopnosť zabezpečiť si príjmy, nehospodárne nakladanie s majetkom, dlžoby, jeho choroba psychického charakteru, ktorá nie je len prechodná, ako aj nezáujem o výchovu detí počas manželstva s matkou detí, to všetko vyvolalo u nej dojem, že ide o účelové konanie zo strany otca smerujúce k jedinému cieľu, zlepšeniu jeho finančnej situácie manipulatívnym konaním a získaním prospechu z príjmu matky. Vzhľadom na uvedené mala za to, že nie sú splnené zákonné dôvody na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Tvrdila, že otec nie je schopný zabezpečiť potreby oboch detí tak, aby to bolo v ich záujme, čo odôvodňovala tým, že otec detí v dôsledku čiastočného poklesu pracovnej schopnosti o 45 % nie je schopný zabezpečiť potreby maloletých detí, poukazovala pri tom na Zápisnicu o ústnom pojednávaní v Sociálnej poisťovni z 23.4.2012, z ktorej vyplývajú sťažené možnosti zabezpečenia si príjmu otca detí, pritom zároveň poukázala na tvrdenie otca v odvolaní otca voči rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 23P/190/2011 zo dňa 20.6.2012 o zvýšení výživného, a teda na jeho nesúhlas so zvýšením výživného, ktorý otec odôvodňoval okrem iného i tým, že ako osoba samostatne zárobkovo činná má príjem nie pravidelný, skôr náhodný a teda jediným jeho príjmom je invalidný dôchodok, ktorý mu bol z dôvodu poklesu miery jeho invalidity (pôvodne z 50 na 45 %) znížený na sumu vo výške 278,80 € mesačne, z čoho sú mu vykonávané exekučné zrážky, takže jeho mesačný čistý príjem predstavuje sumu 223,83 € a iný príjem nemá. Matka mala za to, že dôvodom otcom podaného návrhu je zlepšenie si jeho finančnej situácie z príjmu matky maloletých detí, k čomu ako dôkaz svojho tvrdenia poukazovala na to, že otec detí návrhom zo dňa 12.3.2013 podaným na tunajšom súde sa domáhal určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela od matky detí o to v sume 500 € mesačne, ktoré konanie bolo vedené pod spisovou značkou 25P/72/2012. Ako ďalší dôvod nesúhlasu s návrhom otca matka uviedla, že otec sa správa nehospodárne, svojim správaním sa pričinil o majetkový aj psychický rozvrat rodiny, už počas manželského spolužitia rodičov detí si požičiaval od rôznych spoločností finančné prostriedky, takže celková výška pôžičiek dosiahla 500.000 Sk, ktoré pôžičky otec nesplácal, tieto nakoniec bola nútená splatiť matka detí, pričom požičané peniaze otec detí použil na vlastné potreby, nehospodárnosť v jeho správaní a jeho nemožnosť zabezpečenia adekvátnej starostlivosti matka videla aj v dlžobách otca voči zdravotnej poisťovni vo výške 203,63 € a voči sociálnej poisťovni vo výške 3.857,76 € k 31.12.2013, ktoré dlžoby zistila z internetových stránok zo zoznamov dlžníkov uvedených poisťovní, vzhľadom na uvedené mala za to, že otec by nebol schopný ani po finančnej stránke zabezpečovať všetky potreby detí, poukázala ďalej na to, že nikdy nebránila styku otca s maloletými deťmi, ako i na to, že otec v minulosti sa dostatočne nevenoval výchove detí, zmena jeho správania v tomto smere nastala od novembra 2012, kedy začal aktívne pristupovať k deťom, najmä pokiaľ ide o učenie sa s deťmi, čo hodnotila matka detí ako účelové konanie vo vzťahu k prebiehajúcim konaniam a poukázala na to, že otec nevhodne vťahuje deti do riešenia skutočností, ktoré sa týkajú výhradne len rodičov a zároveň týmto spôsobom deti aj ovplyvňuje, ako absenciu starostlivosti otca o maloleté deti vnímala i to, že otec si neplnil riadne vyživovaciu povinnosť, s platením súdom určeného výživného meškal, čo viedlo k tomu, že v súčasnosti výživné hradí cez exekútora. Uviedla, že názory oboch rodičov na výchovu detí sa nezhodujú, nefunguje ich vzájomná komunikácia ohľadom výchovy maloletých detí a mala za to, že teda zverenie detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov nie je v ich záujme a nie sú splnené dôvody pre určenie takejto
starostlivosti, matka samotná otcovi umožňuje stretávanie sa s deťmi aj nad rámec súdom upraveného styku s maloletými. K vyjadreniu pripojila lekársku správu, zápisnicu o ústnom pojednávaní spísanú Sociálnou poisťovňou, pobočkou Košice zo dňa 23.4.2012, z ktorej okrem iného vyplýva, že otec trpí na ochorenie bipolárnu afektívnu poruchu, jeho nálada aj podľa jeho subjektívnych hodnotení je premenlivá, opakovane a najmä v stresovej záťaži dochádza k zvýšeniu napätia, k zvýrazneniu vnútornej nervozity, podráždenosti, horšie sa sústredí a udrží pozornosť. Posudkový lekár vyhodnotil na základe podkladov zo zdravotnej dokumentácie vyjadrení otca a vlastného vyšetrenia, že otec detí je naďalej invalidným s nižšou MPSVZČ ako pri poslednom posudzovaní zdravotného stavu, keďže došlo k zlepšeniu klinických známok ochorenia a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % s tým, že je to horná hranica z daného percentuálneho rozpätia 35 - 45 %.
Kolízny opatrovník súdu písomne oznámil dňa 12.4.2013, že došlo k nadviazaniu spolupráce s rodičmi detí, ktorým bola navrhnutá spolupráca s referátom psychologicko - poradenských služieb, s čím obaja rodičia súhlasili, následne v správe doručenej súdu 2.8.2013 kolízny opatrovník oznámil súdu výsledky šetrenia pomerov a uviedol, že spisová dokumentácia detí je vedená u nich od roku 2007 od doby prebiehajúceho rozvodového konania. Šetrením pomerov u otca bolo zistené, že ten žije s priateľkou Q.. A. K. v spoločnej domácnosti v 3-izbovom byte, pracuje ako živnostník, s príjmom cca 900 € a poberá invalidný dôchodok v sume 296 €. Otec u kolízneho opatrovníka tvrdil, že jeho výdaje podliehajú účtovníctvu, príjem zo živnosti je ovplyvnený výdavkami počas celého roka a optimalizovaním daňového priznania, preto jeho reálny príjem je cca 1.000 € a jeho pracovná doba je od 8,00 hod. do 17,00 hod., pričom počas dňa môže z pracoviska odísť, čo vie využiť na pomoc deťom pri presune zo školy na voľno- časové aktivity, jeho výdaje pozostávajú z platby výživného cez exekútora v sume 66,38 €, nájomné cca 300 €, telefón cca 30 €, internet cca 20 €, zvýšené výdaje so svojim zdravotným stavom neuvádzal. K výdajom spojeným spojeným s výchovou a starostlivosťou o deti uviedol vreckové, oblečenie, podporu voľnočasových aktivít, syntetizátor 2 ks. K svojim možnostiam vytvorenia prostredia pre striedavú osobnú starostlivosť uviedol, že deťom zariadil detskú izbu podľa ich potrieb, pričom v čase vykonaného šetrenia a podania správy deti spávali s otcom v spálni, údajne na základe ich želania, otec prejavil názor, že deti si s jeho partnerkou rozumejú veľmi dobre, majú vzájomne pekný vzťah a spoločne sa deťom venujú, trval na podanom návrhu, žiadal deti zveriť do striedavej starostlivosti, žiadal určiť výživné zo strany matky v sume 600 € na T. a 400 € na B., mal záujem v rámci striedavej osobnej starostlivosti aj o úpravu styku, v rámci ktorej by deti počas sviatkov boli v kontakte s oboma rodičmi, návrh konkrétnej úpravy uviedol, že prednesie až na súdom pojednávaní, k ním podanému návrhu ďalej dôvodil tým, že deti od leta 2012 u neho ostávajú častejšie, že T. za ním chodieva aj do práce, so B. sa stretáva v rámci súdom upraveného styku, ale deti zostávajú na realizácií styku o deň dlhšie, počas týchto pobytov chodí s nimi von, na Bankov pomáhať starať sa o kone, navštevujú kino atď., svoj vzťah k deťom popisoval ako veľmi dobrý, so záujmom aktívne sa podieľať na ich výchove a starostlivosti s tým, že účelom uvedeného je s nimi v dennom kontakte, pociťoval, že matka ho vynecháva z rodičovských voľnočasových aktivít detí, nepáčilo sa mu, že deti vedie k návšteve kostola, aj keď ich rodina nikdy nebola veriaca napriek tomu, že nemá nič voči náboženskému vyznaniu, bol by rád, ak by sa bral ohľad na názor detí a jeho stanovisko ako rodiča, poukazoval na to, že deti sú aj tak rozdelené, lebo po škole B. chodí k babke, brat ostáva doma, nemal výhrady voči návšteve babky, ale namietal, že takáto situácia trvá od smrti dedka už cca jeden rok, bol toho názoru, že to nie je správne a u neho by deti boli spolu, k podieľaniu sa na výchove a starostlivosti o deti dodal, že ak sú deti uňho, spolu sa učia, že synovi sa od uvedeného obdobia zlepšil aj školský prospech, B. počas školského roka do školy nosieval autom, vedel by zabezpečiť pokračovanie voľnočasových aktivít detí tak, aby nebol rozdiel medzi výchovným prostredím matky a otca, maloletý T. od septembra 2013 sa mal stať žiakom gymnázia v blízkosti bydliska otca, tvrdil, že s deťmi sa o striedavej osobnej starostlivosti rozprával, vysvetlil im s tým súvisiace okolnosti, pokiaľ ide o schopnosť komunikácie s matkou detí uviedol, že táto je veľmi slabá, aj keď on údajne záujem o komunikáciu má, s matkou sa stretol v rámci rozšíreného styku s deťmi, prípadne zotrvania v jeho starostlivosti, s čím matka bez uvedenia dôvodu nesúhlasila, neskôr ho matka kontaktovala raz vo veci pomoci so synom pri zlepšení jeho štúdia, s čím on súhlasil. K námietke matky, že otec má mániodepresívne stavy, ktoré mu neumožňujú riadne sa starať o deti namietal, že nemá zdravotné problémy, ktoré by mu v starostlivosti o maloletých prekážali, nemal námietky voči ponuke využitia služieb referátu psychologicko-poradenských služieb s tým, že sám chcel o takúto spoluprácu požiadať, namietal, že by deti negatívne ladil voči matke. Kolízny opatrovník vykonal 3.7.2013 šetrenie v domácnosti otca, pričom zistil, že obýva riadne zariadený 3-izbový byt, kde deti majú k dispozícií vlastnú izbu, pričom podľa udaní otca deti počas pobytu uňho s ním spia v spoločnej posteli a vtedy jeho priateľka A. spí v obývačke alebo v ich izbe, podľa slov T. sa
izba detí u otca mala ešte dokončiť, malo ísť o prekvapenie zo strany otca, do izby detí boli dané študijné stoly, v detskej izbe majú deti domáce zviera - morča, domácnosť bola zariadená a čisto udržiavaná, deťom bol vysvetlený dôvod rozhovoru s kolíznym opatrovníkom primerane ich veku, ktorý rozhovor bol vykonaný bez prítomnosti rodičov a jeho priateľky, deti uviedli, že poznali dôvod návštevy kolízneho opatrovníka, vyjadrili záujem o striedavú osobnú starostlivosť, ktorá by mohla prebiehať v 2 týždňových intervaloch s tým, že túto si odskúšali, keď mama bola v San Franciscu, uviedli, že keď sú u jedného rodiča, s druhým sú v telefonickom kontakte, k otcovej priateľke uviedli, že sa volá A. a majú s ňou super vzťah, B. doplnila, že voľnočasovým aktivitám sa venuje naďalej, chodí jazdiť na koňoch, otec jej kúpil klávesy, na ktorých môže cvičiť aj v jeho domácnosti. Matka detí s deťmi a partnerom obýva 3-izbový byt, pokiaľ ide o realizáciu styku otca s deťmi uviedla, že prebieha aj nad rámec súdom stanovených dní, či už predĺženým pobytom počas víkendu, alebo stykom počas týždňa, ktorý styk detí s otcom ona podporuje, doplnila, že náplň aktivít počas realizácie styku otca s deťmi je málo aktívna, nie je vytváraný priestor pre činnosti, ktoré by deťom rozširovali poznanie, ktorú úlohu preto prevzala na seba, očakáva od otca viac rodičovských schopností počas pobytu detí u neho. Uviedla, že presun detí za voľnočasovými aktivitami zabezpečuje ona, rovnako s deťmi chodí na lekárske ošetrenia, či na rodičovské združenia, podľa jej názoru otec nemal v minulosti záujem na týchto činnostiach sa podieľať, jeho terajšiu zmenu pripisuje jeho partnerke, od novembra 2012 vníma zmeny v správaní sa detí pri otcovom prístupe v podieľaní sa na výchove detí, deti na požiadanie otca sa začali uňho učiť, čo počas predchádzajúcich 5 rokov nebolo, deti sú vedené k tomu, aby s otcom boli v častejšom telefonickom kontakte, čomu matka detí je rada, teší sa tomu, ak detí majú u otca pekné zázemie, ale domnieva sa, že je to účelové, poukázala na to, že B. sa jej pýtala, či by po ňu po škole mohla chodiť otcova priateľka a či by mohla ostať s ňou, k čomu ale matka detí nevidí dôvod, aby priateľka otca suplovala jeho starostlivosť. K plneniu vyživovacej povinnosti otca matka uviedla, že túto si otec plnil vždy oneskorene a v minulosti sa o deti riadne nezaujímal, v súčasnosti hradí výživné cez exekútora, ktorý od neho vymohol dlžnú čiastku v sume 700 €, otec má dlhy podľa tvrdení matky v sociálnej a zdravotnej poisťovni, mala vedomosť, že otec má psychiatrickú chorobou (bipolárna afektívna porucha / mániodepresívna psychóza), preto mienila požiadať o posúdenie jeho schopností k výchove a starostlivosti o deti, potvrdila, že jej komunikácia s otcom nefunguje, otec sa na výchovu a problémy detí riadne neinformoval, len z podnetu matky sa 2- krát stretli, kedy ho žiadala o spolupôsobenie pri výchove syna, v čase keď T. 2 dni po sebe cestoval bez cestovného lístka a bol prichytený revízorom, dostal pokutu, ktorú hradila matka, otec po konzultáciách sa priklonil v tomto probléme na stranu matky. Matka v poslednom roku eviduje zo strany detí rôzne názory prevzaté zo strany otca napr. od T. dopyt, či by jej, teda matke sa páčilo, keby bola s deťmi len 4 dni v mesiaci a musela by za to platiť 200 € (čo bola suma výživného, ktorú matka od otca v konaní o zvýšenie výživného požadovala), z čoho vyvodzovala, že otec nevhodne zaťažuje deti informáciami, ktoré sa týkajú výhradne rodičov a tým ich zároveň ovplyvňuje. Uviedla, že deti s otcom majú neobmedzený kontakt aj nad rámec rozhodnutia súdu. S návrhom otca na striedavú osobnú starostlivosť nesúhlasila, nakoľko s ohľadom na otcom navrhované výživné 1.000 € mesačne vnímala tento jeho návrh ako účelové konanie, doplnila, že 2 mesiace pred uplynutím 5 ročnej lehoty od rozvodu ich manželstva otec si podal návrh na manželské výživné, ktorý vzal späť niekoľko dní pred súdnym pojednávaním, z čoho vyvodzuje, že otec má záujem o finančné výhody vyplývajúce z jej príjmu, taktiež ju zarazilo, že otec podmieňuje starostlivosť o deti tak vysokou sumou výživného, poukázala na celodennú pracovnú vyťaženosť otca, popri ktorej podľa jej názoru by nevedel zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti. Sociálnym zisťovaním v domácnosti matky 30.7.2013 kolízny opatrovník zistil, že domácnosť je riadne zariadená, udržiavaná, deti majú spoločnú izbu, kde je študijný stôl, vysúvacie postele, B. niekedy prespáva u babky oproti v bloku, učí sa v obývačke, v rámci rozhovoru s deťmi vedeným bez prítomnosti matky detí deti zhodne uviedli, že naďalej majú záujem o striedavú osobnú starostlivosť v 2 týždňových intervaloch. Kolízny opatrovník vzhľadom na zistené skutočnosti v prípade, ak rodičia nedospejú k dohode, navrhoval nariadiť vo veci znalecké dokazovanie za účelom posúdenia rodičovských komunikačných zručností a predpokladov k výchove i starostlivosti v modele striedavej osobnej starostlivosti.
Na pojednávanie, ktoré sa konalo 11.9.2013 sa otec, ktorý bol naň riadne a včas predvolaný nedostavil, pojednávanie, ktoré malo začať o 10.45 hod., otec svoju neúčasť na tomto telefonicky ospravedlnil v uvedený deň o 9.35 v kancelárií tunajšieho súdu dôvodiac tým, že bol momentálne v Bratislave a nemohol stihnúť dostaviť sa na pojednávanie do Košíc. Ďalšie pojednávanie vo veci bolo konané 6.11.2013 na ktoré otec detí bol opätovne riadne a včas predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a svoju neprítomnosť nijakým spôsobom neospravedlnil, pričom otec bol na toto pojednávanie volaný pod hrozbou poriadkových opatrení, ktorú zásielku si prevzal 8.10.2013 a zároveň mu bolo doručované aj
uznesenie o uložení poriadkovej pokuty, ktorá zásielka bola vrátená späť súdu 7.11.2013 s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote), matka prítomná na pojednávaní vo svojej výpovedi zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach a naďalej s návrhom otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila s už ňou vyššie uvedených dôvodov.
Matka detí je zamestnankyňou spoločnosti P. B. B..T..Y.. B. B. M. W. od 1.1.2011 u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 3.044,56 €.
Otec detí je osobou samostatne zárobkovo činnou, z jeho daňového priznania za rok 2012 vyplýva, že z tejto činnosti vykázal príjmy 20.940,29 €, výdavky 17.880,80 €, základ dane 3.059,41 €, teda jeho priemerný mesačný čistý príjem bol 254,95 €, zároveň ako vyplýva zo správy Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 303,61 €.
Žiaden z rodičov okrem týchto 2 detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 79 Zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia. Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca v celom rozsahu zamietol a to z dôvodu, že z vykonaných dôkazov, predovšetkým zo šetrení kolízneho opatrovníka vyplynulo, že maloleté deti v súčasnosti prejavujú záujem o ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti avšak otec, ktorý podal predmetný návrh na takéto rozhodnutie súdu o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti skutočnosť a reálnosť tohto svojho záujmu súdu nepreukázal, naopak napriek tomu, že na pojednávania vo veci, ktoré inicioval on ním podaným návrhom sa opakovane nedostavil a to ani potom, čo mu bola uložená poriadková pokuta a bol na ostatné pojednávanie volaný pod hrozbou poriadkových opatrení, z uvedeného súd jednoznačne vyvodil aj v súvislosti s doposiaľ vykonaným dokazovaním a z neho vyplývajúcimi zisteniami, že tak vážny a citlivý zásah do pomerov maloletých detí, akým je ich prípadné zverenie do striedavej osobnej starostlivosti v danom prípade nie je možné, jednoznačne otcom podaný návrh súd vyhodnotil ako nedôvodný, keďže otec nepreukázal ani týmto najjednoduchším spôsobom skutočný záujem o ním navrhovanú striedavú osobnú starostlivosť, ktorý by spočíval v zúčastnení sa na pojednávaní a prednesení takéhoto svojho návrhu a v podstate obhajovaním ním tvrdených skutočností v písomnom podaní a skutočností uvedeným ním u kolízneho opatrovníka, súd má jednoznačne za to, že ak rodič má skutočný záujem na starostlivosti o maloleté deti a sám iniciuje podaním návrhu na súde zverenie detí do svojej starostlivosti či už v celom rozsahu alebo formou striedavej osobnej starostlivosti, ak by takýto záujem mal naozaj, určite by sa na súdne pojednávanie dostavil, samozrejme s výnimkou prípadov, ak by mu v tom bránili mimoriadne vážne okolností, ktoré ale súd u otca nezistil a otec takéto skutočnosti súdu ani doposiaľ dodatočne neoznámil, z uvedeného teda súd vyvodil, že otcom podaný návrh bol len účelový a nebol prejavom skutočného záujmu otca o striedavú osobnú starostlivosti.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).