Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_8C-179-2013.pdf
PDF · 76.55 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/179/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou Mgr. Magdalénou Šmidtovou v právnej veci navrhovateľky: K. M., X.. XX.X.XXXX, V. L. H., E.. H. XX/XX, proti odporcovi: Ľ. M., X.. XX.X.XXXX, V. L. H., E.. H. XX/XX, v konaní o určenie výživného na rozvedenú manželku, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala aby súd určil výživné zo strany odporcu na navrhovateľku ako rozvedenú manželku vo výške 300,- € mesačne. V priebehu konania svoj návrh upravila a žiadala určiť výživné vo výške 150,- €.
Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin, č. k. 21P/343/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.7.2013. Navrhovateľka je v súčasnej dobe nezamestnaná. Na podporu v nezamestnanosti nemá nárok. S odporcom nevedie spoločnú domácnosť od 7.12.2012 vzhľadom k tomu, že odporca si dobrovoľne neplní, ale neplnil vyživovacie povinnosti voči navrhovateľke ako bývalej manželke. Žiadala určiť výživné na rozvedenú manželku.
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, lustráciou zo Sociálnej poisťovne, pripojeným spisom 21P/343/2012 a zistil:
Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 21P/343/2012- 56 zo dňa 21.6.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.7.2013. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že v rámci rozvodu manželstva bol maloletý syn Jakub, pochádzajúci z manželstva zverený do osobnej starostlivosti odporcu a navrhovateľka bola zaviazaná platiť výživné na mal. vo výške 30 % životného minima. Navrhovateľka je asi 3 roky nezamestnaná. V súčasnej dobe poberá iba dávky hmotnej núdze, a to preddavkovo, preto je potrebné, aby súd rozhodol o výživnom na rozvedenú manželku a žiadala určiť výživné vo výške 150,- € mesačne.
Odporca nesúhlasil s určením výživného na rozvedenú manželku, podľa neho má možnosť sa zamestnať, má určitý svojský štýl života. Žije s priateľom, ktorý robí v Anglicku. Vozí sa taxíkom. Má určité úspory na účte, o čom pripojil aj listinný dôkaz.
Z rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 21P/343/2012- 56 zo dňa 21.6.2013 súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené. Maloletý E. M., nar. X.XX.XXXX bol po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti odporcu a navrhovateľka bola zaviazaná platiť výživné na maloletého vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu.
Z pripojeného spisu 21P/343/2012 súd zistil, že priemerný mesačný zárobok odporcu je 941,- €, pričom je podľa pracovného hodnotenia zamestnávateľa je špičkový odborník vo svojom odbore ako vedúci oddelenia Defektoskopie a deštruktívneho testovania. Dosiahol najväčšiu kvalifikačnú úroveň, čo si vyžaduje neustále vzdelávanie a nutnú kontinuálnu prax. Všetky svoje pozície zastáva úspešne a vysoko efektívne, a to dlhodobo viac ako 15 rokov.
Z rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 5.8.2013 súd zistil, že navrhovateľky ako občanovi v hmotnej núdzi bola priznaná preddavková dávka a príspevok vo výške 62,0 € mesačne.
Z výpisu z účtu navrhovateľky v R. R., „dobrý vklad“ súd zistil, že v období 12.2.2013 mala navrhovateľka na účte 4.300,- € a na účte v R. R., „termínovaný vklad“ s výplatou úrokov vopred, vedený na meno navrhovateľky bol vklad vo výške 10.814, -€, pričom z účtu boli vybrané úroky vo výške 314,14 €.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.. rozvedený manžel, ktorý nie schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že nie sú splnené zákonné podmienky, na základe ktorých by odporca ako rozvedený manžel bol povinný prispievať navrhovateľke výživné. Rozsah vyživovacej povinnosti v prípade rozvedených manželov je nižší, ako v prípade manželov, kedy je potrebné prihliadať na rovnakú životnú úroveň. V prípade rozvedených manželov v súlade s ust. § 72 ods.1 zákona o rodine má rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť právo na primeranú výživu. Na základe vykonaného dokazovania, napriek tomu, že navrhovateľka je v súčasnej dobe nezamestnaná, súd má za to, že je v jej možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si primeranú prácu, a tak zdroj príjmov. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že odporcovi po rozvode manželstva s navrhovateľkou bol zverený do osobnej starostlivosti maloletý syn E., voči ktorému má navrhovateľka vyživovaciu povinnosť vo výške 30 % životného minima v zmysle rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 21P/343/2012, ktorú si navrhovateľka neplní. Iba skutočnosť, že odporca je zamestnaný a na základe svojich mimoriadnych pracovných výsledkov dosahuje uvedené príjmy neodôvodňuje právo navrhovateľky na určenie výživného na rozvedenú manželku. Naviac navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s priateľom v jeho byte a v konaní nebolo preukázané, že na základe zdravotného stavu nie je schopná nájsť si prácu a dosahovať príjmy. Taktiež bolo v konaní preukázané, že navrhovateľka má postačujúce príjmy, a to vklady na účtoch, vedených v R. R. a s prihliadnutím na túto skutočnosť, ako aj skutočnosť, že navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť voči maloletému, ktorú si neplní by určenie výživného na rozvedenú manželku vzhľadom k ust. § 72 ods. 1 zákona o rodine, kedy má rozvedený manžel právo iba na primeranú výživu bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania však trovy konania nepriznal, nakoľko trovy konania odporcovi nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.