Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/79/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa: B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D., I.. V. XXXX/X, t.č. J. D., K.. W.. Y. XXX, štátna občianka SR, št. občan SR proti odporcovi: v 1. rade: I. C., nar. X.X.XXXX, bytom D., I.. V. XXXX/X, štátny občan SR a v 2. rade: S. C., nar. XX.X.XXXX, D. XXX/X, XXX XX C., o zvýšenie výživného plnoletej dcére, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného od odporcu v 1. rade I. C.A.B., L.. X.X.XXXX z a mi e t a .

Súd m e n í rozsudok OS Senica č.k. -43 zo dňa 22.9.2010 v časti výživného odporkyne v 2. rade S. C.K. voči plnoletej navrhovateľke B. C. L.. XX.X.XXXX tak, že výživné odporkyne v 2. rade voči navrhovateľke z v y š u j e zo sumy 75,- € mesačne na sumu 120,- € mesačne s účinnosťou od 16.9.2013.

Výživné je z r o č n é vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľky.

Súd určuje, že odporkyňa v 2. rade nemá nedoplatok na zročnom výživnom.

Trovy konania na súdnom poplatku z predmetu konania z n á š a štát.

Súd odporcovi v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 16.9.2013 domáhala, aby súd zvýšil odporcovi v 1. rade, t. j. jej otcovi, výživné zo sumy 160 € na 350 € mesačne a odporkyni v 2. rade, ktorá je jej matkou, zo sumy 75 € na sumu 180 € mesačne, s účinnosťou od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že bola prijatá na bakalárske štúdiu na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave, čím na jej strane došlo k podstatnému zvýšeniu nákladov.

Navrhovateľka na podanom návrhu trvala.

Odporca v 1. rade s návrhom navrhovateľky nesúhlasil.

Odporkyňa v 2. rade súhlasila so zvýšením výživného na sumu 120 € mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcov, správami o príjme odporcov, potvrdením o návšteve školy, ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový stav veci :

Z listinných dôkazov založených v spise vyplýva, že navrhovateľka je dcérou odporcov. Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. -43 zo dňa 22.9.2010 bola vtedy maloletá navrhovateľka zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bola určená povinnosť platiť výživné v sume 75,- € mesačne, s účinnosťou od 8.4.2010. Rozsudkom č.k. - 42 bola otcovi určená vyživovacia povinnosť voči vtedy už plnoletej navrhovateľke na 160 € mesačne.

Z potvrdenia o návšteve školy vystaveného Trnavskou univerzitou, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, mal súd preukázané, že navrhovateľka je od 1.9.2013 denným študentom bakalárskeho stupňa štúdia v študijnom odbore verejné zdravotníctvo.

Z výsluchu navrhovateľky súdu vyplynulo, že so štúdiom na vysokej škole vzrástli navrhovateľke aj jej výdavky, a síce nakoľko nedostala internát denne cestuje vlakom do Trnavy, čo ju stojí 8,60 € na týždeň, na MHD v Senici vynaloží na jednu cestu 0,20 €. Stravuje sa v školskej jedálni a za stravu platí za jeden obed 2,50 €. Je alergičkou a celoročne užíva Fixid, ktorý ju stojí 23 € ročne. Mesačne platí poistku v sume 16,30 €, pomôcky a knihy do školy ju stoja mesačne 40 €, drogéria 12 €, príspevok starým rodičom na bývanie 60 €. Odporkyňa v 2.rade jej platí internet. Mesačne namiesto súdom určeného výživného v sume 75 € jej platí odporkyňa v 2. rade sumu 80 €.

Z výsluchu odporcu v 1. rade ako aj z rozpisu mesačných výdavkov vyplýva, že tento s návrhom navrhovateľky nesúhlasí. Zamestnávateľ mu z dôvodu úsporných opatrení znížil príjem z pôvodných 730 € na 406 € netto. Jeho družka, ktorá pracovala pre toho istého zamestnávateľa, prišla o prácu. Toho času pracuje na dohodu a mesačne zarába 73 €. Nie je už poberateľkou dávok v nezamestnanosti. Z podnikania ako SZČO príjem nemá, nakoľko je v strate. Mesačne na základe rozhodnutia súdu spláca úver ako ručiteľ v sume 100 €. V spoločnej domácnosti býva spoločne s družkou, jeho mesačné výdavky spojené s chodom domácnosti sú 740,80 €. Na tejto sume sa však podieľa len sumou 60 €, keďže viac nemá. Osobné mesačné výdavky odporcu v 1. rade spoločne s výživným na navrhovateľku sú v sume

418,37 €.

Z výsluchu odporkyne v 2. rade vyplýva, že táto súhlasí so zvýšením výživného na sumu 120 € mesačne. Jej príjem je približne rovnaký ako pri poslednej úprave výživného. K zníženiu zárobku došlo na strane jej manžela o sumu 200 € z dôvodu zníženia výroby. Okrem navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť k maloletej 12 ročnej N.. Na výživu navrhovateľky platí mesačne namiesto súdom určenej sumy 75 € sumu 80 € a navrhovateľke platí ešte internet v sume 10 € mesačne a kupuje jej darčeky k príležitosti sviatkov a tiež za maturitu jej napríklad kúpila hodinky.

Z daňového priznania za rok 2012 vyplýva, že odporca v 1. rade bol za rok 2012 v strate - 697 €.

Zo správy zamestnávateľa odporcu v 2. rade mal súd preukázané, že odporcov čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 10/2012 do 9/2013 bol v sume 628 €. Odporca 1/ v mesiacoch 10/2012 až 5/2013 zarábal mesačne cca 736 € v čistom od 6/2013 je jeho čistá mzda v sume 406,56 €.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 85 ods. 1 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do tej doby, pokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 85 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností.

Podľa ust. § 96 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol proti odporcovi v 1. rade nedôvodný a voči odporkyni v 2. rade bol dôvodný len v časti. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu zaniká smrťou dieťaťa alebo rodiča, osvojením dieťaťa a tým, že sa dieťa stalo schopným samo sa živiť. Schopnosť dieťaťa, aby sa samo živilo, nezávisí na dosiahnutí určitej vekovej hranice. Je závislá na tom, kedy je dieťa spôsobilé hradiť svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom. Vyživovacia povinnosť zaniká až vtedy, keď dieťa vstupuje do pracovného procesu v odbore, ktorý si zvolilo podľa svojich fyzických a duševných predpokladov a pre ktoré sa náležite pripravilo štúdiom alebo inou odbornou prípravou. Nestačí, že dieťa získalo spôsobilosť k výkonu akéhokoľvek povolania, v ktorom by sa mohlo samo živiť. Povinnosť rodičov trvá až do doby, kedy bude dieťa vyučené tak, ako to vyžaduje jeho budúce povolanie, ktoré si zvolilo podľa svojich schopností a záujmov. Nepochybne navrhovateľka ukončením strednej školy, nemá predpoklad uplatnenia sa v praxi tak, ako to zodpovedá jej fyzickým a duševným predpokladom. Pre dosiahnutie tohto cieľa do úvahy prichádza aj vyšší stupeň vzdelania na vysokej škole. Nedá sa vytýkať navrhovateľke, že sa snaží získať vzdelanie najvyššie možné, ktoré sa v súčasnom období stáva takmer nutnosťou. Bolo by nespravodlivé, neumožniť jej toto vzdelanie aj dosiahnuť. Navrhovateľka má všetky predpoklady k tomu, aby získala vzdelanie vo vybranom odbore, ktoré jej zabezpečí riadne uplatnenie v budúcom povolaní podľa jej schopností. Bolo by nespravodlivé, ak by jej obidvaja rodičia takúto prípravu neumožnili. Súd pri zvýšení výživného rodičov voči navrhovateľke postupoval podľa vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine. Ako prvé zaoberal sa súd otázkou odôvodnených potrieb navrhovateľky ako oprávneného subjektu. Mal preukázané, že v čase kedy sa naposledy rozhodovalo o vyživovacej povinnosti odporcu v 1. rade, navrhovateľka bola síce už plnoletá, ale navštevovala strednú školu. O vyživovacej povinnosti odporkyne v 2. rade voči navrhovateľke rozhodovalo sa ešte v čase, kedy navrhovateľka bola maloletá. Za tento čas na strane navrhovateľky došlo k podstatnej zmene jej pomerov, ktorá súvisela s jej prijatím na vysokú školu. Navrhovateľke s nástupom na vysokú školu vznikli výdavky spojené s cestovaním, stravovaním a nákupom učebných pomôcok v sume cca 150 € mesačne. Naviac navrhovateľka platí mesačne poistku kapitálového životného postenia v sume 16,30 €, drogériu v sume 12 € a na vreckové a oblečenie minie 50 €, mesačne tiež platí starým rodičom za bývanie u nich sumu 60 €. Ako ďalšie súd zisťoval schopnosti a možnosti povinných, t. j. rodičov navrhovateľky. Pokiaľ ide o rodičov, týmto nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť. Odporkyňa v 2. rade má vyživovaciu povinnosť okrem navrhovateľky stále aj k maloletej N.. Odporca v 1. rade má vyživovaciu povinnosť len k navrhovateľke. Čo sa týka osobného života rodičov navrhovateľky, títo nemajú nového partnera, odporkyňa v 2. rade býva stále so svojím manželom v spoločnej domácnosti, u ktorého však došlo k poklesu príjmu o 200 € mesačne a odporca v 1. rade, rovnako tak stále žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, ktorá je však toho času nezamestnaná, nepoberá dávku v nezamestnanosti a jej príjem pozostáva len zo sumy 73 €, t. j. príjem z práce vykonávanej na dohodu. Prišlo však k zmene v ich príjmoch, kým u odporkyne v 2. rade táto zmena podstatná nebola, nakoľko táto stále pracuje v spoločnosti Tecoplast s priemerným mesačným príjmom cca 483,73 € netto, odporcovi v 1. rade sa výrazne od 6/2013 mesačný príjem znížil zo sumy 736 € v čistom na sumu 406,56 €. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že odporca v 1.rade si pokles príjmu nezapríčinil sám, ale došlo k

nemu z objektívnych príčin zo strany zamestnávateľa, ktorý znižoval z dôvodu úsporných opatrení v spoločnosti počty zamestnancov, ale aj mzdy tým, ktorí v zamestnaní zostali z dôvodu ekonomickej nestability na trhu v doprave, čo mal súd preukázané správou zamestnávateľa odporcu v 1.rade zo dňa 24.10.2013. Z uvedeného je zrejmé, že v súčasnosti príjem rodičov po odpočítaní len ich nákladov, je takmer porovnateľný. Súd na tomto mieste opätovne, ako v konaní vedenom na Okresnom súde Senica, sp. zn. zdôrazňuje, že náklady, ako je stavebný úver družky odporcu v 1. rade na dom, súd vyhodnotil ako náklady, ktoré sú nákladmi výlučne partnerky odporcu ako vlastníčky nehnuteľnosti. U odporcu v 1. rade prihliadol tiež na povinnosť uloženú mu rozsudkom Okresného súdu Senica, č. k. -104 zo dňa 9.7.2012. Vzhľadom na skutočnosti horeuvedené s poukazom na fakt, že bolo by na škodu, ak by navrhovateľka len z dôvodu materiálneho nedostatku nemohla v štúdiu pokračovať, súd o návrhu navrhovateľky rozhodol tak, že návrh voči odporcovi v 1. rade zamietol a čo sa týka odporkyne v 2. rade, jej vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke zvýšil zo sumy 75 € na sumu 120 € mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Súd má za to, že ak otec zaplatí navrhovateľke výživné v sume 160 € a odporkyňa v 2. rade v sume 120 €, navrhovateľka bude mať k dispozícii sumu spolu 280 €, ktorá suma v plnom rozsahu pokryje jej odôvodnené potreby.

Vzhľadom k tomu, že konanie vo veci vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí je vecne podľa o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkov oslobodené od súdneho poplatku, súd vyslovil, že predmetný súdny poplatok znáša štát. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa , pretože každý mal v konaní úspech čiastočný.

Podľa , ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba.

Nakoľko medzi odporcami nevzniklo nerozlučné pasívne spoločenstvo, náhradu trov konania treba u každého z nich posudzovať samostatne.

Vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade súd rozhodoval o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p, nakoľko si však úspešný odporca v 1. trovy konania do vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporkyňou v 2. rade rozhodol súd v zmysle tak, že navrhovateľke, ktorá mala neúspech len v pomerne nepatrnej časti, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľka trovy konania do vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).