Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5C-183-2011.pdf
PDF · 106.83 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/183/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci navrhovateľa : Z. E., P..B.., J.: XX XXX XXX, B. B. Š.L. XX, XXX XX A., proti odporcovi: P. T., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XX, XXX XX W., t.č. na neznámom mieste, zastúpený súdom ustanoveným opatrovníkom - Q.. H. F. - vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Galanta, o návrhu na zaplatenie istiny 1.232,40 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.232,40 € s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 1.232,40 € od 7.8.2009 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom došlý na tunajší súd dňa 24.11.2011 domáhal zaplatenia pohľadávky 1.232,40 € spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy ako aj z úroku z omeškania 9% z dlžnej sumy na tom právnom základe, že medzi ním a odporcom bola uzavretá dňa 6.4.2009 zmluvu o predaj na splátky v zmysle § 409 Obch. zákonníka pod číslom XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo domáce kino značky SONY a spálňová zostava, v celkovej hodnote 1.932,40 €, s dojednanými mesačnými splátkami 12, po 102,70 € počnúc od 6.5.2009 s dátumom poslednej splátky 6.4.2010. Odporca uhradil pri podpise zmluvy akontáciu 700,-€, z dôvodu ktorého výška úveru predstavovala sumu 1.232,40 €. Odporca mal porušiť podmienky zmluvy, keď nezaplatil riadne a včas splátky.
V zmysle § 29 ods. 6 O.s.p., súd ustanovil odporcovi na neznámom mieste opatrovníka pre toto konanie.
V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v neprítomnosti opatrovníka odporcu, ktorý doručenie mal riadne vykázané dňom 2.9.2013, neúčasť neospravedlnil. Navrhovateľ neúčasť na pojednávanie ospravedlnil podaním dňa 4.11.2013, súčasne oznámil, že odvolal plnú moc právnemu zástupcovi JUDr. Richardovi Plichcikovi
Na základe predložených listinných dôkazov a to kúpnej zmluvy uzavretej dńa 6.4.2009 súčasne zmluvy o predaji na splátky, uzavretej medzi predávajúcim spoločnosťou EX Credit a.s., a kupujúcim Aladárom
Rácom, predmetom ktorej bolo domáce kino SONY a spálňová zostava , kde v článku II boli dojednané podmienky zmluvy o poskytnutom úvere vo výške 1.932,40 €, kde akontáciu zaplatil 700,-€ odporca, dňa 6.4.2009 s dojednanými splátkami v počte 12 vo výške 102,70 €, kde v zmluve dátum splatnosti poslednej splátky je uvedené Pozri splátkový kalendár. Splátkový kalendár predložený navrhovateľom je bez podpisu odporcu, a obsahuje len údaje o výške splátky bez uvedenia úrokov a poplatkov. Po prepočítaní sumy 102,70 € v počte 12 splátok, predstavuje istinu 1.232,40 €, teda výška úveru bola poskytnutá vo forme bezúročného úveru, kde 700,- odporca zaplatil a 1.232,40 € žiadal v splátkach hradiť navrhovateľ. Súčasťou tejto zmluvy sa stali aj všeobecné obchodné podmienky upravujúce práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré bolo podpísané aj odporcom deň podpísania zmluvy.
Pred žalobnou upomienkou dňa 7.8.2009 vyzval navrhovateľ odporcu, na zaplatenie čiastky 1.232,40 € najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy, ktorá výzva sa vrátila neprevzatá odporcom z poslednej známej adresy bydliska.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Obč. zákonníka pltného od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné u stanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody , ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákona v platnom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (Ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákona, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršich svoje zmluvné postavenie.
Pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu , inak je neplatná , pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. h/ Zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu , v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny , variabilnej ročnej úrokovej sadzby ako aj index alebo referenčnú sadzbu , ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu .
Podľa ust. § 4 ods. 2 , písm. j tohto zákona musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere .
Podľa ust. § 4 ods. 2 , písm. a/ - s/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 1.4.2008 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať :
a/ obchodné meno , sídlo , identifikačné číslo veriteľa , ak ide o právnickú osobu alebo meno , priezvisko , miesto podnikania , alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa , ak ide o fyzickú osobu
b/ meno , priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa
c/ identifikáciu osoby , ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom
d/ adresu predávajúceho , na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu , alebo sťažnosť , celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
f/ v prípade odloženej platby za tovar alebo služby , opis tovaru alebo služby , na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a cenu tovaru alebo poskytnutej služby
g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru
h/ ročnú úrokovú sadzbu v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej úrokovej sadzby , ako aj index alebo referenčnú sadzbu , ktoré sa vzťahujú na pôvodnú ročnú úrokovú sadzbu
i/ výšku , počet a termíny splátok istiny , úrokov a iných poplatkov
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom , vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere , priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7 ods. 2 za príslušný kalendárny rok , platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok
l/ veriteľom vyžadované ručenie , alebo poistenie
m/ výpočet nákladov uvedených v § 2 , písm. c/ v 1. - 5. bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov , pričom sa uvedie výška týchto nákladov , spôsob výpočtu , alebo čo najpresnejší odhad
n/ oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
o/ upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru
p/ práva spotrebiteľa podľa § 7
q/ spôsob zániku záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
r/ informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
s/ názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .
Podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 1.4.2008 pri nesplnení podmienok podľa odseku 1 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná , ak bol spotrebiteľovi na jej základe :
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba .
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/ b/ d/ - j/ , k/ a l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov .
Zákon číslo 150/2004 Z.z. ktorým sa menil a doplňal Zákon 40/l964Zb. v znení neskorších predpisov, Obč. zákonník, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzavretím spornej zmluvy dňa 6.4.2009 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany, a stieranie hraníc medzi právom súkromným a verejným. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ, ako navrhovateľ vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravených a predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jednou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá, vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jedinou pochádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva, vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je , že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku , a teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, návrhy, už prijatého plneniam, alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Neplatnosť takejto podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných častí zmluvy.
V prejednávanej veci bola uzavretá zmluva o predaj na splátky 6.4.2009, obsahom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi finančné prostriedky na kúpu tovaru, a záväzok odporcu ako spotrebiteľa zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu dojednaných v splátkach v zmluve 102,70 € s tým, že zaplatil akontáciu v deň podpisu zmluvy 700,-€, z celkovej ceny tovaru 1.932,40 €. Vzhľadom na to, že táto zmluva bola bezúročná, a bez poplatkov, keď výška uplatneného úveru sa zhodovala s výškou rozdielu ceny tovaru, po odpočítaní akontácie 700,-€, po vynásobení počtu splátok 102,70 € 12 mesiacmi, predstavuje sumu 1.232,40 €, ktoré žiadal navrhovateľ zaplatiť od odporcu, súd vzhľadom na splnené podmienky v tomto prípade považoval nárok navrhovateľa čo do istiny za dôvodný, keďže rozdiel sa zhoduje s cenou kúpeného tovaru.
Podľa § 544 ods. 1 a 3 Obč. zákona, ak strany dojednanú pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Účastníci konania si dojednali zmluvnú pokutu vo všeobecných obchodných podmienkach v čl. V. bod. c/ bez bližšej špecifikácie výšky zmluvnej pokuty .
Obchodný zákonník v ust. § 273 ods. 1 až 3 jedná o podmienkach dojednaných s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky s tým, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmami organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené. Preto Všeobecné obchodné podmienky môžu byť jednak obchodné podmienky , ktoré sú všeobecne známe stranám, sú vypracované odbornými alebo záujmami organizáciami pre jednotlivé druhy tovarov, a sú veľmi rozšírené, zaberajú určitú oblasť, činnosti, ako sú všeobecne zasielateľské podmienky vypracované príslušnými združeniami, zasielateľov, a zásadne sa predpokladá , že pre podnikateľov sú tieto podmienky , kto podniká v tejto oblasti, a sa ho dotýkajú, sú všeobecne známe. Zákon predpokladá pred platnosť všeobecných obchodných podmienok len odkaz v zmluve v prípade takýchto podmienok. Nevyžaduje žiadne vyhlásenie strán zmluve, že všeobecné obchodné podmienky na ktoré sa odkazujú, sú im známe. Tieto podmienky sa nazývajú nepriame zmluvné podmienky. Iné obchodné podmienky , hoci majú ten istý cieľ ako všeobecné obchodné podmienky, t.j. určiť časť obsahu zmluvy, majú iný charakter, preto aj iný režim záväznosti. Iné podmienky uvedené v odseku 1 cit. ustanovenia, nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, lebo sa uplatňujú užšie vymedzenom prostredí. Preto odsek 1 vymedzuje podmienky, ich záväznosti prísnejšie, ako pri Všeobecných obchodných podmienkach. Aj tu musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, ale na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranami uzavierajúcu zmluvu známe, alebo aby boli priložené v návrhu zmluvy. Preto tu ide o dva rôzne prípady. V prvom prípade zákon vychádza z toho, že aj iné obchodné podmienky , napríklad také, ktoré vypracovala používa iba jedna zmluvná strana, môžu byť dobre známe aj druhej strane, vtedy ak medzi zmluvnými stranami ide o dlhodobý zmluvný vzťah. V taktom prípade stačí, ak zmluva na takéto podmienky odkáže, a tieto sa stanú súčasťou zmluvy. V druhom prípade zákon predpokladá, že pôjde o obchodné podmienky, ktoré nie sú zmluvným stranám známe, a preto ako podmienku v záväznosti požaduje ich priloženie k zmluve. V žiadnom prípade sa tu nevystačí s iným riešením, napríklad s takým, že ich druhá strana dostane na nahliadnutie. V prípade rozporov zákon predpokladá , a uprednostňuje zmluvné dojednania pred obchodnými podmienkami. Pretože obchodné podmienky , ako nepriame zmluvné dojednania majú vo vzťahu k priamemu zmluvnému dojednaniu subscidiárnu povahu, t.j. dispozitívny charakter, a zmluvné strany môžu toto interpretačné pravidlo vylúčiť. Výlučne v obchodnom styku sú stanovené zmluvné formuláre, ako typ tzv. diktovaných zmlúv, na ktoré odkazuje § 273 ods. 3, ktoré môže adresát len prijať, alebo tiež neprijať, pričom sa vystavuje riziku vzniku niektorých nepríjemných následkov, v dôsledku absencie zmluvného vzťahu. Zásadne platí, že kogentnými ustanoveniami sú ods. 1 § 273 a ostatné sú dispozitívne. Vychádzajúc z dikcie ust. § 544 ods. 2 Obč. zákona, ktoré ustanovenia výlučne upravujú zmluvnú pokutu, platí, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná len písomne, kde musí byť určená výška pokuty, alebo spôsob určenia. Súd mal za to, že dojednanie zmluvnej pokuty vo Všeobecných obchodných podmienkach , ktoré by mali byť známe účastníkovi spotrebiteľskej zmluvy , ako spotrebiteľovi, nie je písomne uzavretá zmluva na dojednanie zmluvnej pokuty, keď všeobecné zmluvné podmienky neboli podpísané odporcom, nie je zrejmé, či sa nimi takto mohol riadne oboznámený, aj vzhľadom na veľmi drobné písmená Všeobecných obchodných podmienok, ťažko čitateľné, ktoré sťažujú možnosť oboznámenia sa s týmito podmienkami pri uzatváraní zmluvy, na ktoré už existujú rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktoré považujú takéto zmluvy za neplatné. Keďže nebola riadne splnená podmienka dojednania individuálnej zmluvnej pokuty v zmluve,
jej výške ostala neurčitá, súd návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol pre nesplnenie podmienok stanovených v zákone, dojednania zmluvnej pokuty písomne v zmluve, keď obchodné podmienky odporca nepodpísal.
V zmysle § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákona, odporca sa dostal do omeškania z nezaplatením splátok, keď navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania stanovených zákonom v zmysle § 3 Nariadenia SNR č. 87/l995 Zb. v zmysle Novely č. 586/2008 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa Obč. zákonník, kde výška úrokov z omeškania bola stanovená o 8percentuálnych bodov vyššia, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platný k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu. Výška úroku Európskou centrálnou bankou v čase omeškania sa odporkyni činila 1% + 8% = 9% Navrhovateľ si uplatnil úrok nižší než bol zákonom možný úrok z omeškania, z dôvodu ktorého súd priznal 9% z dlžnej sumy.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. , súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom na to, že navrhovateľ bol úspešný čo do istiny a úroku z omeškania, pričom odporca bol úspešný v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty 0,25% denne zo sumy 1.232,40 € od 7.8.2009 až do zaplatenie , k dátumu vyhlásenia rozsudku 91,25% ročne zo sumy 1.213,40€.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).