Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36P-107-2013.pdf
PDF · 93.4 KB
Case nature
Area
Subarea
36P/107/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľky S. Š., F.. XX. X. XXXX, bytom H. - J., Q. XX, zastúpenej JUDr. Máriou Jenčovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 111, proti odporcovi T.. O. Š., F.. XX. X. XXXX, bytom H. - J., Q. XX, toho času Prešov, Bencúrova 30, za účasti maloletého I. Š., F.. X. XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
súd manželstvo navrhovateľky S. Š., S.. Ň., F.. XX. X. XXXX a odporcu O. Š.I., F.. XX. X. XXXX, uzavreté 25. 7. 1987, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Sobášnej matriky bývalého Mestského národného výboru v H., vo zväzku 117, ročník 1987, na strane 239, pod poradovým číslom 352, r o z v á d z a,
z v e r u j e na čas po rozvode maloletého I. Š., F.. X. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti odporcu, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach,
navrhovateľka j e p o v i n n á platiť výživné na maloletého I. na čas po rozvode po 35 Eur mesačne, vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám odporcu,
styk navrhovateľky s maloletým I. je n e o b m e d z e n ý,
účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku. Uviedla, že manželstvo účastníkov je vážne narušené. Neplní žiadnu zo svojich funkcií. Jediné východisko vidí v rozvode.
Odporca potvrdil skutočnosti uvedené navrhovateľkou. Uviedol, že ak sa navrhovateľka vráti a zmení svoj postoj k rodine, je ochotný ju prijať späť a obnoviť spolužitie. Ak chce naďalej pokračovať v doterajšom spôsobe života, súhlasí s rozvodom manželstva.
Kolízny opatrovník ponechal otázku rozvodu na rozhodnutie súdu. Pokiaľ sa týka úpravy práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu, navrhol akceptovať stanovisko maloletého I., ktorý chce žiť v spoločnej domácnosti s ďalšími dvoma bratmi a zveriť ho do osobnej starostlivosti
odporcu. Navrhovateľku zaviazať platením výživného podľa jej schopností a možností ako aj potrieb maloletého syna.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka L. Š., oboznámením písomných dokladov, a to sobášneho listu, rodných listov detí, správy o zdravotnom stave navrhovateľky, správy o poslednom spoločnom bydlisku, správy o povesti účastníkov konania, správy kolízneho opatrovníka, o príjme účastníkov, spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 16 C 7/2007 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:
Podľa sobášneho listu účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 25. 7. 1987 obaja ako slobodní. Z manželstva sa narodili tri deti, a to E., F.. X. X. XXXX, L., F.. XX. X. XXXX a I., nar. X. XX. XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania je v obvode Okresného súdu Prešov.
Podľa výpovede navrhovateľky pred uzavretím manželstva udržiavali s odporcom známosť po dobu roka a pol. U navrhovateľky ide o prvú vážnu známosť. Už počas vzťahu si všimla, že odporca má agresívne sklony, často sa hádali, bola však do odporcu zaľúbená a manželstvo uzavreli z lásky. Keď mal najstarší syn tri roky, zamestnala sa a už v tom čase odporca často na ňu kričal, vyčítal jej rôzne veci. Sústavné hádky ju trápili. Po absolvovaní materskej dovolenky s druhým synom vystriedala viacero zamestnaní. Rodina trpela aj nedostatkom finančných prostriedkov. Prvý návrh na rozvod manželstva podala pred viacerými rokmi a na naliehanie odporcu vzala návrh na začatie konania späť, vzťahy v manželstve sa však neupravili. Stalo sa, že odporca ju fyzicky napadol. Vzhľadom na dlhodobé problémy v manželstve zanevrela na odporcu, nič k nemu necíti, v žiadnom prípade sa do spoločnej domácnosti nevráti. Chcela by sa postarať o najmladšieho syna I., rešpektuje však jeho stanovisko, rozhodol sa zostať v dome, ktorý pozná spolu s odporcom a staršími bratmi. Počas manželstva sa navrhovateľka liečila kvôli depresii a tvrdí, že zdravotný stav je dôsledkom neusporiadaných pomerov v manželstve. Nadviazala vzťah s iným mužom, s ktorým v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti. Donedávna poberala opatrovateľský príspevok. Zabezpečovala starostlivosť o svoju matku, ktorá zomrela. V súčasnej dobe je evidovaná na úrade práce, je bez príjmu, žije z toho, čo jej poskytne priateľ.
Odporca potvrdil, že manželstvo účastníkov konania je v kríze, uviedol však, že z iných dôvodov ako to tvrdí navrhovateľka. Priznal fyzické napadnutie s tým, že prvá ho napadla navrhovateľka, on sa len bránil. Podľa jeho názoru bolo manželstvo účastníkov v celku usporiadané, kým nezačala navrhovateľka nadmerne požívať alkohol. Spočiatku napriek tomu, že si vypila, svoje povinnosti zvládala, dokázala sa postarať o deti aj o domácnosť. Opakovane sal liečila kvôli depresii, odporca v tom čase jej bol oporou, sprevádzal ju na vyšetrenia, pomáhal jej postarať sa o deti a o domácnosť. V apríli 2013 nadviazala vzťah so susedom, opustila rodinu a odmieta sa vrátiť. Podľa jeho názoru je potrebné, aby navrhovateľka absolvovala protialkoholické liečenie. Ak by sa začala správať zodpovedne, bol by rád, ak by obnovili spolužitie. Ak liečenie odmietne, súhlasí s rozvodom manželstva.
Svedok L. Š., syn účastníkov konania uviedol, že asi štyri mesiace predtým, než navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, začala sa správať čudne. Je ovplyvnená mužom, s ktorým v súčasnej dobe žije. Potvrdil, že v manželstve účastníkov konania dochádzalo k hádkam, domnieva sa však, že ak by sa rodičia podrobili terapii a poradenstvu, pri snahe oboch by dokázali problémy v manželstve vyriešiť. Uviedol, že býva spolu s bratmi a otcom, starostlivosť o domácnosť zvládajú, všetci súrodenci by si priali úplnú rodinu. Rodičia sa často hádali, niekedy aj kvôli nepodstatným problémom.
Zo správy MUDr. Mirona Hvizdoša z odbornej psychiatrickej ambulancie súd zistil, že navrhovateľka je evidovaná na uvedenej ambulancii od roku 2008, opakovane hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení FNsP v Prešove. Lieči sa kvôli depresívnej poruche a mimo základnej diagnózy boli diagnostikované aj prejavy nadmerného konzumu benzodiazepínov a alkoholu, avšak bez prejavov závislosti. Jej zdravotný stav je v súčasnosti uspokojivý.
Na Okresnom súde Prešov sa pod sp. zn. 16 C 7/2007 viedlo konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na základe návrhu navrhovateľky. Konanie však bolo v dôsledku späťvzatia návrhu zastavené.
Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti v máji 2013. Maloletý I. zostal v starostlivosti odporcu. Navrhovateľka žije v súčasnosti v dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve. Počas pohovoru sa vyjadrila, že s odporcom nechce žiť, ako dôvod uvádza dlhodobé psychické a fyzické týranie zo strany odporcu, má z neho strach. Maloletý I. sa vyjadril, že s matkou má pekný vzťah, stretávajú sa, v prípade rozvodu však chce bývať s otcom v prostredí, ktoré pozná spolu so svojimi bratmi.
Podľa opisu mzdového listu od zamestnávateľa odporcu, tento za obdobie posledných osem mesiacov dosiahol priemernú čistú mesačnú mzdu v sume 629,34 Eur.
Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí y rodiny v Prešove zo dňa 3. 9. 2013 bol navrhovateľke odňatý peňažný príspevok na opatrovanie z dôvodu úmrtia opatrovanej osoby.
Zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je zrejmé, že navrhovateľka je vedená v evidencii nezamestnaných. K 28. 10. 2013 nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a nepožiadala k uvedenému termínu o dávku.
Obvodné oddelenie PZ Prešov Juh oznámilo, že v minulosti sa viedlo trestné stíhanie proti odporcovi pod ČVS:ORP-69/1-OSV-PO-2006 pre podozrenie zo spáchania trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi. V uvedenej trestnej veci rozhodol poverený príslušník PZ 16. 2. 2006 o postúpení veci na Obvodný úrad v Prešove na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletých detí, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.
Zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
V zmysle ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
S poukazom na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V danom prípade súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené z dôležitých dôvodov. Manželstvo neplní svoje funkcie a navrhovateľka prejavila úmysel ukončiť manželstvo rozvodom. Vzťah účastníkov konania je v kríze minimálne od roku 2007, kedy prvýkrát podala navrhovateľka návrh na rozvod manželstva. O konfliktnej situácii v manželstve svedčí aj podanie navrhovateľky z roku 2006 voči odporcovi, ktoré bolo posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
Príčinu rozvratu videl súd v rozdielnosti pováh, názorov a záujmov účastníkov konania, ktoré vyústili do citového ochladenia navrhovateľky voči odporcovi a následnému opusteniu spoločnej domácnosti.
Navrhovateľka rezolútne odmieta obnovenie manželského spolužitia, uvádza, že neusporiadané pomery v rodine do značnej miery ovplyvnili aj jej zdravotný stav. Na súčasnom spôsobe života nechce nič meniť. Vzhľadom na uvedené, odporca súhlasil s rozvodom manželstva.
Berúc do úvahy doterajšiu starostlivosť, citový vzťah ako aj súhlasné stanovisko účastníkov konania, zveril súd maloletého I. do osobnej starostlivosti odporcu a navrhovateľku zaviazal platením výživného zohľadňujúc vek a potreby maloletého I., ktorý navštevuje strednú školu. Aj keď navrhovateľka v súčasnej dobe nemá príjem, jej schopnosti a možnosti sú vyššie ako prezentovala na súde, pretože ako je zrejmé z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, nepožiadala o priznanie sociálnej dávky. Je si však vedomá, že má vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu a mala by byť aktívnejšia pri hľadaní zamestnania.
Zároveň súd upravil styk navrhovateľky s maloletým I. ako neobmedzený v zmysle súhlasného stanoviska účastníkov konania.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.