Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-44-2011.pdf
PDF · 94.46 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/44/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľky: E. R., bytom L.. N.. XXXX/XX, U., proti odporcovi: Y. R., bytom U., časť H. XX, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu: W. R., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelansku, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že odporca Y. R., nar. XX.X.XXXX je biologickým otcom mal. W. R., nar. XX.X.XXXX z matky E. R., nar. XX.X.XXXX.
Maloletá W. R., nar. XX.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otec sa z a v ä z u j e platiť na dieťa výživné vo výške 50 eur mesačne od 29.3.2011 a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Zročné výživné ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu činí 1.553,33 eur, ktorú sumu je otec dieťaťa p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky mal. dieťaťa do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Styk otca s dieťaťom rodičia n e ž i a d a j ú upraviť.
Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Odporcu súd n e z a v ä z u j e na zaplatenie súdneho poplatku za konanie.
Štátu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 15.6.2011 domáhala, aby súd určil, že odporca je otcom mal. W. nar. XX.X.XXXX, pretože v kritickej dobe pre počatie dieťaťa sa s ním intímne stýkala. Zároveň žiadala, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k dieťaťu.
Navrhovateľka ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že s odporcom sa zoznámila dňa 17.4.2010 a na druhý deň sa s ním stretla a mala s ním intímny styk. Od tej doby sa pravidelne intímne stýkali až do polovice augusta 2010, pričom k otehotneniu podľa nej došlo 6.6.2010. Obaja plánovali spoločnú budúcnosť, ale potom sa pohádali kvôli drogám a odporca od nej odišiel. Hoci určité obdobie
boli snahy o návrat, nakoniec sa už dokopy nedali. O tom že otehotnela odporca vedel, boli spolu u lekára, kde bolo tehotenstvo potvrdené a v tom čase sa odporca cítil byť otcom dieťaťa. Dieťa sa narodilo XX.X.XXXX, ale toto mu už neoznámila, pretože nemala na neho kontakt. Potom vznikla medzi nimi vyhrotená situácia ohľadne finančného zabezpečenia dieťaťa, nakoľko odporca podmieňoval platenie výživného tým, že mu má ukázať dieťa, čo ona odmietla. Odporca malú videl pri náhodnom stretnutí vo Vrábľoch. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa nemala intímne styky s inými mužmi a preto otcom dieťaťa môže byť jedine odporca. Ďalej uviedla, že po preukázaní otcovstva odporcu žiada, aby súd dieťa zveril do jej výchovy a odporcu zaviazal na výživné vo výške 250 eur mesačne, ktorú sumu podľa nej je schopný platiť, pretože pracuje "na čierno", ale jeho príjem ona preukázať nevie. Styk otca s dieťaťom nežiadala upraviť. Uviedla, že v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti v podnájme s partnerom U. U., je na materskej dovolenke, poberá materský príspevok vo výške 199 eur a prídavky na dieťa vo výške 22,56 eur mesačne. Mesačné výdavky na dieťa nevie presne vyčísliť, maloletá je zdravá a má s ňou iba bežné výdavky na stravu a oblečenie. Vyživovaciu povinnosť má iba k mal. W..
Odporca na pojednávaní najskôr uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Potvrdil, že sa zoznámil s navrhovateľkou v apríli 2010 a po 3-4 dňoch sa začali spolu intímne stýkať. Intímne styky mali pravidelne, ochranné prostriedky nepoužívali. O tom, že navrhovateľka otehotnela vedel, bol s ňou u lekára a vtedy sa cítil byť otcom dieťaťa a plánoval s ňou spoločnú budúcnosť. Potom sa ale dozvedel určité informácie, ktoré v ňom vyvolali pochybnosti a pod tým vplyvom zmenil správanie, prestal mať záujem na ďalšom spolužití a rozišli sa. K dieťaťu sa chcel postaviť zodpovedne, ale keďže mu ho navrhovateľka nechcela ukázať a ponuku, že by platil výživné 30 eur odmietla, tak potom už žiadnu iniciatívu nevyvíjal. Pokiaľ bude mať istotu, že je otcom dieťaťa, bude to akceptovať a výživné bude platiť. Po vykonaní znaleckého dokazovania uviedol, že nemá výhrady voči tomu, aby bol určený za otca, súhlasí so zverením dieťaťa do výchovy matke a čo sa týka výživného je to vecou súdu aké mu určí. Poukázal na to, že je občanom v hmotnej núdzi, priznaný mu bol príspevok vo výške 62,50 eur mesačne. Je slobodný, býva u starých rodičov, prácu si nehľadá, nemá záujem pracovať a ani nemôže, pretože sa stará o chorú starú matku. Uviedol, že občas má nejaké "bokovky" a na brigádach si zarobí, pričom v roku 2013 sa mu podarilo takto zarobiť na troch brigádach spolu 2.300 eur. Je to však jeho šikovnosť a to čo zarobil aj minul, veď je mladý tak pomíňal na vlastný život, baby, zábavu a na dlhy. Potvrdil, že v súčasnosti občas požíva drogy a bol aj súdne trestaný. O dieťa nemá záujem, preto styk s dieťaťom nežiadal upraviť.
Opatrovník mal. dieťaťa žiadal, aby súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku a pokiaľ bude otcovstvo určené, dieťa zveril matke a otca zaviazal na výživné vo výške 50 eur mesačne. Poukázal na to, že odporca nie je evidovaný ako nezamestnaný a pracovať sa mu nechce.
Súd vykonal znalecké dokazovanie z ktorého bolo zistené že otcovstvo odporcu voči maloletej W. nemožno vylúčiť, pretože pravdepodobnosť jeho otcovstva má číselnú hodnotu 99,99 % čo značí, že otcovstvo označeného muža voči mal. dieťaťu možno pokladať za prakticky dokázané, s vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.
Na základe oboznámenia sa s ďalšími listinnými dôkazmi a to rodným listom mal. dieťaťa, pracovnou zmluvou odporcu zo dňa 4.10.2011, rozhodnutím ÚPSVaR Nitra, pracovisko Vráble zo dňa 11.2.2013, korešpondenciou medzi navrhovateľkou a odporcom, znaleckým posudkom č. 8/2013, správou z ÚPSVaR Nitra zo dňa 12.7.2013, správou z firmy Matador Automotive Vráble zo dňa 23.7.2013 a 15.10.2013, správou z ÚPSVaR Nitra zo dňa 7.8.2013, správou z firmy Trenkwalder Bratislava zo dňa 18.10.2013, správou z firmy Edymax Bratislava zo dňa 17.10.2013, mzdovým listom za rok 2013, správou zo šetrenia pomerov v rodine matky a otca dieťaťa zo dňa 30.10.2013, prehľadom výdavkov na dieťa, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 21 T 77/2013, ako aj s prihliadnutím na výpovede účastníkov konania súd zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľka a odporca sa osobne poznali od apríla 2010, kedy nadviazali známosť, ktorá mala intímny charakter. Pravidelne sa intímne stýkali do polovice augusta 2010, pričom ochranné prostriedky nepoužívali. Dňa 29.3.2011 sa narodila navrhovateľke dcéra W., pričom k uznaniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov nedošlo. Zo znaleckého posudku vyplýva, že otcovstvo odporcu voči maloletej W.
nemožno vylúčiť, pretože pravdepodobnosť jeho otcovstva má číselnú hodnotu 99,99 % čo značí, že otcovstvo označeného muža voči mal. dieťaťu možno pokladať za dokázané.
Podľa § 94 ods.1 Zákona o rodine / zák.č. 36/2005 Z.z./, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení, keďže bolo preukázané, že odporca mal intímne styky s matkou mal. dieťaťa v dobe kritickej pre jeho počatie / od 2.6. do 30.9.2010/, možno konštatovať, že mu svedčí zákonná domnienka otcovstva, pretože neboli zistené žiadne závažné okolnosti, pre ktoré by bolo otcovstvo vylúčené. Závažnou okolnosťou v danom prípade by bolo vylúčenie otcovstva na základe krvnej skúšky, čo sa však v danom prípade nestalo, práve naopak, zo znaleckého posudku vyplýva, že otcovstvo je prakticky dokázané.
S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd návrhu vyhovel a odporcu určil za biologického otca mal. W., nar. XX.X.XXXX.
Podľa § 113 ods.2 OSP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive mal. dieťaťa.
Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine § 65, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení Zákona o rodine, súd zveril mal. W. do osobnej starostlivosti matky, nakoľko sa o dieťa doposiaľ riadne stará a otec o dieťa nemá záujem. Pokiaľ ide o výšku výživného, súd zohľadnil jednak potreby mal. dieťaťa, jednak aj možnosti a schopnosti rodičov. Dieťa má 2 roky, je zdravé, jeho potreby sú primerané veku a pozostávajú z nákladov na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby, hračky. Matka dieťaťa je na materskej dovolenke a poberá materský príspevok vo výške 199,60 eur a prídavky na dieťa vo výške 23,10 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý má príjem vo výške 265,33 eur mesačne a podieľa sa tak finančne na potrebách domácnosti. Otec dieťaťa je nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne a občas si privyrobí na brigádach, pričom na základe jeho vlastného vyjadrenia si v roku 2013 takto zrobil 2.300 eur, čo v priemere na mesiac činí 191,66 eur. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba k mal. Nikole. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal odporcu na výživné vo výške 50 eur mesačne, keď zobral do úvahy, že odporca je zdravý a schopný pracovať, o čom svedčia aj brigády, ktoré si vie zabezpečiť. Zároveň súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami a súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odporca z finančných prostriedkov, ktoré získa, je teda povinný prednostne plniť výživné na dieťa a nepoužívať ich pre seba na zábavu a nákup drog. Súd taktiež zobral do úvahy aj vyživovaciu povinnosť matky, ktorá ju v súčasnej dobe plní predovšetkým svojou osobnou starostlivosťou o dieťa, ako aj na rodinné prídavky, ktorými je hradená časť potrieb dieťaťa. Vzhľadom na uvedené považuje súd výživné vo výške 50 eur mesačne za primerané a zodpovedajúce potrebám dieťaťa i možnostiam a schopnostiam otca maloletej. Styk otca s dieťaťom nebol upravený, nakoľko rodičia ho žiadali neupraviť.
Súd zároveň vyčíslil i zročné výživné za čas od narodenia dieťaťa t.j od 29.3.2011 do konca októbra 2013, ktoré predstavuje sumu 1.553,33 eur / 2 dni za marec 2011 /3,33 eur/ + 9 mesiacov z roku 2011, 12 mesiacov z roku 2012 a 10 mesiacov z roku 2013 , t.j. 31 mes. x 50 eur / 1.550 eur/, spolu 1.553,33 eur / a zaviazal odporcu na jeho zaplatenie v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania navrhovateľky súd rozhodol podľa § 142 ods.1 OSP, avšak nakoľko navrhovateľke žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol, tak že jej náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľka bola v konaní oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku a keďže súd zistil i na strane odporcu predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, postupoval podľa § 2 ods.2 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a nezaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za konanie. V súlade s § 148 ods.1 OSP potom nepriznal náhradu trov konania ani štátu, ktorý hradil náklady na znalecké dokazovanie vo výške 520,84 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.