Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-100-2013.pdf
PDF · 130.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/100/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú L. B.Ú., I.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa matky Ž. B., I.. XX.X.XXXX, G. Z. O. N. I. U. K. Č.. XX, t.č. bývajúcej O. N. I. U. N. XX a otca neuvedeného, na návrh navrhovateľov W. B.V., I.. X.X.XXXX F. V. B., I.. XX.X.XXXX, oboch bývajúcich O. N. I. U. K. Č.. XX, v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Na tunajšom súde bolo vedené konanie pod sp. zn. 23P 342/2011 a to konanie o zverenie súrodencov maloletej L., detí Ž.F. B., I.. X.X.XXXX F. O. O., I.. X.X.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov - navrhovateľov W. B. F. V. B., ktoré konanie bolo začaté na návrh navrhovateľov doručený súdu 5.10.2011, ktorý návrh navrhovatelia odôvodňovali tým, že matka detí Ž. F. O. sa o tieto detí podľa ich tvrdení nestarala, nejavila o ne záujem, viac ako 5 mesiacov nebývala s nimi doma, tvrdili, že sa potulovala po N., fetovala a navrhovatelia nevedeli kde sa nachádzala, pričom matka maloletých detí bola, a je, ich dcérou, tvrdili, že všetku starostlivosť o deti Ž. F. O. zabezpečovali oni, deti žili s nimi v spoločnej domácnosti v 3 izbovom byte kde žili aj 4 maloleté deti navrhovateľov, navrhovateľka poberala materský príspevok a prídavky na 4 maloleté deti a z tohto príjmu zabezpečovala i potreby Ž. F. O., otcom detí Ž. F. O. bol W. O..
Zo šetrení kolízneho opatrovníka v tom čase bolo zistené, že matke maloletých detí Ž. F. O. boli vyplácané prídavky na obe tieto deti, iné dávky jej vyplácané neboli, matka týchto detí (a t.č. aj maloletej L.), bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie evidovaná od 10.1.2005 do 7.3.2005, kedy bola z evidencie vyradená na vlastnú žiadosť z dôvodu narodenia dieťaťa. Navrhovateľ bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie do 10.8.2010 a navrhovateľka do 16.12.2008, vyradení z evidencie boli z dôvodu nespolupráce. O.L. v školskom roku 2011/2012 navštevovala 1.ročník základnej školy, Ž. navštevovala materskú škôlku. V priebehu konania vo veci sa situácia zmenila, matka maloletých detí Ž. F. O. sa koncom marca 2012 vrátila do spoločnej domácnosti k navrhovateľom a to už spolu s maloletou L., domov prišla spolu s týmto dieťaťom priamo z pôrodnice.
Matka detí vo svojej výpovedi pred súdom v uvedenej veci uviedla, že spolu s deťmi bývala v spoločnej domácnosti u svojich rodičov a starala sa ako o maloletú L. tak aj o maloleté deti Ž. F. O., okrem detí Ž., O. F. L. ďalšie vyživovacie povinnosti nemala, bola vydatá od 16.10.2010, jej manžel žil v Í..
Vzhľadom na uvedený zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu neboli splnené zákonné predpoklady pre zverenie maloletých detí Ž. F. O. do náhradnej osobnej starostlivosti, keďže matka starostlivosť o maloleté deti zabezpečovala.
Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 7CoP 173/2012 zo dňa 29.11.2012 zrušil predmetné rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorému vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že v rámci prebiehajúceho odvolacieho konania konaného na základe odvolania podaného navrhovateľmi a matkou dôvodiacimi, že matka detí mala manžela v Í., na M. sa vrátila v januári 2012 len kvôli pojednávaniu, ktoré malo byť konané 10.2.2012, medzitým porodila maloletú L. dňa XX.X.XXXX, matka detí tvrdila, že ak vo výpovedi uviedla, že sa starala o maloleté deti O. F. Ž., mala tým na mysli to, že pomáhala v tejto starostlivosti svojej matke a popri tom sa starala aj o maloletú L., tvrdila, že o staršie 2 deti sa do budúcna starať nechcela pretože sa chcela vrátiť späť za manželom do N. spolu s maloletou L., z uvedeného Krajský súd v Košiciach vyvodil, že od vyhlásenia rozhodnutia súdu prvého stupňa dňa 11.4.2012 nastali také podstatné skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na ďalšie rozhodovanie o zverení maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti a uložil súdu prvého stupňa po vrátení veci vykonať nové dokazovanie na zistenie nového skutkového stavu relevantného na rozhodnutie súdu v merite veci, keďže súdom prvého stupňa zistený skutkový stav sa zmenil tak, že právne posúdenie súdu prvého stupňa nebolo možné aplikovať a rozhodnutím odvolacieho súdu na prípadne novom skutkovom základe by bola porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania.
Po vrátení veci z krajského súdu súdu prvého stupňa dňa 7.12.2012 súd zistil, že matka maloletých detí bola naďalej prihlásená k trvalému pobytu na adrese navrhovateľov na U. K. Č. XX.
Z evidenčných pomôcok tunajšieho súdu bolo zistené, že navrhovatelia okrem detí, ktoré uvádzali v písomnom návrhu a o ktorých hovorili vo svojich výpovediach mali aj dcéru W. B., I.. XX.XX.XXXX, ktorá bola ešte rozsudkom Mestského súdu v Košiciach sp. zn. I. XXXX/XXXX zo dňa 31.1.1991 zverená do náhradnej osobnej starostlivosti svojich starých rodičov - manželov Š. a rodičia tohto dieťaťa, t.j. navrhovatelia, boli následne ďalším rozhodnutím súdu zaviazaní prispievať na výživu tohto svojho dieťaťa výživným vo výške po 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, táto dcéra navrhovateľov sa následne stala matkou maloletého V. B., I.. XX.X.XXXX, ktorý bol rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25P 172/2007 zo dňa 19.9.2007 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti manželov Š. (do ktorých starostlivosti bola zverená pôvodne i matka tohto dieťaťa, teda W. B.) a W. B. neskôr porodila ďalšie dieťa, maloletú Y. B., I.. XX.X.XXXX, ktorá rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 45P 31/2011 zo dňa 26.1.2012 bola daná do náhradnej osobnej starostlivosti taktiež manželov Š. (k čomu súd poukázal na to, že k zvereniu maloletej Y. do náhradnej osobnej starostlivosti manželov Š. došlo potom, čo matke uplynul nárok na výplatu rodičovského príspevku). Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27P 89/2006 zo dňa 12.12.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.1.2007, na návrh otca maloletých detí O. O. F. Ž. B. zveril tieto deti do osobnej starostlivosti ich matky Ž. B., I.. XX.X.XXXX a zo strany otca detí určil výživné vo výške po 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, pri rozhodovaní súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že rodičia maloletých detí nežili v spoločnej domácnosti, matka zabezpečovala osobnú starostlivosť o tieto maloleté deti za pomoci svojich príbuzných a to rodičov (t.j. terajších navrhovateľov), s ktorými žila v spoločnej domácnosti v ich 3-izbovom byte na ulici K. Č.. XX a bola na materskej dovolenke, šetrením kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o tieto 2 maloleté deti, bolo konštatované, že v správaní sa matky došlo k náprave, keďže táto v minulosti fetovala, v ktorých situáciách jej so starostlivosťou o deti pomáhali jej rodičia (t.j. terajší navrhovatelia) a jej sestra, v čase, keď matka mala problémy s fetovaním jej rodičia (t.j. terajší navrhovatelia) nemali záujem o prevzatie výchovy týchto vnúčat Ž. F. O. a navrhli pre prípad, ak by sa správanie matky neupravilo, zveriť tieto 2 deti do ústavnej starostlivosti.
Ďalšími vykonanými dokazovaniami vo veci bolo zistené, že matka detí napriek predchádzajúcemu tvrdeniu sa späť do Í., spolu s maloletou L., nevrátila, začala žiť s novým druhom L. N., medzitým jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému M. N., I.. XX.X.XXXX, s deťmi sa zdržiavala naďalej v spoločnej domácnosti u svojich rodičov (terajších navrhovateľov) v byte I. K. Č.. XX O. N., v tomto byte plánovala zostať aj v budúcnosti, zabezpečovala v tom čase riadne starostlivosti o všetky svoje maloleté deti a to osobne za pomoci navrhovateľov, otec maloletého M., L. N., žil s ňou taktiež v tejto spoločnej domácnosti.
Kolízny opatrovník zistil v základnej škole, ktorú v tom čase navštevovali maloleté deti Ž. F. O., že aj z pohľadu školy starostlivosť o obe deti bola zabezpečovaná po všetkých stránkach riadne, pričom so školou spolupracovala stará matka (t.j. navrhovateľka) detí, rodičia detí so školou nespolupracovali.
Ošetrujúcim lekárom týchto detí bol W.. Š., ktorý v telefonickom rozhovore kolíznemu opatrovníkovi uviedol, že na ošetrenia detí dlhodobo chodievali výlučne v sprievode starej matky (t.j. terajšej navrhovateľky), zdravotná starostlivosť o deti bola zabezpečovaná riadne, matka detí v kontakte s detským lekárom nebola.
N. centrum na sídlisku Y. R. kontaktovalo kolízneho opatrovníka poukazujúc na to, že matka detí s druhom a 4 maloletými deťmi bývala v byte svojich rodičov (t.j. navrhovateľov), situácia v rodine bola zložitá, matka tvrdila, že stará matka (t.j. navrhovateľka) jej bránila vo výkone jej rodičovských práv a povinností aj napriek vôli samotnej matky detí a jej snahe prevziať starostlivosť o deti v plnej miere, kolízny opatrovník vzhľadom na rozporné tvrdenia členov rodiny nevedel jednoznačne vyhodnotiť to, v akej miere zabezpečovala starostlivosť o Ž. F. O., v domácnosti s uvedenými osobami žila aj matka navrhovateľky F. N., I.. X.X.XXXX, ktorá mala v náhradnej osobnej starostlivosti svoju vnučku, maloletú J.. Matka detí v tom čase poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky na 4 maloleté deti, rodičovský príspevok poberala z dôvodu zabezpečovania starostlivosti o maloletú L. B., I.. XX.X.XXXX, navrhovateľka poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 255,89 € a rodinné prídavky vo výške 69,30 €, bola opätovne vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 21.10.2011, navrhovateľ bol vedený ako spolu posudzovaná osoba s navrhovateľkou pri poberaní dávky v hmotnej núdzi a bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 28.10.2011 do 17.7.2012, dňa 18.7.2012 bol z evidencie vyradený z dôvodu nespolupráce s úradom práce.
Matka detí bola vypočutá súdom dňa 10.7.2013, z jej výpovede okrem iného vyplynulo, že i v tom čase bývala so svojim terajším druhom a svojimi 4 maloletými deťmi v spoločnej domácnosti u navrhovateľov, kde ona so svojimi deťmi a druhom obývala v 4-izbovom byte jednu izbu, ďalšiu izbu obývala jej stará matka F. N. s maloletou vnučkou J., ktorú, ako matka uviedla, si stará matka „vzala na seba“, pričom matka detí doplnila vysvetlenie, že išlo o situáciu, tak ako ona „dávala deti svojej mame, tak isto si ona vzala od svojej dcéry dieťa od narodenia“, uviedla, že domáce práce v tom čase v domácnosti pre všetkých členov rodiny vykonávala ona i jej matka (navrhovateľka), oni obe prali, upratovali, varili pre všetkých členov domácnosti, matka maloletých detí zo svojho príjmu, ktorým bol rodičovský príspevok a rodinné prídavky, odovzdávala k rukám svojej matky (navrhovateľky) mesačne sumu 100 - 120 €, sama si hradila poplatok za elektrinu v miestnosti kde bývala s druhom a deťmi, zo zostávajúcich peňazí kupovala napr. Sunar pre najmenšie deti, t.j. L. F. M., zakupovala pre deti hygienické potreby, prípadne dokupovala všetkým deťom oblečenie a podobne, jej druh bol nezamestnaný, neboli mu vyplácané žiadne dávky, bol osobou spoluposudzovanou s ňou a do jeho príjmov bol zohľadnený jej vyplácaný rodičovský príspevok. Na otázku dôvodu jej súhlasu so zverením maloletých detí Ž. F. O.L. do starostlivosti navrhovateľov, t.j. jej rodičov, ako dôvod uviedla to, že „blok I. K. XX mal byť zbúraný a v takom prípade by ona s maloletými deťmi nemala kam ísť“.
V uvedenej veci súd prvého stupňa opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 10.7.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.9.2013 a znovu návrh navrhovateľov na zverenie maloletých vnučiek Ž. F. O. zamietol, keďže opätovne dospel k jednoznačnému záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie súdu o zverení maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka detí bola spôsobilou zabezpečovať riadnu starostlivosť o svoje maloleté deti, túto do rozhodnutia súdu aj riadne zabezpečovala, sama opakovane prejavila vôľu túto starostlivosť zabezpečovať aj do budúcna i keď medzi ňou a navrhovateľmi existovali isté nezhody, ktoré však pre rozhodnutie súdu neboli podstatnými, súdom nebola zistená potreba zásahu do pomerov účastníkov formou zverenia maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, keďže vykonaným dokazovaním bolo zistené, že v danom prípade šlo o štandardnú situáciu v širšej rodine, matka žila s deťmi v spoločnej domácnosti a starostlivosť o deti zabezpečovala primerane, v tejto starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli.
V priebehu uvedeného konania dňa 15.5.2013 navrhovatelia písomne oznámili súdu trvanie na nimi pôvodne podanom návrhu v opatrovníckej veci maloletých detí Ž. F. O. a zároveň žiadali o zverenie maloletej L. B., I.. XX.X.XXXX, do ich osobnej starostlivosti dôvodiac tým, že údajne rodičia nejavili o toto dieťa záujem a že oni sa aj o toto dieťa starali a to od jeho narodenia.
Toto podanie navrhovateľov súd vylúčil následne na toto samostatné konanie.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, navrhovateľa, matky maloletej, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Otcovstvo u maloletej L. doposiaľ určené nebolo.
Navrhovateľ, ako je uvedené vyššie, bol naposledy evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 28.10.2011 do 17.7.2012 a dňa 18.7.2012 bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený z dôvodu nespolupráce s úradom práce, na účely posudzovania hmotnej núdze zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi je vedený ako spoluposudzovaná osoba manželky W. B., ktorej je vyplácaná dávka v hmotnej núdzi a príspevky v súčasnosti od 11.5.2013 do trvania podmienok v celkovej sume 255,89 € mesačne, ako to vyplýva zo správ úradu práce, ktorý zároveň súdu oznámil, že navrhovateľka W. B. je vedená naďalej v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 21.10.2011.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, súd ďalej zistil, že matka maloletej - Ž. B. je poberateľkou rodinných prídavkov na 4 maloleté deti spolu v sume 92,40 € mesačne a je jej vyplácaný rodičovský príspevok na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o maloletú L. B., I.. XX.X.XXXX, ktorý je jej od 1.1.2013 vyplácaný vo výške po 199,60 € mesačne.
Z registra obyvateľov i z občianskych preukazov účastníkov súd zistil, že ako navrhovatelia, tak aj matka maloletej L. majú trvalé bydlisko O. N. I. U. K. Č.. XX.
Zo správy kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, zo dňa 6.8.2013 vyplýva, že kolízny opatrovník vykonal šetrenia pomerov, ktorými šetreniami zistil, že starí rodičia, t.j. navrhovatelia, na podanom návrhu v tom čase trvali tvrdiac, že matka sa o maloletú L. nestarala, tvrdili, že opakovane opúšťala spoločnú domácnosť aj maloletú, fetovala a zdržiavala sa na neznámych miestach, oni zabezpečovali všetky potreby maloletej L. pričom žili v 3-izbovom byte ktorého boli nájomcami, starali sa aj o svoje deti V., I.. XX.X.XXXX, Y., I.. XX.X.XXXX, V., I.. XX.X.XXXX F. V., I.. X.XX.XXXX; ich byt bol zariadený potrebným nábytkom, po hygienickej stránke bol udržiavaný, navrhovateľka, ako stará matka maloletej L., poberala naďalej dávku v hmotnej núdzi v tom čase vo výške 267,07 € a prídavky na 4 nezaopatrené neplnoleté deti, spolu vo výške 92,40 €, v byte sa stabilne zdržiavala aj matka navrhovateľky F. N., I.. X.X.XXXX, spolu so svojou vnučkou J. B., I.. XX.X.XXXX, matka maloletej L. sa taktiež zdržiavala v byte navrhovateľov spolu aj s druhom L. N., I.. X.X.XXXX, z ich spolužitia pochádzalo ďalšie dieťa matky M. N., I.. XX.X.XXXX, ktorý taktiež s nimi žil v spoločnej domácnosti, taktiež s nimi žili ďalšie 2 deti matky, vyššie uvedené O. O., I.. X.X.XXXX F. Ž. B., I.. X.X.XXXX, ktoré, ako už bolo uvedené, boli zverené do osobnej starostlivosti matky rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.12.2006, matka zabezpečovala starostlivosť o všetky svoje maloleté deti, bola nezamestnanou, poberala rodičovský príspevok a prídavky na 4 maloleté deti. Matka má aj ďalšie dieťa, maloletú O. B., I.. X.X.XXXX, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1P 142/2010 zo dňa 23.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.1.2011, zverená do náhradnej osobnej starostlivosti V. L., I.. X.XX.XXXX. Maloletá L. bola v tom čase v celodennej starostlivosti matky, bola zdravá, prekonala len bežné detské ochorenia, absolvovala všetky povinné očkovania, jej ošetrujúcim lekárom bol W.. Š. a zdravotnú starostlivosť zabezpečovala predovšetkým stará matka, t.j. navrhovateľka. Šetrením pomerov v rodine kolíznym opatrovníkom bolo zistené, že matka sa zdržiavala v domácnosti u rodičov, t.j. navrhovateľov a zabezpečovala starostlivosť o maloletú L. a jej súrodencov, rovnako sa podieľala na vedení domácnosti finančne i vykonávaním domácich prác, maloletá L. bola v čase vykonaných šetrení riadne zaopatrená, pôsobila spokojným dojmom, medzi matkou a starou matkou, t.j. navrhovateľkou, dlhodobo pretrvávali konflikty z čoho vyplývali naďalej ich rozporné vyjadrenia týkajúce sa starostlivosti o maloletú L.. Opakovanými šetreniami však bolo zistené, že starostlivosť o maloletú L. aj ostatné deti matky bola riadne zabezpečená, na tejto sa podieľali aj starí rodičia, t.j. navrhovatelia, keďže žili v spoločnej domácnosti a bolo preto prirodzené, že si vzájomne pomáhali, vzhľadom na uvedené kolízny opatrovník zverenie maloletej L. do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, t.j. navrhovateľov nepovažoval v tom čase za nevyhnutné.
Na pojednávaní konanom vo veci dňa 23.10.2013 navrhovatelia predložili súdu lekársku správu o maloletej L. zo dňa 9.10.2013 vypracovanú detským pneumoftizeológom, z ktorej vyplýva, že maloletá bola ošetrená pre akútnu bronchitídu a bola jej predpísaná liečba, určený termín kontroly bol 21.10.2013,
na tejto správe bola doplnená informácia od detského lekára maloletej W.. Š. „dieťa vyšetrené pre nezáujem matky na odbornej ambulancii v doprovode starej matky B. W. I.. X.X.XXXX“. Navrhovatelia na podanom návrhu trvali, matka uviedla, že s týmto ich návrhom súhlasí. Navrhovateľka vo výpovedi zdôvodňovala návrh tým, že ona sa o maloletú L. stará od mala, chodí s ňou po lekároch aj inde, kde treba a maloletá je na ňu zvyknutá. K bytovým pomerom uviedla, že obývajú 4-izbový byt spolu s manželom, t.j. navrhovateľom, kde bývajú aj ich spoločné deti V.I., V., V. F. Y., zároveň tam býva i jej svokra so svojou vnučkou J. B., úhrada za byt je 130 € mesačne na ktorú jej svokra prispieva sumou 80 € a ona sama hradí 50 €. Po opakovaných otázkach zo strany súdu doplnila, že v tejto domácnosti býva i maloletá L. a tvrdila, že matka maloletej L., jej dcéra Ž., v tejto domácnosti už nebýva údajne spätne po dobu 2 týždňov, keďže býva u švagra navrhovateľky na ulici N.W. O. N., následne doplnila, že od augusta 2013 matka maloletej L. so svojim druhom mali bývať v domácnosti u švagrinej druha matky maloletej do 12.10.2013 a následne sa presťahovali do domácnosti u jej švagra, t.j. švagra navrhovateľky, tvrdila, že starostlivosť o maloletú L. zabezpečuje ona a v čase keď je ona v práci, túto starostlivosť zabezpečuje jej manžel, t.j. navrhovateľ, poukazovala na to, že maloletá L. ju, t.j. navrhovateľku, oslovuje ako svoju matku. K predloženej lekárskej správe od W.. Š. uviedla, že uvedený údaj W.. Š. mal napísať ako doklad o tom, že ona s maloletou chodieva na ošetrenia. Navrhovateľka v súčasnosti vykonáva na Y. R. aktivačné práce. Navrhovateľ sa k výpovedi navrhovateľky v celom rozsahu pripojil a doplnil, že je diabetikom, údajne je znova evidovaný na úrade práce a si vybavuje predčasný starobný dôchodok. Matka maloletej vo svojej výpovedi s návrhom navrhovateľov súhlasila, tvrdila, že je to preto, že jej matka, t.j. navrhovateľka, sa o maloletú L. stará, tvrdila, že navrhovateľka maloletú L. osobne vybrala aj z pôrodnice, že ona sa o túto svoju dcéru od narodenia nestarala, starala sa o ňu len navrhovateľka, ona, teda matka, jej kupovala len plienky, niekedy i šaty keď vyrástla a podobne a to z dôvodu, že poberá na maloletú L. peniaze a z týchto maloletej zakupuje veci, zároveň poukázala na očakávanie narodenia ďalšieho dieťaťa v januári 2014 pričom uviedla, že toto dieťa bude v poradí jej 5 dieťaťom, keďže okrem maloletej L. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči vyššie uvedeným deťom Ž., O., M.. Na výzvu súdu, aby vysvetlila prečo tvrdí, že sa nestará toho času o maloletú L. ak sa stará o svoje ďalšie 3 maloleté deti tvrdila, že L. sa jej narodila v čase, keď jej staršie deti boli už veľké, t.j. mali 5 a 6 rokov, takže keď oni boli v škole ona mohla chodiť kade chcela, aj teraz tieto staršie deti chodia do školy a preto starostlivosť o maloletú L. zabezpečovala jej matka, navyše, že ona nemala ešte v tom čase druha tak, ako ho má teraz a preto sa o maloletú L. údajne nestarala a preto maloletá L. jej matku oslovuje ako mamu. Tvrdila, že o maloleté deti Ž., O. F. M. sa stará dobre, má pre nich všetko zabezpečené a že pomáha aj svojej matke v starostlivosti o maloletú L., keďže jej matka nemá peniaze. Okrem rodičovského príspevku a rodinných prídavkov vyplácaných jej na 4 maloleté deti uviedla, že iný príjem toho času nemá. Tvrdila, že t.č. býva v 3-izbovom byte u jej strýka kde okrem nej, jej druha, maloletej Ž., O. F. M., ako aj samotného strýka, ďalšie osoby nebývajú, pričom v byte tohto strýka ona s druhom a deťmi má k dispozícií jednu izbu a za bývanie má platiť 50 € mesačne. Ako dôvod odsťahovania sa z domácnosti od matky kde bývala ešte v čase vyššie uvedeného predchádzajúceho konania vo veci maloletých detí Ž. F. O. uviedla, že to bolo preto, že sa ona s matkou často hádala, údajne jej matka mala vytýkať, že sa nestará o maloletú L., len o ostatné 3 deti, tvrdila, že v byte u matky žilo aj viac osôb než teraz u strýka, opätovne udávala, že o maloletú L. sa od narodenia nestarala. I na otázku kolízneho opatrovníka uviedla, že u strýka - S. B. s ňou býva jej druh a jej maloleté dcéry O.Ó. F. Ž. s tým, že niekedy bývajú s ňou a niekedy chodia k „babe“ (t.j. navrhovateľke), keďže, ako tvrdila, ona im „nemôže rozkázať“, ale tvrdila, že v noci sú vždy s ňou. Ako dôvod prečo vo svojej výpovedi nespomenula svoju najstaršiu dcéru O., narodenú v septembri 2003 dôvodila tým, že túto porodila ako 16-ročná a údajne následne jej ju vzal otec dieťaťa so svojou sestrou, preto ju ona ani nespomína.
Z výpovede kolízneho opatrovníka na pojednávaní vo veci dňa 23.10.2013 vyplýva, že dieťa bolo kolíznym opatrovníkom pravidelne monitorované, boli zisťované skutočnosti týkajúce sa maloletej L. a to spôsobom návštev v domácnosti navrhovateľky, starej matky v mieste jej trvalého bydliska, ktorá adresa do 1.8.2013 bola zároveň aj domácnosťou matky dieťaťa. Počas všetkých šetrení okrem prítomnosti starej matky dieťaťa, maloletej L., bola zaznamenaná aj prítomnosť samotnej matky maloletej L., jej druha L. N. a ich spoločného syna M., následne pri šetrení 7.10.2013 v domácnosti u starej matky, t.j. navrhovateľky, bola opätovne v tejto domácnosti zaznamenaná prítomnosť matky maloletej L., ktorá ale tvrdila, že v domácnosti u navrhovateľky sa ona s druhom maloletým M. nezdržiava údajne už 3 mesiace, tvrdila, že mali bývať v nekonkretizovanom prenajatom byte u švagrinej druha, t.j. u švagrinej L. N., nerešpektovala ani následnú výzvu kolízneho opatrovníka aby upresnila adresu tohto nového miesta pobytu, opakované šetrenie bolo vykonané 14.10.2013 na adrese navrhovateľov, v tom čase ale pri
šetrení nebola zaznamenaná prítomnosť ani matky, ale ani starej matky, t.j. navrhovateľky, náhodne pri monitorovaní pomerov v iných rodinách kolízny opatrovník stretol navrhovateľku, ktorá tvrdila, že matka dieťaťa s druhom sa údajne mala zdržiavať u príbuzného S. B. I. N. XX O. N., kde preto kolízny opatrovník 14.10.2013 vykonal šetrenie, počas šetrenia nebol v domácnosti prítomný S. B., ale iba jeho družka X. Š., ktorá pripustila, že matka maloletej L. sa v ich domácnosti zdržiavala v deň šetrenia cca 2 dni, t.j. od 12.10.2013 a aj to len s maloletým M. a podotkla, že medzi jej druhom, t.j. S. B. a matkou maloletej L. určite nedošlo k žiadnej dohode vo veci umožnenia bývania matke s jej druhom a jej maloletými deťmi O., Ž. F. M. v domácnosti u S. B.. Kolízny opatrovník S. B. zanechal predvolanie, aby sa dostavil na úrad za účelom objasnenia možnosti bývania matky v jeho domácnosti, tento kolízneho opatrovníka kontaktoval následne len telefonicky odôvodňujúc osobnú neprítomnosť zdravotnými problémami a v telefonickom rozhovore uviedol, že sa s matkou dieťaťa dohodol, že uňho bude môcť po určitú dobu bývať, ale len s maloletým M. a to v jeho 3-izbovom byte kde on, t.j. S. B. žije so svojou družkou X. a ich 5 deťmi. Kolíznemu opatrovníkovi družka S. B. ukázala miestnosť v byte, ktorá mala byť daná k dispozícií matke maloletej L., ktorá bola v čase šetrenia riadne hygienicky udržiavaná, uprataná, primerane zariadená pre potreby matky a maloletého M.. Pri telefonickom rozhovore S. B. uviedol, že s matkou maloletej L. sa dohodol na možnosti bývania, ale bez jej druha. K uvedenému matka maloletej tvrdila, že vyjadrenie S. B. vyplývalo zrejme z toho, že nerozumel, tvrdila, že ona stále býva so svojim druhom a že ak bola zastihnutá kolíznym opatrovníkom v domácnosti u svojej matky, boli to len situácie kedy doniesla plienky potom, čo jej navrhovateľka mala odkázať ich potrebu.
Podľa ust. § 44 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa ust. § 46 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom. Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela. Súhlas podľa odseku 2 nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak zadováženie súhlasu je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Podľa ust. § 47 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46. Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada. Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod. Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela. Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že tento návrh je nedôvodným, v danom prípade neboli a nie sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, predovšetkým nie je splnený základný zákonný predpoklad zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti t.j., že si to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, ako to predpokladá ust. § 45 vo vete prvej, zákona o rodine, keďže v zmysle uvedeného vyššie citovaného zákonného ustanovenia záujem maloletého dieťaťa na jeho zverení do náhradnej osobnej starostlivosti, t.j. na zverení do starostlivosti inej fyzickej osoby ako rodiča, je výnimkou zo zásady, že starostlivosť o výchovu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa je predovšetkým právom a zároveň povinnosťou jeho rodiča, takýmto zásahom, t.j. zverením dieťaťa do starostlivosti inej fyzickej osoby dochádza k faktickému obmedzeniu rodičovských práv a povinností, pričom predpokladom na vyslovenie takéhoto opatrenia, t.j. zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, je, že si to, ako už bolo konštatované, vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, či už sú dôvodom subjektívne okolnosti (spočívajúce napr. v nezáujme rodičov o starostlivosť a výchovu maloletého, alebo ich neschopnosť riadne sa starať o maloleté dieťa buď v dôsledku požívania alkoholu, narkotík a podobne), ako aj v prípade objektívnych okolností (spočívajúcich napr. v ochorení alebo úmrtí rodičov a pod.), ako to konštatuje zákonodarca v odôvodnení zámeru citovaného zákonného ustanovenia § 45 zákona o rodine. Vzhľadom na zistený skutkový stav súd dospel k jednoznačnému záveru, že v tomto danom prípade nie je potrebný takýto zásah zo strany súdu do starostlivosti o maloletú L., keďže z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že matka od narodenia zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletú L., ako
to vyplynulo z už vyššie uvedeného konania sp. zn. 23P 342/2011 (v ktorom konaní len pre upresnenie bolo konané o návrhu tých istých navrhovateľov domáhajúcich sa zverenia do ich náhradnej osobnej starostlivosti súrodencov maloletej L., Ž. F. O.), v ktorom konaní ako samotná navrhovateľka, tak i samotná matka maloletej L. opakovane zhodne udávali, že matka od narodenia sa o maloletú L. osobne a riadne starala, práve pribudnutie jej tejto starostlivosti udávali ako dôvod predchádzajúce návrhu na zverenie maloletých Ž. a O. do starostlivosti navrhovateľky, matka navyše v uvedenom konaní jednoznačne tvrdila, že sa starala nie len o L., ale aj o Ž. a O. tak, ako je to popísané vyššie, starostlivosť matky ako o Ž. aj o O., tak aj o maloletú L. jednoznačne vyplynula z vykonaného dokazovania i z výpovedí na pojednávaní dňa 10.7.2013. Z vykonaných dôkazov v tomto konaní súd dospel k jednoznačnému záveru, že starostlivosť o maloletú L. je doposiaľ po všetkých stránkach zabezpečovaná riadne, ako vyplýva zo šetrení kolízneho opatrovníka do 1.8.2013 matka jednoznačne spolu so svojim druhom a všetkými maloletými deťmi túto starostlivosť zabezpečovala v domácnosti u navrhovateľov, i následnými šetreniami kolízneho opatrovníka prítomnosť matky a jej detí, ako i jej druha v tejto domácnosti u navrhovateľov bola zaznamenávaná s výnimkou jedného jediného prípadu 14.10.2013, kedy matka v domácnosti zastihnutá nebola, ale nebola tam zastihnutá v tom čase ani navrhovateľka. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva i to, že matka zabezpečuje starostlivosť o dieťa aj z finančnej stránky keď maloletej zakupuje ako Sunar, tak i oblečenie a ďalšie veci, ktoré dieťa potrebuje, čo zdôvodnila vo svojej výpovedi tým, že jej matka nemá dostatok finančných prostriedkov. Tvrdenie navrhovateľov i matky dieťaťa, že v poslednom období sa matka s druhom a ostatnými 3 deťmi mala presťahovať do domácnosti u jej strýka sa zistením kolízneho opatrovníka, rozhovorom so samotným strýkom, ako i jeho družkou, nepotvrdili, vyplynulo len to, že strýko bol ochotný umožniť matke a maloletému M. bývanie v jeho byte, ale bez prítomnosti druha matky. Uvedené súd vyhodnotil ako snahu účastníkov konania získať finančný prospech, ktorý by bol dôsledkom rozhodnutia súdu o zverení jedného z detí matky do náhradnej osobnej starostlivosti, súdu neboli preukázané žiadne iné dôvody, ktoré viedli samotných účastníkov k podaniu predmetného návrhu obdobne ako pri rozhodovaní o náhradnej osobnej starostlivosti maloletých detí O. F. Ž.. I v tomto prípade týkajúcom sa maloletej L. súd konštatuje, že starostlivosť aj o toto dieťa je zabezpečovaná primerane sociálnemu prostrediu z ktorého dieťa pochádza, pričom opätovne súd poukazuje na to, že je štandardnou situáciou v akejkoľvek rodine, že sa starí rodičia podieľajú na starostlivosti o svoje vnúčata za účelom istého vypomáhania rodičom maloletých detí ak títo majú nie trvalé prekážky v tejto oblasti, v žiadnom prípade to, že napr. starý rodič vypomáha rodine svojich potomkov napr. tým, že s vnúčatami navštevuje lekára, resp. deti uňho niekedy prespia, či to, že deťom dá niekedy najesť, nie je dôvodom pre zásah zo strany súdu formou zverenia takýchto vnúčat do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, keďže ide o bežnú štandardnú situáciu v akejkoľvek rodine, takže v danom prípade súd nezistil žiaden dôvod pre vyhovenie návrhu navrhovateľov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané aj to, že matka je spôsobilá zabezpečovať riadnu starostlivosť o všetky svoje maloleté deti tak, ako to preukázala doposiaľ a ako túto starostlivosť aj doposiaľ zabezpečuje a ako vyplýva aj zo zákona o rodine výchova detí vlastnými rodičmi má prednosť pred výchovou detí inými fyzickými osobami, preto súd sa ani zvlášť mimoriadne nevenoval skúmaniu spôsobilosti navrhovateľov zabezpečovať výchovu maloletej L. v celom rozsahu, keďže vzhľadom na vyššie uvedené k tomuto už ani niet dôvodu a návrh podaný navrhovateľmi vyhodnotil ako účelový aj po zohľadnení toho, že v minulosti samotní navrhovatelia jedno zo svojich detí dali do náhradnej osobnej starostlivosti ďalšej osobe, pričom súd musel prihliadnuť aj k tomu, že práve navrhovatelia v minulosti zlyhali ako rodičia aj u samotnej matky maloletej L., keďže tejto umožnili v 15. rokoch po prvýkrát otehotnieť, čo súd vyhodnotil ako preukázanie nedostatočnej výchovnej spôsobilosti a zodpovednosti navrhovateľov.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).