Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-417-2011.pdf
PDF · 107.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/417/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q. E., F.. XX.X.XXXX, A.Ó., F.. XX.X.XXXX, A., F.. XX.X.XXXX, A., F.. XX.X.XXXX I. C., F.. XX.XX.XXXX, bývajúce u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice II, na návrh otca E. Q., F.. XX.X.XXXX, T. F. K. H. Č.. X R. P., zastúpeného Mgr. Jurajom Seitzom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Moyzesovej ulici č. 36 v Košiciach a za účasti matky R. G., F.. XX.X.XXXX, T. XX L. J., B., E. XNH, J. P. R.P. T. I. J. Í., v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Zveruje maloleté deti Q. E., F.. XX.X.XXXX, A., F.. XX.X.XXXX, A., F.. XX.X.XXXX, A., F.. XX.X.XXXX I. C., F.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté deti osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok.
Zaväzuje otca prispievať za obdobie od 1.10.2012 do budúcna, na výživu maloletej E. výživným vo výške 35 eur mesačne, na výživu maloletej A. výživným vo výške 30 eur mesačne, na výživu maloletej A. výživným vo výške 30 eur mesačne, na výživu maloletého A. výživným vo výške 29 eur mesačne a na výživu maloletého C. výživným vo výške 28 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 25. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.
Dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 1.10.2012 do 31.10.2013 voči maloletej E. vo výške 455 eur, voči maloletej A. vo výške 390 eur, voči maloletej A. vo výške 390 eur, voči maloletému A. vo výške 377 eur, voči maloletému C. vo výške 364 eur, povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne na každé dieťa splatných spolu s bežným výživným, pod hrozbou následku straty výhody splátok.
Návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného zo strany matky zamieta.
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým deťmi E., A., A., A. I. C. každý rok od 1.8. od 10,00 hod. do 31.8. do 16,00 hod., že otec si deti v stanovený čas prevezme pred bytom matky a matka mu ich v stanovený čas riadne odovzdá a následne si matka deti od otca prevezme pred bytom otca v stanovený čas a otec jej deti v stanovený čas riadne odovzdá.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.12.2011 a jeho doplnením zo dňa 23.1.2012 žiadal, aby súd zveril maloleté deti E. Q., F.. XX.X.XXXX, A. Q., F.. XX.X.XXXX, A. Q., F.. XX.X.XXXX, A. Q., F.. XX.X.XXXX I. C. Q., F.. XX.XX.XXXX, do jeho osobnej starostlivosti a matku maloletých detí zaviazal prispievať na výživu každého z detí sumou 50 eur mesačne odo dňa podania návrhu do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. K návrhu pripojil fotokópie rodných listov maloletých detí a potvrdenie o výške jeho príjmu. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou detí žili v spoločnej domácnosti 13 rokov bez uzavretia manželstva a z ich vzťahu pochádza 5 maloletých detí, počas ich vzťahu nemali vážne nedorozumenia, jednalo sa o harmonický vzťah, napriek tomu matka dňa 26.12.2011 si zbalila svoje veci a odcestovala do I. spolu s D. T., deti nechala v starostlivosti otca a odvtedy o ne neprejavovala žiaden záujem, o deti sa staral výlučne on sám, bol zamestnaný a poberal aj rodinné prídavky na deti, vzhľadom na uvedené žiadal upraviť rodičovské práva a povinností k deťom súdom.
Matka vo svojom vyjadrení k návrhu otca zo dňa 4.6.2012 uviedla, že s návrhom otca na zverenie detí do jeho starostlivosti nesúhlasí, potvrdila, že odišla do zahraničia, ale tvrdila, že svoje deti neopustila, o deti stále prejavovala záujem, bola s nimi v kontakte, do zahraničia odišla za prácou, aby pre svoje deti zabezpečila lepšie podmienky, aké mali doteraz, deťom počas pobytu v zahraničí telefonovala, o uvedenom vedel aj otec detí, uviedla, že otcovi niekoľkokrát navrhla, aby do zahraničia odišli spolu ako rodina, čo on odmietal, keď bola na dovolenke na J. v máji 2012, otec jej bránil v styku s maloletým C., v I. mala ona zabezpečenú prácu, pracovala ako balička ovocia a zeleniny a chcela, aby deti prišli za ňou, v nasledujúcom školskom roku ich tam chcela prihlásiť do školy, keďže tam pre nich boli lepšie podmienky ako na J., kde nemali ani vlastné bývanie, preto žiadala, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti.
Kolízny opatrovník na základe prešetrenia rodinných pomerov maloletých detí v správe zo dňa 12.4.2012 uviedol, že maloleté deti pochádzajú z družobného pomeru matky R. G., F.. XX.X.XXXX, a otca E. Q., F.. XX.X.XXXX, dňa 26.12.2011 matka opustila spoločnú domácnosť a spolu s manželom sestry otca maloletých detí odcestovala mimo územia J. S., kde sa zdržiavala, rodina žila spoločne na ulici H. Č.. X R. P. v rámci rozšírenej rodiny, otec ostal spolu s deťmi v pôvodnom byte, kde žili predtým ako rodina, otec bol zamestnaný v J. E. W., na podanom návrhu trval a žiadal zveriť deti do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko túto v tom čase aj zabezpečoval, kolízny opatrovník ďalej v správe uviedol, že maloleté deti boli zdravé a mali potreby a záľuby bežné s ohľadom na ich vek, maloleté deti E., A., A. I. A. boli žiakmi ZŠ, maloletý C. navštevoval predškolské zariadenie, prešetrením pomerov kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky, matka, odkedy opustila spoločnú domácnosť, na výživu detí neprispievala, preto kolízny opatrovník odporučil návrhu otca vyhovieť, zveriť maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti a zo strany matky určiť primerané výživné.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca maloletých detí, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Na pojednávaní dňa 28.11.2012 otec na podanom návrhu trval, uviedol, že matka s deťmi bez jeho súhlasu dňa 9.10.2012 vycestovala do zahraničia, deti bez jeho súhlasu vybrala zo školy a zaradila ich do osobitnej školy, ktorú navštevovali po dobu 2 týždňov, o uvedenom chcel upovedomiť B. E. H. deťom a policajný orgán z dôvodu únosu detí.
Na základ uvedeného súd uznesením sp. zn. 23P/417/2011 dňa 28.11.2012 konanie prerušil z dôvodu, že nebolo možné konať do času, kým nebudú známe výsledky konania vo veci návratu detí do miesta obvyklého pobytu. Uznesením sp. zn. 23P/417/2011 zo dňa 22.4.2013 súd v prerušenom konaní pokračoval na žiadosť otca cestou jeho právneho zástupcu zo dňa 13.3.2013, následne otec oznámil adresu súčasného pobytu matky a detí v zahraničí.
Otec neurobil žiadne úkony vo veci navrátenia detí do miesta obvyklého pobytu.
Kolízny opatrovník na základe výzvy o opätovné prešetrenie pomerov v rodine maloletých detí v správe zo dňa 29.7.2013 uviedol, že maloleté deti Q. sa od konca septembra 2012 zdržiavajú spolu s ich matkou v I. na známej adrese, podľa údajov matky rodina žije vo veľkom priestrannom sociálnom byte, deti v zahraničí navštevujú školu, maloleté deti samé prejavili vôľu odísť s matkou do zahraničia, dňa 19.1.2013 sa matke narodilo ďalšie dieťa R. G., kolízny opatrovník uviedol, že otec detí so zverením detí do starostlivosti matke nesúhlasí, trvá na svojom návrhu, matke na výživu detí neprispieva, s deťmi je občas v telefonickom kontakte, vzhľadom na uvedené kolízny opatrovník odporučil zveriť maloleté deti matke, keďže deti pri pohovore osobne prejavili vôľu ostať s matkou, a zo strany otca navrhoval určiť výživné vo výške po 30 eur na každé dieťa.
Matka písomným podaním vo forme affidavitu podľa ust. § 114 ods. 3 O.s.p. doručeným súdu dňa 3.10.2013 uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí z dôvodu zlých sociálnych a ekonomických podmienok otca, že deti by žili v katastrofálnych podmienkach na A. O. R. P., a že deti s otcom nechcú byť, pri nej v zahraničí majú zabezpečené lepšie podmienky, navštevujú školu, môžu dosiahnuť lepšie vzdelanie, otec na výživu detí neprispieva od 16.10.2012, žiadala, aby súd zveril deti do jej starostlivosti a určil výživné zo strany otca vo výške 150 eur mesačne.
Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16.10.2013 uviedol, že ak by súd jeho návrhu nevyhovel a deti by zveril do osobnej starostlivosti matky, žiadal upraviť styk s deťmi počas prázdnin tak, aby nebol narušený ich vyučovací proces, taktiež žiadal, aby súd uložil matke povinnosť zabezpečiť príchod detí v čase stretnutia k otcovi a tiež žiadal určiť minimálne výživné na deti z jeho strany s ohľadom na jeho príjem.
Kolízna opatrovníčka na ostatnom pojednávaní odporučila deti zveriť so výchovy a starostlivosti matky, zo strany otca určiť výživné vo výške po 30 eur na každé dieťa s ohľadom na to, že otec je riadne zamestnaný a podľa návrhu otca upraviť styk s deťmi tak, aby boli udržiavané a upevňované vzťahy medzi maloletými deťmi a ich otcom. Taktiež predložila potvrdenia o návšteve školy maloletými deťmi R. I. - T. Z. S. I., doručené jej matkou.
Právny zástupca otca upresnil písomne návrh úpravy styku otca s deťmi a žiadal, aby súd upravil styk otca s deťmi tak, že otec bude oprávnený stýkať sa v priebehu letných prázdnin detí; navrhol spôsob dopravy detí v 2 alternatívach :
1) matka maloletých detí zabezpečí dopravu detí na adresu trvalého pobytu otca maloletých detí na jej náklady a otec maloletých detí zabezpečí na svoje náklady dopravu maloletých na adresu XX L. J., B. E. XNH, J. P., kde sa maloleté deti so svojou matkou zdržiavajú, a/ alebo
2) doprava maloletých detí prostredníctvom leteckej spoločnosti I., ktorá poskytuje možnosť dopravy maloletých detí starších ako 5 rokov bez sprievodu rodiča, resp. osoby, ktorej bolo zverené do výchovy. Podmienkou je, že rodič alebo oprávnená osoba prinesie osobne deti na letisko a počká tam do odletu lietadla a súčasne druhý rodič alebo oprávnená osoba si deti vyzdvihne na letisku v cieľovom mieste, kde preukáže svoju totožnosť;
spoločnosť I. lieta z A. do R. alebo do P.. Vzhľadom na vzdialenosť týchto dvoch miest od P., výhodnejšia a pohodlnejšia cesta pre maloleté deti bude lietadlom až do P. a odtiaľ autobusom alebo autom do P. (cca 250 km) s tým, aby matka maloletých detí uhradila náklady na transport detí do miesta trvalého bydliska otca a otec aby uhradil náklady na transport detí späť na adresu XX L. J., B. E. XNH, J. P., navrhoval, aby súd určil vo svojom rozhodnutí obe spomínané dopravy alternatívne s tým, že výber konkrétnej dopravy ponechal na otcovi maloletých detí v závislosti od konkrétnych okolnostiach realizácie styku maloletých detí Q. s ich otcom, a to najmä vzhľadom na časovú a ekonomickú výhodnosť a pohodlie maloletých detí pri cestovaní.
Otec okrem týchto detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, býva v 2-izbovom byte, kde žili pôvodne aj s matkou detí, domácnosť obývajú aj rodičia otca a jeho sestra s 3 deťmi, otec s deťmi má vyhradenú väčšiu izbu.
Z opisov mzdových listín od zamestnávateľa otca detí, J. E. W. R. P., vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem otca je 480 eur.
Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom neboli doposiaľ súdom upravené a rodičia detí spolu nežijú, pri rozhodnutí o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky súd vychádzal z vykonaných dôkazov a to najmä z vyjadrení rodičov, z vôle maloletých detí a z prešetrenia pomerov v rodine detí prostredníctvom kolízneho opatrovníka a keďže maloleté deti majú u matky zabezpečené lepšie životné podmienky, predovšetkým
lepšie podmienky pre vzdelanie a ich následné uplatnenie, deti sú s matkou spokojné a chcú ostať v zahraničí, kde v súčasnosti navštevujú aj školu. Pri určení vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletým deťom súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z ich majetkových pomerov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol i na pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky formou osobnej starostlivosti o deti a na to, že matke maloletých pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére R. dňa 19.1.2013, ako i na zásadu, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, prihliadol aj na odôvodnené výdavky rodičov v súvislosti so zabezpečením životných potrieb rodín a dospel k záveru, že takto určené výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na výživu maloletých detí bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti, keďže je riadne zamestnaný a jeho priemerný mesačný príjem je 480 eur. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh otca na zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného zo strany matky zamietol, keďže dospel k záveru, že v súčasnosti je zverenie detí do starostlivosti matky v ich najlepšom záujme.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo za obdobie od 1.10.2012 do 31.10.2013 k vzniku dlžného výživného zo strany otca voči maloletej E. vo výške 455 eur (t.j. súdom určené výživné 35 eur za 13 mesiacov sporného obdobia), voči maloletej A. vo výške 390 eur (t.j. súdom určené výživné 30 eur za 13 mesiacov sporného obdobia), voči maloletej A. vo výške 390 eur (t.j. súdom určené výživné 30 eur za 13 mesiacov sporného obdobia), voči maloletému A. vo výške 377 eur (t.j. súdom určené výživné po 29 eur za 13 mesiacov sporného obdobia), voči maloletému C. vo výške 364 eur (t.j. súdom určené výživné po 28 eur za 13 mesiacov sporného obdobia), ktoré súd povolil otcovi splácať v splátkach po 10 eur na každé z detí mesačne, ktoré splátky sú splatné spolu s bežným výživným, s tým, že nezaplatením jednej splátky stráca právo splátok a stáva sa splatným celý dlh.
Zároveň súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku z dôvodu potreby upevňovania a udržiavania vzťahov maloletých detí s otcom. Vzhľadom na vzdialenosť bydliska matky a otca a ich pomery upravil odovzdávanie detí tak, aby každý z rodičov náklady s týmto stykom znášal pomerne a aby bola zabezpečená starostlivosť rodičov o deti a ich zodpovednosť za plnenie povinností s tým súvisiacich. Návrhu, aby doprava detí bola realizovaná prostredníctvom súdom určenej leteckej spoločnosti súd nemohol vyhovieť, keďže takéto rozhodnutie by bolo nevykonateľné pre neurčitosť (napr. - čas prevzatia detí spoločnosťou, odlet lietadla a pod.). Je už vecou rodičov (a ich zodpovednosťou) ako súdom uloženú povinnosť v tom - ktorom prípade zrealizujú.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221. ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.