Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15C-84-2013.pdf
PDF · 86.5 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/84/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci navrhovateľa: T. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., K. XX, t.č. bytom I., C. XX, zast. matkou Ing. C. K., bytom C. XX, proti odporcovi: Ing. Z. K., bytom I., K. XX, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Humennom sp. zn. 15P/217/2011 zo dňa 08.11.2011 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre T. K., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 120,- eur na sumu 200,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ dňa 04.09.2013 podal na tunajší súd návrh, ktorým žiadal zvýšiť výživné pre seba ako dospelé nezaopatrené dieťa, a to zo sumy 120,- eur mesačne určenej rozsudkom Okresného súdu v Humennom pod č.k. XXP/XXX/XXXX zo dňa 08.11.2011 na sumu 200,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že od posledného určenia výživného sa pomery na jeho strane výrazne zmenili, pretože začal študovať na vysokej škole - Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne v študijnom odbore Chémia. V spoločnej domácnosti žije so svojou matkou spolu so sestrou, ktorá je žiačkou 7. ročníka základnej školy na ulici C. v Humennom. Otec je zamestnaný v spoločnosti Q., A..P..U.. I., jeho príjem mu nie je známy. Matka je učiteľkou na A. J. Š. Z. I.. Ani jej príjem nepozná. On býva v internátnom byte, za ktorý mesačne hradí 120,- eur. Na dopravu mesačne platí 25,- eur, za mobil 20,- eur; na hygienu a ošatenie potrebuje mesačne 70,- eur. Má zvýšené výdavky na stravovanie, pretože má syndróm dráždivého čreva a intoleranciu na laktózu. Okrem toho bude mať zvýšené výdavky na zabezpečenie potrieb súvisiacich so štúdiom, teda na knihy, učebnice, xeroxovanie. Aj keď mu matka zo svojho príjmu prispieva určitou čiastkou dobrovoľne, spolu s otcovým výživným mu tieto peniaze nepostačujú na vysokoškolské štúdium v zahraničí.
Odporca sa k návrhu vyjadril najprv písomne tak, že súhlasí so zvýšením výživného zo sumy 120,- eur na sumu 150,- eur. Poukázal na to, že syn nemôže mať náklady na štúdium v sume 442,- eur, čo zistil z verejne prístupných informácií z internetu. Akceptuje, že synove náklady na štúdium sú vo výške 400,- eur mesačne, ale navrhuje, aby syn využil zdroje financovania, ktoré mu ako rodičia počas trvajúceho manželstva vytvorili. Jedná sa o sporenie na štúdium v sume 1 200,- eur a stavebné sporenie v sume 3 500,- eur. Z uvedených peňazí syn môže orientačne použiť na štúdium 90,- eur mesačne. Súdu predložil prehľad svojich výdavkov, podľa ktorého po odpočítaní jeho výdavkov mu neostáva ani na splácanie dlhu, ktorý má vo výške 500,- eur a ktorý vznikol ešte počas manželstva s matkou navrhovateľa.
Podľa uvedenia odporcu v ním predloženom orientačnom rozpočte jeho príjem je vo výške 800,- eur mesačne. Na ubytovanie, t.j. kúrenie, elektrinu a plyn potrebuje 75,- eur mesačne, na údržbu domu, elektrických spotrebičov, nábytku, kotla, na maľovanie, rekonštrukcie, okná má náklady vo výške 75,- eur mesačne, náklady na auto ( poistka, úver, údržba ) ho vychádzajú na sumu 100,- eur mesačne, na benzín minie 20,- eur mesačne, na stravu a lieky 130,- eur, na oblečenie a obuv 50,- eur, na šport ( joga a tenis ) a dovolenku 40,- eur mesačne, na vzdelanie, kultúru, internet a mobil potrebuje 60,- eur, na výživu dcéry platí 100,- eur mesačne, na syna 150,- eur mesačne. Uvedené výdavky tvoria sumár 800,- eur.
Z Prehľadu nákladov prepočítaných na jeden mesiac, ktoré predložil súdu navrhovateľ, vyplynulo, že má náklady vo výške 444,- eur mesačne a tieto pozostávajú z nákladov na ubytovanie v sume 117,- eur, na dopravu - MHD vo výške 20,- eur, na dopravu na trase Brno - Humenné cca 5x za rok v sume 22,- eur mesačne, na stravu pri dodržiavaní diéty v sume 180,- eur, na lieky potrebuje 15,- eur, na oblečenie a obuv 30,- eur, telefón 10,- eur, na kozmetiku a čistiace prostriedky minie 10,- eur, na nákup literatúry, pomôcok a tlač dokumentov v sume 20,- eur a na kultúru a šport 20,- eur.
Navrhovateľ v zastúpení svojou matkou na základe udeleného plnomocenstva vo svojej výpovedi na súdnom pojednávaní dňa 05.11.2013 predložil súdu podnájomnú zmluvu zo dňa 15.09.2013, z ktorej je zrejmé, že navrhovateľ býva v prenajatom byte na ulici Pod Nemocnici 500/27 v Brne v časti Bohunice, za ktorý platí mesačne 3 000,- Kč, t.j. v prepočte 117,- eur.
Odporca na pojednávaní trval na tom, že s výživným 200,- eur nesúhlasí. Poukázal na to, že s matkou navrhovateľa synovi šetrili, na stavebnom sporení má asi 4 000,- eur. Chce, aby boli použité na štúdium. Nepopiera synove náklady, pretože si ich overil aj na internete, a je si vedomý jeho zvýšených nákladov na stravu, pretože má bezlaktózovú a bezlepkovú diétu, ktoré sú náročné. Uviedol, že po rozvode s matkou navrhovateľa jej všetko nechal, preto s požadovanou výškou výživného nesúhlasí.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vo veci je možné rozhodnúť a takto ju právne uzatvára:
Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. - Zákona o rodine (ďalej len „ZR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( § 62 ods. 2 ZR).
Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( § 62 ods. 5 ZR).
Podľa § 65 ods. 3 citovaného zákona výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( § 75 ods. 1 ZR).
V zmysle § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V prejednávanej veci súd má za preukázané, že naposledy bolo o výživnom v prospech navrhovateľa rozhodované v konaní 15P/217/2011, keď rozsudkom zo dňa 08.11.2011 bola výška výživného zo strany odporcu ako jeho otca stanovená vo výške 120,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Od tejto úpravy výživného nastala v živote navrhovateľa výrazná zmena pomerov - začal študovať na vysokej škole a jeho náklady na štúdium sú značné, neporovnateľne vyššie ako v dobe stredoškolského štúdia. Každý mesiac má pravidelné opakujúce sa výdavky na ubytovanie, diétne stravovanie, cestovanie, užívanie internetu, zabezpečovanie študijnej literatúry a pomôcok, zaplatenie užívaných liekov, v celkovej výške cca 440,- eur mesačne. Len samotné výdavky spojené s bývaním navrhovateľ zdokladoval vo výške 117,- eur mesačne; jedine na túto sumu postačuje doteraz platené výživné zo strany odporcu. Navrhovateľ býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá sa okrem mladšej sestry osobne stará aj o neho, aj keď je plnoletý. Jej osobná starostlivosť čiastočne nahrádza plnenie vyživovacej povinnosti z jej strany. Pri určovaní novej výšky výživného súd vychádzal z mesačného príjmu otca 800,- eur, ktorý odporca priznal. Príjmové pomery odporcu ako výživou povinného otca sú nadštandardné. Ním prezentované výdavky sú podľa názoru súdu nadhodnotené, a to najmä pri mesačných položkách týkajúcich sa údržby domu, nákladov na auto, oblečenie, obuv, šport a dovolenku, vzdelanie, kultúru. Odporca sa stará len sám o seba a z príjmu, ktorý preukázateľne dosahuje, by mal byť schopný s prihliadnutím na § 75 ods. 1 ZR prispievať synovi na výživu takou sumou, aká je vo výroku tohto rozsudku. Ako milujúci rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojmu plnoletému, ale študujúcemu synovi mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce jeho potrebám, pokiaľ s ním nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o neho nestará. Súd poukazuje na to, že cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby. Z uvedeného dôvodu súd považuje navrhovateľom požadované zvýšenie výživného zo 120,- eur mesačne na 200,- eur mesačne za primerané, pretože v konaní bola preukázaná výrazná zmena pomerov na strane výdavkov navrhovateľa, ako aj dostatočné možnosti a schopnosti odporcu. Nejedná sa o akúkoľvek zmenu na strane navrhovateľa ako plnoletého nezaopatreného dieťaťa, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné stanovené v predchádzajúcom rozhodnutí nezodpovedá zmenenej situácii tak na strane osoby výživou povinnej, ako aj na strane osoby výživou oprávnenej. Navrhovateľove potreby súd hodnotí ako odôvodnené, ktoré vznikli v súvislosti s jeho novou situáciou v porovaní s tou, z ktorej sa vychádzalo pri úprave predchádzajúcej. K obrane odporcu, ktorý poukazoval na nasporené finančné prostriedky patriace navrhovateľovi súd uvádza, že prostriedky stavebného sporenia sú určené na iný účel ako prípravu na budúce povolanie a pokiaľ navrhovateľ mal aj iné našetrené zdroje na štúdium
- podľa názoru otca v sume 1 200,- eur, nejedná sa o takú významnú sumu, ktorá by postačovala na náklady počas vysokoškolského studia na dlhšiu dobu. Na uvedenú skutočnosť súd prihliadol len okrajovo a zohľadnil ju v dobe, od ktorej zvýšené výživné upravil, teda od právoplatnosti tohoto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, ale vzhľadom k tomu, že si náhradu trov konania neuplatňoval a odporca na náhradu trov konania nemá právo, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).