Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/171/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Andreou Szombathovou- Polákovou, v právnej veci navrhovateľa : P. C. , Z. U. XXX, XXX XX U. zast. JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom v Nitre Farská 40 proti odporkyni: L. L., G. G. M. XX zast. B.. Pavlom Vöröšvárym, advokátom so slídlom v Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7, o určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, t a k t o

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania účastníkov súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

V. XX.X.XXXX podal navrhovateľ , cestou právneho zástupcu, na tunajší súd návrh, ktorým žiadal, aby súd určil je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti- rozostavanej stavby postavenej na pozemku evidovanom v katastri nehnuteľností pre kat. úz. G. A. na LV č. XXXX parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 992m2, ktorá stavba je realizovaná na základe Stavebného povolenia vydaného obcou G. A. č.j 145/2006-02-Žá zo dňa 5.5.2006, a to o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1.

Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že s odporkyňou sa v roku 2006 dohodli , že budú spoločne realizovať výstavbu rodinného domu . Kvôli zjednodušeniu administratívnych záležitostí , hlavne vzhľadom na fakt , že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku , na ktorom mal byť dom postavený , stavebné povolenie bolo vydané výlučne na odporkyňu ako stavebníka. Na účely výstavby rodinného domu si s odporkyňou vzali spoločný úver na sumu 833.000,-Sk , pričom na účely zabezpečenia záväzkov z úverovej zmluvy došlo k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti , pričom záložcom ako účastníkom tejto zmluvy boli tretie osoby - B. ( otec a brat navrhovateľa ), nakoľko predmet zálohu patrí do podielového spoluvlastníctva záložcov. Z týchto prostriedkov s odporkyňou začali výstavbu rodinného domu. Následne v roku 2009 boli nútení zobrať si ďalší úver na dokončenie rozostavaného domu , v dôsledku čoho uzatvorili ďalšiu zmluvu o úvere na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 17.000 EUR , pričom opätovne došlo aj k zriadeniu záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve otca navrhovateľa . Na stavbe rodinného domu ako i na jej financovaní sa vo veľkej miere podieľal navrhovateľ . V žiadnom prípade nie je možné pripustiť, aby sa odporkyňa považovala za vlastníčku domu len na základe stavebného povolenia , ktoré bolo vydané na jej meno, alebo vychádzajúc z faktu že sa dom postavil na pozemku , ktorého je odporkyňa výlučnou vlastníčkou. Postavením domu , resp. predmetnej rozostavanej stavby , došlo k vytvoreniu novej veci , čo predstavuje jednu z foriem originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva . Je zrejmé, že pokiaľ vec, v tomto prípade nehnuteľnosť, realizovalo viacero osôb , bude v podielovom spoluvlastníctve týchto osôb. Medzi navrhovateľom a odporkyňou bola dohoda o spoločnej výstavbe domu , čo je nespochybniteľný a svedecky preukázateľný fakt. Navrhovateľ v tejto veci má naliehavý právny záujem na určení , že predmetná nehnuteľnosť patrí

do podielového spoluvlastníctva jeho a odporkyne , keď odporkyňa ich spoločné vlastníctvo k domu popiera.

Právny zástupca navrhovateľa žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že o určenie, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom vo výške 1/2-ica k nehnuteľnosti žiada z toho dôvodu, že novostavba špecifikovaná v návrhu bola z veľkej časti stavaná navrhovateľom, čo sa týka stavebných prác ako i financovania stavby. Čo sa týka financovania stavby, bola financovaná z dvoch úverov, ktoré boli poskytnuté navrhovateľovi a odporkyni, ktorí obaja boli v postavení dlžníkov. Čo sa týka druhého úveru, ten od začiatku spláca len navrhovateľ aj napriek tomu, že ako dlžník je uvedená aj odporkyňa. Zároveň za účelom zabezpečenia pohľadávky banky titulom úverových zmlúv došlo k zriadeniu záložného práva, pričom záloh predstavuje nehnuteľnosť patriaca do výlučného vlastníctva otca navrhovateľa. Čo sa týka samotnej stavby, táto stavba je tesne pred dokončením a teda z právneho hľadiska je možné v zmysle stavebnej judikatúry hľadieť na túto stavbu ako na vzniknutú vec, ku ktorej existujú vlastnícke práva a to v takých podieloch , v akých sa navrhovateľ dožaduje , aby súd určil ,nakoľko túto skutočnosť preukazujú skutkové okolnosti uvedené v podanom návrhu. Vzhľadom na to, že sa navrhovateľ podieľal jednak po finančnej tak aj po stavebnej stránke na vzniku nehnuteľnosti, a s poukazom na to, že navrhovateľ bol v čase , kedy došlo k začatiu stavby v partnerskom vzťahu s odporkyňou je jednoznačné, že obaja mali záujem predmetnú nehnuteľnosť postaviť pre seba s tým, aby ju aj obaja využívali. Uvedené skutočnosti vyšli najavo i vykonaným dokazovaním, najmä svedeckými výpoveďami rodinných príslušníkov navrhovateľa ako aj svedkov C. a I., z ktorých vyplynul jednoznačný záujem navrhovateľa a odporkyne postaviť spornú nehnuteľnosť pre seba a užívať ju v ďalšom spoločnom živote.

Navrhovateľ ako účastník konania uviedol, že s odporkyňou začali spolu chodiť v r. 2000 alebo 2001. On vždy sníval o tom, že chce mať svoj vlastný rodinný dom. S odporkyňou sa dohodli na tom, že do toho pôjdu . Postupne začali hľadať aj pozemok, kde by dom mohli postaviť. Tento našli v G. A.. Keďže on už predtým bol ženatý, z ktorého manželstva pochádza syn, dohodli sa s odporkyňou tak, že za účelom toho, aby tento nededil po ňom tento pozemok , že pozemok bude napísaný na odporkyňu. Kúpna cena za pozemok bola 200.000 Sk, z ktorej sumy 170.000,-Sk zaplatila v hotovosti odporkyňa a zvyšok 30.000 Sk dal každý z nich po 15.000,-Sk a to tak že každý zo svojho účtu vybral sumu vo forme debetných zostatkov. Pozemok s odporkyňou hľadali spoločne. Išli na obecné úrady v dedinách v okolí Nitry až smerom k Vrábľom. Nakoniec sa im podarilo nájsť si pozemok v Nových Sadoch. S odporkyňou plánovali spoločnú budúcnosť. Po kúpe pozemku, išli do banky, kde sa spýtali na možnosti poskytnutia úveru za účelom financovania budúcej stavby. Prvý úver bol poskytnutý z ČSOB banky vo výške 833.000,-Sk v r. 2006. Pokiaľ ide o vydané stavebné povolenie, o toto žiadala odporkyňa, bolo to taktiež z toho dôvodu, ako pri kúpe pozemku, aby jeho syn nebol dedičom nehnuteľnosti a následne aj postavená stavba mala byť zapísaná ako vlastníctvo odporkyne. Toto bola podmienka odporkyne , že pôjde do toho len v prípade, že jeho syn nebude dediť, čo sa zabezpečilo takým spôsobom, že všetko malo byť napísané na odporkyňu ale v reále sa dohodli tak, že stavbu budú realizovať a financovať spoločne. Úver , ktorý bol poskytnutý v r. 2006, čo bol prvý úver, bol splácaný oboma, každým v 1/2- ici tak, že z účtu , ktorý si v ČSOB zriadil, pravidelne mesačne odchádzali splátky úveru, a tieto boli strhávané z príjmu, ktorý mu šiel do banky a súčasne mu na tento účet odporkyňa zasielala polovičku výšky splátky. S odporkyňou spolu riešili to, akú stavbu postavia na pozemku, spolu vyberali projekt z katalógu. Pokiaľ ide o stavbu domu, toto od jej počiatku až do konca riadil on. Staval svojpomocne spolu s otcom , bratom a niekoľkými kamarátmi. So stavbou sa začalo v r. 2006. Z prostriedkov prvého úveru sa postavila hrubá stavba. Stavba bola zakrytá. V r. 2009 im bol na ich žiadosť poskytnutý druhý úver z ČSOB, oba úvery boli založené záložným právom k nehnuteľnosti vo vlastníctve jeho otca. S odporkyňou sa v r. 2010 rozišli. V rámci druhého úveru bola určená splátka vo výške 120 Eur, dohodli sa , že budú ju splácať každý v jednej polovici, ale od počiatku odporkyňa túto splátku nedávala a celý úver začal splácať on a spláca naďalej. S odporkyňou sa ohľadne stavby nevedeli dohodnúť, zo začiatku aj tvrdila , že je to spoločné, ale potom tvrdila, že je to jej, čo odôvodňovala tým, že je to na ňu napísané. Pokiaľ ide o problémy vo vzťahu s odporkyňou , tieto mohli začať vznikať v lete 2009. Pokiaľ ide o druhý hypotekárny úver z r. 2009, k tomuto ho donútila odporkyňa, on by si ho nebral. Celá požičaná suma 17.000 Eur bola investovaná do stavby. Odporkyňa tvrdila, že úver majú zobrať z toho dôvodu, aby rýchlo vedeli dokončiť stavbu a presťahovať sa. Do doby rozchodu zo sumy 17.000 Eur bolo do stavby investované všetko.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že podľa jeho názoru na takom určení ako sa navrhovateľ domáha nemá naliehavý právny záujem, preto žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Navrhovateľ sa domáhal touto žalobou, aby bolo určené, že spoluvlastníkmi stavby sú účastníci každý v rozsahu 1/2-ica, pričom s jeho vedomím bolo vydané stavebné povolenie, kde ako stavebník je uvedená výlučne odporkyňa. Od vydania stavebného povolenia sa po právnej stránke nič nezmenilo. Za rozhodujúcu v tejto veci je treba považovať skutočnosť, že či pred započatím výstavby spornej stavby došlo k dohode medzi účastníkmi v tom zmysle, že založia podielové spoluvlastníctvo k tejto stavbe . Založenie podielového spoluvlastníctva k stavbe zapísané v katastri nehnuteľností znamená i zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctva , zavkladovaním vlastníckeho práva vlastnícke právo vzniká. Poukázal na rozhodnutia NS SR č. , NS ČR , . Poukázal na výpoveď samotného navrhovateľa z pojednávania dňa 25.10.2012, kde tento do zápisnice uviedol, že s odporkyňou, za účelom aby nededil jeho syn z bývalého manželstva pozemok , sa dohodli tak , že pozemok bude zapísaný na odporkyňu. Taktiež uviedol, že pokiaľ ide o vydané stavebné povolenie, o toto žiadala odporkyňa , bolo to taktiež z dôvodu , ako pri kúpe pozemku , aby jeho syn nebol dedičom nehnuteľnosti a následne i postavená stavba mala byť zapísaná ako vlastníctvo odporkyne. Navrhovateľ sa tak jasne vyjadril, aká bola dohoda pri výstavbe stavby a to, že vlastníctvo malo vzniknúť iba odporkyni , čiže opak dohody o podielovom spoluvlastníctve. Pokiaľ ide o svedecké dokazovanie, akokoľvek by svedkovia vypovedali, ich svedecké výpovede nemôžu odporovať výpovedi samotného navrhovateľa ohľadom už uvedeného vzniku výlučného vlastníctva v prospech odporkyne. Ďalej poukázal na listinný dôkaz- majetkové priznanie navrhovateľa, z ktorého jasne vyplýva, že navrhovateľ neuvádzal žiadny majetok a naproti tomu odporkyňa predmetnú stavbu ako svoj výlučný majetok uvádzala. Pokiaľ navrhovateľ má dojem, že mu odporkyňa niečo dlhuje z titulu určitých vykonávaných prác jeho a jeho otca , tak má za to, že mal využiť iný typ žaloby s iným petitom než určiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe.

Odporkyňa v konaní uviedla, že s navrhovateľom začali chodiť v r. 2001. Ona v r 2005 kúpila pozemok, keďže vždy chcela mať rodinný dom. Toto bolo výlučne jej rozhodnutie. Navrhovateľ na to povedal, že je to dobrý nápad investovať do nehnuteľnosti. Keďže v tej dobe mala krátko kúpené motorové vozidlo, bála sa jazdiť, chodil s ňou navrhovateľ, ale len z toho dôvodu, že ju viezol. Navrhovateľ nehovorí pravdu, že tieto veci ohľadne kúpy pozemku a stavby domu by riešili spolu. Ona s navrhovateľom neplánovala spoločnú budúcnosť. Stavbu domu chcela riešiť výlučne sama. Chcela si postaviť dom na kľúč. Jej vzťah s navrhovateľom bol taký, že s ním bola zo strachu. Fyzicky ju napádal , mal problémy s drogami, snažila sa ho i s pomocou jej otca vyhodiť. Nechcela byť s navrhovateľom, len nevedela ako to riešiť. To, čo navrhovateľ uviedol, že nehnuteľnosť mala byť písaná ako výlučné vlastníctvo z dôvodu, aby jeho syn nededil, to je vymyslené. Navrhovateľ vedel, že s ním nechce byť. Pár tvorili do konca r. 2008, do leta 2010 spolu len bývali v jednom byte, intímne spolu nežili, netvorili pár. Nie je pravdou, že by spolu vyberali projekt, projekt si priniesla z práce, následne si ho bola objednať. Toto vybavovala sama, aj záležitosti potrebné na vybavenie stavebného povolenia vybavovala sama. Jej postoj od počiatku bol taký, že ide nehnuteľnosť stavať sama. Pokiaľ ide o úverové zmluvy, navrhovateľ je spoludlžník preto, lebo on potreboval peniaze pre seba. Z prvej zmluvy išlo cca 500.000 Sk do nehnuteľnosti, tieto mu vrátila do poslednej koruny a to tak, že na jeho osobný účet posielala 10.000 Sk. Tento úver bol vzatý na dobu 4 rokov, bol riadne splatený v r. 2010. Vrátila navrhovateľovi toľko , koľko chcel vrátiť , bolo to 500.000 SK. Na čo navrhovateľ použil zvyšok úveru, to nevie. Nemala prístup k jeho účtu, nevidela ani výpisy z účtu. To, že sa založila nehnuteľnosť vo vlastníctva otca navrhovateľa jej bolo v zásade jedno, pretože peniaze by navrhovateľovi vrátila tak či tak. Úver zo septembra 2009 ju navrhovateľ donútil zobrať. Zbil ju a na druhý deň išli podpísať úver, lebo potreboval peniaze. Už v tej dobe boli rozídení. Napriek tomu, že sa rozišli v r. 2008, sa nad navrhovateľom zľutovala, keďže sľúbil , že si nájde podnájom, aj sa bála a nechala ho bývať v byte. Z druhého úveru si navrhovateľ kúpil skúter, monitor, rodičom kúpil televízor. Ona vôbec nevedela, kde sú tieto peniaze. Na stavbu domu sa použilo 2000 Eur a to tak, že navrhovateľ kúpil krbovú vložku. Na nič iné sa prostriedky z druhého úveru nepoužili. Dom jej pomáhal financovať jej otec. Tých 2000 Eur brala ako dar, pretože navrhovateľ zadarmo býval v byte , neprispieval na stravu, kupovala mu oblečenie. Navrhovateľ sa jej vyhrážal denno-denne , že ju zabije, chytil ju pod krky, bála sa chodiť domov. Pokiaľ ide o stavbu domu, túto riadila spolu so stavebným dozorom, navrhovateľ chodil pomáhať aj s jeho otcom. Robili minimálne, robil tam jej otec, priatelia, kolegovia. Nie je pravdou to, že by sa dohodli po rozchode tak, že on by zostal v dome, existovala taká dohoda, že on od nej dom kúpi , avšak jedného dňa si rozmyslel, že jej nedá ani korunu. Stavba sa financovala z prostriedkov jej otca. Otec jej peniaze daroval. Pokiaľ ide o kúpu pozemku, kúpna cena bola 200.000 Sk, túto v celom rozsahu hradila v hotovosti ona pred notárom. Navrhovateľ sa

na jej úhrade nijak nepodieľal. Všetci , kto na stavbu chodili pomáhať, vedeli , že je to jej dom, dokonca i navrhovateľov otec vedel, že je to jej dom. Otec navrhovateľa vedel, že z úveru jej navrhovateľ časť peňazí požičia. Navrhovateľov otec jej sám od seba povedal, že jej so stavbou domu pomôže , išlo o bezodplatnú pomoc, vedel že jeho syn u nej býva zadarmo. K záveru, že s navrhovateľom nechce mať nič spoločné dospela vtedy , keď sa dozvedela o jeho problémoch s drogami, čo bola cca v r. 2004. Navrhovateľ tvrdil, že tým prestane, nestalo sa tak. V kútiku duše tajne dúfala, že s tým prestane . V r. 2007 už bola rozhodnutá, že s ním nechce žiť. V čase, keď sa bral prvý úver, by nádej na spoločné spolužitie brala ako minimálnu, myslela si, že ho zlomí, že s tým prestane. To, že v rámci prvého úveru bola spoludlžníčka, bolo preto, že vedela, že jej navrhovateľ peniaze požičia a preto jej nerobilo problém figurovať na zmluve. Ona chcela sama uzavrieť zmluvu o úvere, mala v OTP vybavenú fázovú hypotéku, keďže navrhovateľ potreboval peniaze, tak ju prehovoril, aby peniaze brali spolu. Nehnuteľnosť obýva navrhovateľ, žije v nej od novembra 2010, pričom žiadnym spôsobom neprispieva na energie, čo došlo do takého štádia, že musela energie nechať odpojiť.

Súd vypočul svedkov - L.A. L. L., sestra odporkyne uviedla, že vie, že sestra chcela stavať, a za týmto účelom kúpila pozemok. Pokiaľ ide o stavbu, o túto sa veľmi nezaujímala, akurát, keď sestra potrebovala pomoc, tak jej pomohla. Nevie ako bol v tomto zainteresovaný p. C.. Ona tiež bývala v byte, kde bývali oni dvaja v tom čase partneri, p. C. v tomto byte býval ešte dlho po ich rozchode. Pokiaľ ide o financovanie stavby, vie, že prispel ich otec, bolo to okolo sumy 400.000 Sk a viem, že do schránky chodila sestre korešpondencia ohľadne úverov, čo bolo tiež na jej meno. Bližšie k okolnostiam výstavby sa nevie vyjadriť. P. Kinček býval v byte , kde bývala i ona minimálne 6 rokov, môže byť od r. 2004. Sestra sa s p. C. hádali, resp. sestra sa ho skôr bála. Na bátie sa určite mala dôvod, raz ju videla celú dobitú. Jej ako keby sa sestra hanbila povedať čo sa deje, napriek tomu, že si dobre rozumeli. Jej sestra až po tom, čo už boli rozídení, keď sa jej pýtala, prečo p. C. býva v byte a užíva auto, ktoré mu nepatrí, povedala , že je to preto, že ju vydiera pod hrozbou fyzických útokov. Povedal, že ju buď zabije alebo zbije, alebo niečo podobné. Sestra určite s p. C. neplánovala spoločný život, neplánovala s ním nič, takto sa ona vyjadrila. Pokiaľ ide o stavbu rodinného domu, jej vedomosť o tom , čo jej sestra povedala, bola že ide stavať sama. Pokiaľ ide o úvery, vie akurát to, že sestra splácala nejakú pôžičku p. C.. To, ako často chodil navrhovateľ na dom pracovať, to nevie. Vie, že tam ešte pracovali sestrini kolegovia, kamaráti.

Svedok T.. M. L. , otec odporkyne uviedol, že jeho prvý dojem, keď mu dcéra povedala s kým chodí je taký, že sa dala dokopy s narkomanom. On pôsobil vo vyšších funkciách v rámci vojska, v rámci čoho sa mu dostal do rúk zoznam osôb, ktorí majú dočinenia s alkoholom a drogami, bol to zoznam vojenskej polície a jedným z osôb v tomto zozname bol i navrhovateľ, tento zoznam sa mi dostal do rúk 2003-2004. On hľadel predovšetkým na prospech dcéry, ona ho presviedčala, že s tým prestal, chcel, aby bolo dobre, tak to neriešil. Vnútorne s tým vzťahom nikdy nebol stotožnený. Neskôr sa dozvedel, že sa dcére vyhrážal fyzickým napadnutím, na čo aktivoval vojenskú políciu, resp. nariadil dcére, aby podala trestné oznámenie. Výsledok je taký, že p. C. dostal prísny zákaz približovať sa k jeho dcére. On svedkom ničoho nebol, pretože navrhovateľ si dával pred ním pozor, vedel, že by s ním spravil krátky proces. Dcéra došla za ním , že ide stavať, čo bolo v dobe, keď bol v Taliansku, čo bolo v r. 2004-2005. Dcéra povedala, že už má pozemok kúpený, má projekt, ale že to nebude stavať na kľúč ako pôvodne chcela, že s tým p. C. pomôže. On sa jej pýtal, ako jej chce pomôcť, keď nemá žiadne peniaze. Dcéra sa vyjadrila tak, že navrhovateľov otec je murár, že jej pomôže s prácami so stavbou. Dcéra si kúpila pozemok, projekt, dcéra išla stavať. P. C. jej mal pomôcť tak, že jeho otec je murár a pomôže jej s odbornými prácami na stavbe. To, že dcéra kúpila pozemok, sa dozvedel, až keď ho mala kúpený. Keď došiel z Talianska, v podstate došiel do rozostavanej stavby. Stavbu si riadila dcéra, chodili jej tam pomáhať kolegovia z práce, on tam chodil, chodila tam manželka. Odborné práce, ako výstavba strechy robila firma. On nevidel, že by p. C. bol niečo na stavbe riešil, všetko riešila L.. Dvakrát sa na stavbe stretol s bratom p. C.. Pokiaľ ide o financovanie výstavby domu, v r. 2007 asi v januári dal dcére 300.000,-Sk, a koncom r. 2007 jej dal 400.000,-Sk. To boli peniaze, ktoré jej dal grátis na stavbu a ktoré dostane i druhá dcéra. To, že peniaze skutočne dala na stavbu, o tom sa pravidelne presviedčal a nechal si to zdokladovať. Okrem toho dcéra pravidelne dostávala nejaké peniaze od manželky. Manželka jej mesačne mohla dávať 100-200 Eur, taktiež jej dávala potraviny. O zmluvách o úveroch mu dcéra niečo hovorila, nemá o nich vedomosť, dopodrobna o tom nič nevie. Keď dcére poskytol financie, stavba bola pred zastrešením. To, z čoho bola stavba hradená do tej doby, keď dal dcére peniaze ,to nevie, nevie či to bolo z úveru, ale z peňazí čo mala ona. To, čo on poskytol postačovalo na dokončenie hrubej stavby. Dcéra mu ani raz nepovedala, či plánuje spoločnú budúcnosť s navrhovateľom, dcéra od začiatku sama

starala, O. chcel len pomôcť a to prostredníctvom svojho otca. V živote sa nebavili o tom, že by mala byť nejaká dohoda o tom, že po dostavaní stavby, by bola stavba vo vlastníctve oboch nich. To bola Luciina stavba.

Svedok Z. C. , otec navrhovateľa, uviedol, že pokiaľ ide o pozemok, spolu mu navrhovateľ i odporkyňa hovorili, že pozemok majú kúpený, že sa môže začať stavať. Boli vtedy obidvaja za ním. Nemá tušenia z akých peňazí sa platil pozemok. Potom prišli za ním, keď vybrali pozemok, ale nebolo peňazí bolo treba zobrať hypotéku. On musel založiť dom a vybrali sa peniaze. Peniaze z úveru sa použili na stavbu, faktúry za materiál chodil syn vyplácať. On im v podstate ten dom postavil. On tam bol jediný odborník. Pokiaľ ide o založenie jeho domu, obaja ho prišli poprosiť, či by to nespravil. Na stavbu chodili robiť i syn s odporkyňou, on tiež doniesol svojich kamarátov, brata. Párkrát tam bola p. L.. Otec p. L. tam pomáhal asi pol dňa, z kolegov p. L. tam nebol nikto. On bol na stavbe celé víkendy, od jari do jesene. Boli tam spolu so synom. Z peňazí z prvého úveru sa postavila hrubá stavba, potom ho prišli požiadať o ďalší úver, o ďalšie založenie. Syn s vtedajšou priateľkou boli nadšení zo stavby, len potom , keď sa míňali peniaze, to začalo upadať. On si myslel , že keď stavajú stavbu, že to spolu stavajú. Keď sa vybavilo stavebné povolenie, videl že odporkyňa si to dala všetko na seba napísať. Nikoho sa nepýtal, prečo to tak je, nechcel do toho vŕtať. Prečo ich vzťah stroskotal, to nevie. Nevie o tom nič , že by syn mal problémy s návykovými látkami. Dom, ktorý založil, v tomto býva. Keby vedel, že nezakladá dom aj v prospech svojho syna, nebol by to robil. On vo vzťahu jeho syna a odporkyne nespozoroval nič , čo by nebolo dobré.

Svedok M. C., brat navrhovateľa uviedol, že vie toľko , že rodičia založili byt, aby si brat s odporkyňou mohli zobrať úver a stavať dom. Toto mu povedal brat. On s rodičmi žije. To bolo všetko , čo mu povedal. On na stavbe nebol veľmi často, bol tam keď sa kopali základy, ťahali múry, robili stropy. Na stavbu chodievali na troch autách, bolo to zhruba 12-15 ľudí. Z rodiny tam bol on, otec, brat P. a ďalší brat , strýko a mama. Potom tam ďalej boli kamaráti z dediny, kamaráti ich bratov, boli tam nejakí kolegovia brata. Videl tam potom Luciu, jej mamu, jej sestru, s jej otcom sa nestretol. Brat sa pred ním nevyjadroval o tom, koho je to stavba, brali si na to úver. On viem tak, že stavba sa financovala z úveru. Nevie sa vyjadriť k tomu, či brat mal mať problémy s návykovými látkami, nevie prečo sa s odporkyňou rozišli. On si myslel, že keď si berú úver a zakladajú dom , že určite plánujú spolu budúcnosť.

Svedok T.. B. C. , uviedol, že má v G. A. postavený dom a navrhovateľ a odporkyňa začali taktiež stavať na susednom pozemku. Bral ich ako dvojicu, nemal tú vedomosť, ktorý z nich kúpil pozemok , ale bral ich ako dvojicu. Najskôr si myslel, že sú manželia až potom zistil, že nie sú. Mal takú vedomosť, že si idú spolu postaviť dom so zámerom tam bývať. Obidvaja sa vyjadrovali tak, že si idú dom stavať pre seba. Môže povedať, že dom staval p. C. so svojim otcom. Spočiatku tam chodila i slečna L., čo v ňom vyvolalo taký dojem, že to stavajú spolu. Keď sa s nimi oboma bavil, čo nebolo často , vyjadrovali sa tak, že tam budú bývať, že plánujú rodinu. Pokiaľ ide o riadenie a výstavbu domu, toto zabezpečoval p. C. spolu so svojim otcom. Na stavbe boli neustále. Aj slečna L. sa zúčastnila stavby, aj na manuálnych prácach. Bol prekvapený, keď tam slečna L. prestala chodiť, ale žiadnym spôsobom sa o to nezaujímal. V G. A. už tri roky nebýva. S účastníkmi nemal bližšie kamarátske vzťahy, bolo to len na takej báze, že sa pozdravili, v prípade potreby si požičali nejaký nástroj. Nejaké väčšie rozhovory neviedli. Proces výstavby domu mal možnosť pozorovať. Pokiaľ ide o manuálne práce a riadenie výstavby , toto zabezpečoval p. C. a jeho otec. Pomocné práce + servis zabezpečovala slečna L.. On to výlučne vnímal tak, že si stavajú dom pre seba. Vyjadrovali sa tak, že dom stavajú spoločne, pre svoje spoločné užívanie s tým, že mu bolo zvláštne, že stavebné povolenie bolo vydané len na jedného z nich, ale ďalej to neriešil. Nespomína si, že by sa slečna L. pred ním prezentovala ako výlučná vlastníčka pozemku.

K výpovedi svedka C. odporkyňa uviedla, že ona sa s nikým bližšie nerozprávala, pretože nepovažovala za nutné, aby všetci vedeli, že je to jej. Nie je pravdivé vyjadrenie svedka v tom, že by sa bol rozprával s p. C. , resp. s nimi spolu. S p. C. sa bavila akurát o podlahách. Pred svedkom sa určite nevyjadrovala tak, že idú stavať dom obaja pre seba ani tak, že tam plánuje rodinu s p. C..

Svedok M. I., uviedol, že p. L. spoznal ako družku p. C. v čase, keď stavali dom takmer oproti jeho domu. Už v čase, keď sa započala výstavba sa rozprával s p. C. a z jeho vyjadrenia vedel, že idú stavať pre seba, pre svoj budúci život. Pýtal sa ho, či sa do stavby nebojí pustiť sám, keď mu okrem iného povedal, že to robí pre seba. Či takéhoto rozhovoru bola niekedy účastná p. L., to sa už nevie vyjadriť, pretože si to už nepamätá, ale môže povedať, že skôr nie ako áno. Ak sa niečo pýtal, tak viac menej

p. C. a jeho vyjadrenie vychádza i z toho, čo videl. Pokiaľ ide o práce na stavbe, keď sa pracovalo, vždy bol p. C. prítomný. Veľakrát tam bol aj jeho otec. Videl tam aj p. L.. O. ide o právne vzťahy k nehnuteľnosti vrátane pozemku, na toto sa vôbec nepýtal, ani sa k tomu p. C. nevyjadroval. V čase výstavby s p. C. nekomunikoval veľmi často, stalo sa, že niečo potreboval, tak mu to požičal. Určite sa p. C. nepýtal, aký vzťah má s p. L., pochopil , že je to jeho priateľka a to je všetko. S p. C. sa skôr bavil o tom ako ide práca na stavbe, podrobnejšie sa o veci nezaujímal, nevie sa vyjadriť k tomu , ako stavbu financovali, ako to bolo medzi nimi z hľadiska právneho vzťahu k stavbe.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to : stavebné povolenie vydané U. nové A. z X.X.XXXX, zmluva o poskytnutí úveru č. /NSU85 z 9.5.2006, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 9.5.2006, výpis z LV č. XXXX, čestné vyhlásenie Z. C. , M. C. , O. Beláka, zmluva o poskytnutí úveru č. XXXXXXX z 14.9.2009, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 14.9.2009, prehľady obratov na bankovom účte odporkyne , potvrdenie z Prima banka a.s z 13.11.2012,faktúra vystavená v súvislosti s objednávkou projektu rodinného domu , faktúry , pokladničné doklady , príjmové pokladničné doklady o platbách predložené odporkyňou, spis Správy katastra Nitra V XXXX/XX, výpis z účtu navrhovateľa , fotokópia záručného listu výrobku Viessmann, pokladničný blok z Ikea, pokladničné doklady , dodacie listy, fotokópie poštových poukážok predložené navrhovateľom , fotokópia platobnej karty navrhovateľa, osvedčenie Národného bezpečnostného úradu vydané navrhovateľovi 6.7.2010, správa z MO SR- vojenské spravodajstvo z 25.3.2013, fotokópie majetkových priznaní navrhovateľa a odporkyne za roky 2005-2009 , a dospel k nasledovnému skutkovému stavu a právnemu záveru:

Obec Nové Sady dňa 5.5.2006 pod č.j.145/2006-02-Žá vydala Stavebné povolenie , ktorým povolila stavbu samostatne stojaceho jednopodlažného rodinného domu umiestneného na parc. č. 1021/72 a 1042/4, k.ú. Nové Sady stavebníčke L. L. , bytom G. G.. mládeže XX.

Dňa 9.5.2006 bola medzi veriteľom Československá obchodní banka a.s. , pobočka zahraničnej banky v SR, Bratislava Michalská 18 a dlžníkmi : 1. Róbert Kinček, 2. Lucia Lukačovičová uzavretá Zmluva o poskytnutí úveru č. /NSU85. Na základe tejto zmluvy bol dlžníkom poskytnutý úver vo výške 833.000,-Sk , ako úver bezúčelový , so splatnosťou 4 roky od termínu jeho dočerpania, s výškou mesačnej splátky 19.601,-Sk za predpokladu , že dlžník dočerpá celý úver v termíne do 14.11.2006. Dňa 9.5.2006 bola súčasne uzavretá i Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. /NSU85, ktorú uzavrel záložný veriteľ Československá obchodní banka a.s. , pobočka zahraničnej banky v SR, Bratislava Michalská 18 so záložcami Jozefom C. a Z. C. , obaja bytom Z. Ostratice 189, pričom ako vedľajší účastníci sú v zmluve uvedení navrhovateľ a odporkyňa , obaja v pozícii dlžníkov. Predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie záložného práva , na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči dlžníkom vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí úveru č. . 8263/289252/2006/ NSU85, a to k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcov , nachádzajúcim sa v kat. území Veľké Ostratice , zapísaným na L.. 86 ako rodinný dom súp. č. 189 postavený na parc.č. 4/8, parc. CKN č. 4/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 415m2, parc. CKN č. 4/16 záhrady o výmere 270m2. Z výpovedí účastníkov vyplynulo, že úver v zmysle zmluvy o úvere č. /NSU85 je v celom rozsahu splatený a na jeho splatení sa podieľali obaja, v rovnakom rozsahu 1. Odporkyňa ďalej uviedla, že z úveru bolo na stavbu domu použitých cca 500.000,-Sk, ktoré navrhovateľovi v celom rozsahu vrátila.

Dňa 14.9.2009 bola medzi veriteľom Československá obchodná banka a.s., Bratislava Michalská 18 a dlžníkmi 1. P. C., 2. L. L. uzavretá Zmluva o poskytnutí úveru č. 085052. Na základe tejto zmluvy bol dlžníkom poskytnutý úver vo výške 17.000,-EUR, ako úver bezúčelový , na dobu 20 rokov od termínu jeho dočerpania , s výškou mesačnej splátky 118,39 Eur za predpokladu, že dlžník dočerpá celý úver v termíne do 15.3.2010. Dňa 14.9.2009 bola súčasne uzavretá i Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 085052/Zal/1 ktorú uzavrel záložný veriteľ Československá obchodná banka a.s. , Bratislava Michalská 18 so záložcom Z. C. , bytom Veľké Ostratice 189 a dlžníkmi P. C. a L. L.. O. tejto zmluvy bolo zriadenie záložného práva , na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči dlžníkom vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí úveru č. 085052, a to k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcov , nachádzajúcim sa v kat. území Veľké Ostratice , zapísaným na LV č. XX ako rodinný dom súp. č. 189 postavený na parc.č. 4/8, parc. CKN č. 4/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 415m2, parc. CKN č. 4/16 záhrady o výmere 270m2, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve záložcu.

Z výpisu z LV č. 1302 pre kat. územie Nové Sady vyplýva, že ako výlučný vlastník parc. č. 1021/72 orná pôda o výmere 992 m2 je vedená odporkyňa , pričom ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva V 5185/05-88/05. Zo spisu Správy katastra Nitra V5185/05-88/05 vyplýva, že dňa 3.8.2005 bola uzavretá kúpna zmluva, v spojení s jej dodatkom z 21.9.2005, medzi predávajúcimi Viliamom A. a M. A., obaja bytom Nové Sady 11 a kupujúcou L. L.- odporkyňou , na základe ktorej odporkyňa kúpila nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. území G. Sady , zapísanú na LV č. XXX a to parc. č. 1021/72 orná pôda o výmere 992m2 za dohodnutú kúpnu cenu 200.000,-Sk, splatnú v deň podpisu zmluvy. K výlučnému vlastníctvu pozemku odporkyňa uviedla, že kúpiť pozemok bolo jej výlučné rozhodnutie, kúpnu cenu zaň zaplatila v celom rozsahu ona. Navrhovateľ uviedol, že o kúpe pozemku rozhodovali spoločne , pričom sa súčasne dohodli, že vzhľadom na to, že on už predtým bol ženatý, z ktorého manželstva pochádza syn, za účelom toho, aby tento nededil po ňom tento pozemok , že pozemok bude napísaný na odporkyňu.

Súd v konaní vypočul niekoľkých svedkov, rodinných príslušníkov účastníkov, susedov, z ktorých výpovedi je zrejmé to, ako títo vnímali proces realizácie výstavby rodinného domu s ohľadom na osobné väzby navrhovateľa a odporkyne, pričom ich poznatky boli založené predovšetkým na vlastnom pozorovaní, resp. vyjadrení niektorého z účastníkov vo vzťahu k budúcnosti , avšak bez toho, že by mali vedomosť o existencii konkrétnej dohody medzi účastníkmi ohľadne spoluvlastníctva stavby. .

V rámci dokazovania účastníci produkovali dôkazy súvisiace s financovaním výstavby, keď k vyjadreniu svedka L. -otca odporkyne ohľadne finančného daru odporkyni na výstavbu vo výške 700.000,-Sk bolo predložené potvrdenie z Prima banka a.s z 13.11.2012 z ktorého vyplýva, že tento dňa 19.1.2007 uskutočnil výber z účtu vo výške 300.000,-Sk a dňa 5.11.2007 výber vo výške 407.938,-Sk. Ďalej odporkyňa predložila doklad o prehľade obratov na jej bankovom účte z ktorého je zrejmé, že každý mesiac , počnúc mesiacom 6/2006 do 6/2010 uhrádzala sumu 10.000,-Sk ( 331,94 EUR) na účet navrhovateľa, a to podľa jej udania na účel úhrady úveru. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola spornou, keď navrhovateľ sám potvrdil, že úver č. /NSU85 splácali obaja v rozsahu 1/2. Obaja účastníci predložili súdu doklady o platbách na kúpu materiálu na výstavbu .

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je , ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podstatným pre rozhodnutie vo veci je zistenie, či navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení a v kladnom prípade posúdenie dôvodnosti návrhu z hľadiska hmotnoprávneho. Navrhovateľ sa návrhom domáha určenia , že je podielovým spoluvlastníkom prejednávanej nehnuteľnosti v podiele 1, pričom vo zvyšnom podiele je spoluvlastníčkou odporkyňa. Aktuálne na LV nie je ani jeden z účastníkov zapísaný ako vlastník prejednávanej nehnuteľnosti, keď takýto zápis doposiaľ nebol prevedený . Za situácie, že vlastníctvo k stavbe je medzi účastníkmi konania sporné, možno konštatovať naliehavosť právneho záujmu navrhovateľa na danom určení, keď rozhodnutie súdu prinesie istotu do právneho postavenia účastníkov , keď z okolností tohto prípadu je zrejmé, že navrhovateľ sa svojho práva - určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti môže domôcť iba súdnou cestou, a to s ohľadom na rozdielny právny názor oboch účastníkov k otázke vlastníctva.

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou , darovacou alebo inou zmluvou , dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb.

Podľa spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa podiel vyjadruje mieru , akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

rozlišuje medzi nadobudnutím vlastníckeho práva pôvodným a odvodeným. O pôvodný ( originárny )spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva ide vtedy, ak sa vlastnícke právo nadobúdateľa neodvodzuje od vlastníckeho práva skoršieho nadobúdateľa a vzniká nezávisle od neho . Medzi originárne nadobudnutie vlastníckeho práva patrí aj nadobudnutie vlastníckeho práva k novovytvorenej veci , ktorého typickým príkladom je uskutočnenie stavby. Ak ide o novovytvorenú stavbu, ktorá je samostatnou vecou v zmysle ( )platí, ak nie je medzi zainteresovanými osobami dohodnuté inak, že stavebník sa stáva jej vlastníkom. Vlastníctvo k novozhotovenej stavbe nadobúda ten, kto uskutočnil stavbu s právne relevantne preukázaným úmyslom mať ju pre seba ( stavebník ) . Stavebník je osoba , ktorá sa fakticky podieľa na zriadení stavby, ak nie je z dohody alebo z okolností zrejmé ,že táto osoba len pomáha inému ( napr. remeselník, susedská alebo rodinná výpomoc ).

Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov je z hľadiska zákona samostatným právnym subjektom a má tie isté oprávnenia ako jediný vlastník , s tým rozdielom, že rovnaké oprávnenia majú aj ostatný spoluvlastníci. Spoluvlastnícky podiel odráža mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu, avšak nevyjadruje reálnu časť predmetu spoluvlastníctva. V prípade spoločne realizovanej stavby je pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo k stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych vzťahov. Táto dohoda nemusí byť písomná, ani nie je potrebné, aby sa jej účastníci vopred dohodli na veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby. Z obsahu dohody musí byť však zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe .Takáto dohoda potom založí spoluvlastníctvo , len ak z jej obsahu je zrejmé, že účastníci dohody chceli spoluvlastnícky vzťah založiť. Zmluva o založení podielového spoluvlastníctva k stavbe pritom môže byť platne uzavretá aj v dobe , ktorá časovo predchádza vzniku stavby ako veci .

V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodným, a preto ho v celom rozsahu zamietol. Tak ako je vyššie konštatované, pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva stavby alebo domu postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych vzťahov, z ktorej dohody musí byť zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k danej stavbe. V tejto veci existencia takejto dohody nebola preukázaná, t.j. nebolo preukázané, že by účastníci konania uzatvoril dohodu, hoc i ústnu, v rámci ktorej by sa dohodli na tom, že k stavbe založili podielové spoluvlastníctvo. Z hľadiska posúdenia toho, či medzi účastníkmi konania k novovytvorenej stavbe vzniklo podielové spoluvlastníctvo nie je relevantné to, na ktorého z nich bolo vydané stavebné povolenie, ani to, kto z nich je vlastníkom pozemku , na ktorom sa stavba stavá. Taktiež pre posúdenie tejto veci nebolo podstatným to, ako bola stavba financovaná, a z tohto pohľadu ani existencia zmlúv o úveroch a zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Podstatným bolo to, že navrhovateľ, ktorý tvrdil, že je podielovým spoluvlastníkov stavby v rozsahu 1 mal preukázať, že existencia jeho podielového spoluvlastníctva vychádza z dohody uzavretej s odporkyňou o tom, že k danej stavbe vzniklo ich podielové spoluvlastníctvo. Toto navrhovateľ nepreukázal, naopak sám sa vyjadril tak, a to jednak vo vzťahu k pozemku, k stavebnému povoleniu , ako i k vlastníctvu stavby, že s odporkyňou za účelom toho, aby jeho syn nededil nehnuteľnosti sa dohodli tak, že tak pozemok ako i stavba budú zapísané ako vlastníctvo odporkyne. Sám navrhovateľ tak potvrdil to, že dohoda ohľadne existencie podielového spoluvlastníctva neexistovala, naopak existovala dohoda o existencii výlučného vlastníctva odporkyne. To, že sa navrhovateľ podieľal na výstavbe , a to tak osobne a podľa jeho udania i finančne , nemôže založiť jeho vlastnícke právo k stavbe, keď toto jeho postavenie možno charakterizovať ako postavenie osoby pomáhajúcej inému - stavebníkovi, keď navrhovateľovi vzhľadom na ním udávanú dohodu s odporkyňou ohľadne jej výlučného vlastníctva muselo byť od počiatku zrejmé, že stavbu nestavá pre seba , a preto tohto nemožno označiť za jej stavebníka ,keďže stavebníkom je osoba ktorá uskutočnila stavbu s právne relevantne preukázaným úmyslom mať ju pre seba a ktorá tak nadobúda jej vlastnícke právo. Navrhovateľ nebol vo vzťahu k novovytvorenej stavbe v pozícii stavebníka, stavebníkom bola odporkyňa, ktorá od počiatku stavala stavbu s právne relevantným úmyslom mať ju pre seba, vo svojom výlučnom vlastníctve .

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že navrhovateľ nie je podielovým spoluvlastníkom prejednávanej nehnuteľnosti a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania účastníkov súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnom skončení veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v s. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( )