Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-763-1997.pdf
PDF · 75.54 KB
Case nature
Subarea
7Er/763/1997
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, vo veci pobočky Senica, so sídlom Štefánikova 698/7, Senica, IČO: 35 937 874 proti povinnému: R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, T., za účasti súdneho exekútora JUDr. Ing. Zuzany Dobrodenkovej, PhD., so sídlom Ružová 10, Skalica, pod č.k. EX 381/97, o vymoženie 5,81 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Zuzane Dobrodenkovej, PhD. náhradu trov exekúcie v sume 75,93 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu v Senici zo dňa 16.10.1997 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD. poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Senici, č.k. Ro 876/96 zo dňa 31.5.1996.
Dňa 10.10.2013 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že podľa výsledkov lustrácie vykonanej na webovej stránke katastrálneho portálu pre celé územie SR nebolo zistené vlastníctvo nehnuteľnosti. Podľa informácií z dopravného inšpektorátu súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom motorových vozidiel. Elektronickou komunikáciou najfrekventovanejších bánk zistil, že povinný nemá zriadený žiaden účet v banke. Podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok a nie je reálny podklad na očakávanie zmeny pomerov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 200 ods.1, 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2, veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 75,93 € pozostávajúcu zo sumy 39,84 € podľa § 14 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. za 6 hod. á 6,64 €, podľa § 15 ods. 1 - a) - 1 úkon, b) - 0 úkonov, c) - 0 úkonov, d) - 0 úkonov, e) - 0 úkonov, f) - 0 úkonov, g) - 0 úkonov, h) - 5 úkonov, i) - 0 úkonov, j) - 0 úkonov, t.j. 6 úkonov á 3,32 €, t.j. 19,92 €, poštovné 1,46 €, súčinnosť bánk 0,70 €, obálky (5 ks x 0,10 €) 0,50 €, listiny - tlač, papier (26 ks x 0,06 €) 1,56 € + 20 % DPH 11,95 €.
S poukazom na rozhodnutie NS SR č. 1M-Cdo 7/2006 zo dňa 28.5.2007, kde bolo konštatované, že z logického a gramatického výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 Vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 6,64 € (200,- SK) patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky formuláciu ako v písm. b) tohto ustanovenia. Ak to však zákonodarca neučinil, potom nie je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a) sčítavanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti nepresahujúcich 1 hod. a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 prvej vety Vyhlášky, vzhľadom k tomu súd priznal exekútorovi odmenu za 6 hodín. Najvyšší súd navyše konštatoval, že nemožno akceptovať námietku exekútorov o neprípustnosti skúmania účelnosti vynaloženého času na jednotlivé úkony exekučnej činnosti súdom. Práve účelnosť hodín vynaložených na exekúciu je predpokladom na priznanie odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi z dôvodu hospodárnosti náhradu za zisťovanie účtu povinného v Sociálnej poisťovni a v Sociálnej poisťovni - ústredie, nakoľko boli tieto úkony vykonané v ten istý deň a na jednom tlačive spolu so zisťovaním platiteľa mzdy povinného.
V zmysle § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2011 sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje iba odmena súdneho exekútora, takéto odôvodnenie možno oprieť tiež o stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 42/2007 zo dňa 20.5.2008, ako aj stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave zo dňa 1.12.2010. Vzhľadom k tomu priznal súd DPH iba zo sumy zodpovedajúcej odmene súdneho exekútora podľa § 14 a § 15 Vyhlášky 288/1995 Z.z a oprávneného zaviazal zaplatiť trovy exekúcie vo výške ako je uvedená vo výroku rozhodnutia.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., pretože konanie bolo zastavené.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).