Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Cbi-6-2018.pdf
PDF · 90.91 KB
Case nature
Subarea
30Cbi/6/2018
Uznesenie
Mestský súd Košice sudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu: Helium Aviation Limited, so sídlom Quijano Chambers, P.O.BOX 3159, Road Town, Tortola, Britské Panenské Ostrovy, registračné číslo : 1488126, zast.: ius aegis s. r. o, advokátska kancelária, Nedbalova 12, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 203, proti žalovanému: BALEN, spol. s r.o., so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 35 701 706, zast. Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom Tajovského 17, 040 01 Košice – mestská časť Staré mesto, IČO: 50 164 988 v konaní o určenie popretej pohľadávky a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.5.2023 žiadal žalobca, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie : I. zriaďuje záložné právo na nehnuteľnostiach evidovaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, okres A. B., C. A. – D. E., kat. územie : D. E., a to na : a. pozemku parcele reg. F., s číslom XXXX, o výmere 215 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, b. pozemku parcele reg. F., s číslom XXXX/X, o výmere 211 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, c. stavbe so súpisným číslom 3191, druh stavby: iná budova, postavená na pozemku parcele registra F. s parcelným číslom XXXX/X, o výmere 211m2, druh pozemku : zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému z titulu nároku na náhradu trov konania vedenom na Okresnom súde Košice I, č.k. 30Cbi/6/2018, a to do zániku zabezpečovanej pohľadávky žalobcu.
2. Svoj návrh odôvodnil tak, Okresný súd Košice I, vo veci vedenej pod sp.zn. 30Cbi/6/2018 o určenie popretej pohľadávky vydal dňa 14.12.2022 rozsudok, ktorým vyhovel návrhu žalobcu, pričom rozhodol nasledovne : I. Určuje, že pohľadávka žalobcu uplatnená v konkurznom konaní vedená Okresným súdom Košice I, pod sp.zn. 26K/3/2018 zapísaná v zozname pod č.39 v celkovej výške 16.434.649,12 eur je zistená čo do právneho dôvodu, výšky 16.434.649,12 eur s poradím uspokojenia ako iná pohľadávka. II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnej výške 100% , ktoré je povinný nahradiť žalovaný v 1. rade. III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnej výške 100% voči žalovanému v 2.rade. Žalovaným v 1.rade bol správca JUDr. Miroslav Vereb, konkurznej podstaty GALLARD s.r.o., IČO: 35 770 431 a žalovaným v 2.rade bol žalovaný. Podaním z 16.1.2023 v danej veci žalobca zaslal súdu vyčíslenie trov konania, trov právneho zastúpenia vo výške 269.376,24 € voči žalovanému.
3. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá ako veriteľ úpadcu spolu so správcom popreli pohľadávku žalobcu prihlásenú v rámci konkurzného konania v uplatnenej sume pohľadávky vo výške 16.434,649,12 €. K pojmu zabezpečená pohľadávka poukazuje na nález Ústavného súdu z 9.3.2021 sp.zn. IV.ÚS 183/2020 podľa ktorého rozhodnutie o výške trov je už len určitým technickým a doplnkovým rozhodnutím, čo legitimizuje o niečo nižšie nároky na obsah jeho odôvodnenia. Z obsahu odôvodnenia vyplýva, že posúdenie pohľadávky na náhradu trov konania konajúcim Najvyšším súdom SSR tak, že pohľadávka vzniknutá z titulu náhrady trov konania totiž vo svojej podstate predstavuje pohľadávku „sui generis“.. Ústavný súd SR v predmetnom náleze uvádza aj to, ako Najvyšší súd SR vykresľuje paralely medzi vymáhateľnosťou akejkoľvek pohľadávky a vymáhateľnosťou pohľadávky z titulu náhrady trov konania, avšak len v tom zmysle, že súčasne so vznikom pohľadávky vyplývajúcej z nároku na náhradu trov konania táto pohľadávka disponuje/získava charakter vymáhateľnej pohľadávky podľa §42a ods.1 Občianskeho zákonníka. Dôvodom uvedenej paralely je podľa Najvyššieho súdu SR skutočnosť, že takáto pohľadávka vznikne až právoplatnosťou rozhodnutia o náhrade trov konania. Žalobca má za to, že zabezpečená pohľadávka je pohľadávkou budúcou.
4. Špecifickosť predmetnej pohľadávky na náhradu trov konania vyplýva zo skutočnosti, že o jej základe ( bez vyčíslenia ) bolo súdom rozhodnuté v rozsudku s ohľadom na tzv. dvojkrokovosť rozhodnutia o priznaní náhrady trov konania. Podľa ust.§ 151c Občianskeho zákonníka môže byť záložné právo zriadené nielen na zabezpečenie pohľadávky, ktorá už vznikla, ale aj na zabezpečenie budúcej pohľadávky, alebo i pohľadávky, ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.
5. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností uvedených v bode 1. tohto uznesenia. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, a aj zabezpečovacieho opatrenia sa považuje také konanie, ktorého dôsledkom je aj potencionálne zníženie hodnoty majetku žalovaného, alebo konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje majetkové pomery žalovaného. Podľa verejne dostupných informácií ( finstat ) má žalovaný dlhy a nedoplatky, taktiež jeho celkové výnosy poklesli v roku 2021 na 100.372,-€. Žalovaný síce za rok 2021 vykázal zisk v sume 14.852,-€, no v roku 2019 bol jeho zisk vyšší, a to 49.950,- €, pričom výsledok hospodárenia minulých rokov je mínus 245.988,-€, z čoho je možné dedukovať zostupný trend finančnej schopnosti s klesajúcim vývojom žalovaného. So zreteľom aj na existenciu cudzieho financovania – bankové úvery žalovaného v sume 378.641,-€, spolu so stratou minulých období, by nebolo prekvapivé zistenie platobnej neschopnosti žalovaného, čo by malo negatívny vplyv v prípade vymáhania pohľadávky žalobcu. Zabezpečenou pohľadávkou je pohľadávka žalobcu z titulu náhrady trov konania v spore vedenom na súde pod sp.zn. 30Cbi/6/2018 voči žalovanému v sume 269.376,24 € a uplatnená na súde, čím žalobca osvedčuje existenciu nároku. Predmetný návrh sleduje potrebu odvrátiť obavu z realizácie konečného rozhodnutia. Pohľadávka vyčíslená žalobcom voči žalovanému je existujúci, súdom priznaný nárok tak, že súd rozhodne o jeho výške po právoplatnom skončení konania vo veci samej.
6. Žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti v úmysle zadovážiť si finančné prostriedky na svoje podnikanie, vzhľadom na jeho aktuálnu finančnú situáciu, môže mať tendenciu nakladať s nehnuteľnosťami ako aktívnym majetkom a nenariadením zabezpečovacieho opatrenia by mohlo dôjsť k ohrozeniu exekúcie a žalobca osvedčil primeranosť obmedzenia nakladania s nehnuteľnosťami práve s ohľadom na výšku pohľadávky. Vzhľadom na časový obmedzený charakter zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do postavenia žalovaného a bude dodržaný princíp proporcionality, nakoľko sa žalovanému iba na nevyhnutnú dobu obmedzí dispozícia s nehnuteľnosťami.
7. Podľa ust. § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená
8. Podľa ust. § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
9. Podľa ust. § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
10. Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
11. Podľa ust. § 324 ods. 1, ods. 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. V zmysle ust. § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. V zmysle ust. § 331 ods. 2, ods. 3 CSP, ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, zabezpečovacie opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote najneskôr do 3 dní od jeho vyhotovenia príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.
16. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
17. Podľa ust. § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
18. Podľa ust. § 151b ods. 1 prvá veta OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
19. Podľa ust. § 151c ods. 1 OZ, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.
20. Podľa ust. § 151c ods. 2 OZ, záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.
21. Podľa ust. § 151d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
22. Podľa ust. § 151g ods. 1 druhá veta OZ, ak záložné právo vzniká rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, registrácia sa vykoná na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý záložné právo zriadil.
23. Podľa ust. § 151mb ods. 1 OZ, záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.
24. Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: prvostupňový rozsudok sp.zn. 30Cbi/6/2018 vo veci samej, finančný prehľad z registra finstat- u žalovanému, výpis z LV č. XXXX, G.XXXX kat. územie A. - D. E..
25. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukazuje na skutočnosť, že prioritu pred začatím konania, po začatí alebo po jeho skončení pri úprave pomerov strán sporu a pri obave ohrozenia výkonu exekúcie má zabezpečovacie opatrenie pred neodkladným opatrením. Žalobca musí dostatočne preukázať svoju obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň, či tvrdený nárok žalobcu vyplýva podľa zákonných predpisov zo skutkových okolností uvedených žalobcom. Z predložených listinných dôkazov, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že sa žalobca domnieva, že výkon exekúcie bude ohrozený vzhľadom na jeho budúcu pohľadávku vzniknutú z trov právneho zastúpenia, ktoré si vyčíslil v konaní pred súdom pod sp.zn. 30Cbi/6/2018 po vynesení prvostupňového rozsudku. Súd z obsahu predmetného spisu zistil, že bolo podané odvolanie voči predmetnému rozsudku, žalovaným v 1.rade – správcom a žalovaným v 2.rade. Z toho vyplýva, že podľa názoru súdu keďže nie je právoplatne rozhodnuté vo veci samej v konaní o určenie popretej pohľadávky, nakoľko prebieha odvolacie konanie ( vec bude predložená odvolaciemu súdu po splnení ust. CSP v rámci odvolacieho konania ) o veci bude rozhodovať odvolací súd, o všetkých výrokoch prvostupňového rozsudku, nielen o trovách konania, súd má za to, že samotné doručenie vyčíslenia trov konania do spisu zo strany žalobcu považuje za predčasné, a samotnú výšku týchto „trov“ súd ani neskúmal, pretože v tomto štádiu konania nie je právoplatne rozhodnuté o samotnom základe žaloby a taktiež o trovách konania, pričom môže nastať situácia, že na trovy konania bude zaviazaný v prípade neúspechu v konaní samotný žalobca voči žalovaným v 1. a 2. rade. Preto do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté o náhrade trov konania právoplatne, nemôže žalobca tvrdiť že existuje pohľadávka z titulu náhrady trov konania.
26. Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, ktoré slúži na dočasné zabezpečenie ochrany porušovaných alebo ohrozovaných práv strán konania. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená, pričom predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Je potrebné tiež, aby žalobca preukázal, že mu hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
27. Z dočasného charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Ak by sa pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia vyžadovalo nepochybné preukázanie nároku v procese dokazovania, nebol by rozdiel medzi konečným rozhodnutím a predbežným opatrením. Neznamená to však, že by bolo možné zabezpečovacie opatrenie vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
28. Na osvedčenie nároku vo vzťahu k ohrozeniu exekúcie a bezprostredne hroziacej ujmy žalobca poukázal len na to, čo má vyplývať z údajov uvedených vo verejne prístupnom registri finsat.sk. Žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaný sa zbavil svojho majetku. Pod slovné spojenie „ak je obava, že exekúcia bude ohrozená“ (uvedené v § 343 CSP) je potrebné subsumovať situácie, keď sa dlžník správa tak, že zmenšuje (znehodnocuje) svoj majetok, t.j. ide o také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku alebo iné konanie, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery dlžníka. Žalobca v konaní nepreukázal, že takéto konanie žalovaný uskutočňuje ( zbavuje sa majetku, neprimerane ho zaťažuje právami tretích osôb ), a zároveň vplývajú na to jeho hospodárske výsledky. Ako vyplýva z finstatu, žalovaný stále vykonáva podnikateľskú činnosť za rok 2021 mal tržby na úrovni 97.914,-€, a výnosy na úrovni 100.372,-€, dosiahol zisk v roku 2021 vo výške 14.852,-€; Na doručenom liste vlastníctva, ktoré predložil žalobca, o nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného v časti C- ťarchy, nie sú uvedené žiadne záznamy. Žalobca neosvedčil, že by žalovaný konal s úmyslom ohroziť prípadnú exekúciu.
29. Pokiaľ je navrhované zabezpečovacie opatrenie svojím dopadom neprimerané tvrdenému a súčasne osvedčenému zásahu do práv žalovaného a nesústreďuje sa výlučne a iba na tento zásah a z neho vyplývajúcu naliehavú potrebu dočasnej úpravy vzťahov, takému návrhu na zabezpečovacie opatrenie nemožno vyhovieť pre prekročenie medzí určených na jeho vydanie. (tzv. zásada primeranosti). Súd po preskúmaní návrhu dospel k záveru, že nariadeniu tohto opatrenia nie je možné vyhovieť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Toto zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné doručením tohto uznesenia (§ 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (§ 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku).