Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_5Cpr-2-2012.pdf
PDF · 94.96 KB
No categories available
5Cpr/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, v právnej veci navrhovateľa: Z. zast. advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, AK so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky, proti odporcovi: Športový klub, Športové námestie 657, Lozorno, o učenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 20.12.2012 domáhal, aby súd rozhodol, že skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 30.10.2012 je neplatné. Navrhovateľ tiež žiadal priznať aj náhradu mzdy v bližšie nešpecifikovanej čiastke. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že s odporcom uzatvoril dňa 29.06.2007 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú na pozíciu - druh práce pracovník v objektoch a zariadeniach ŠK U. Miestom výkonu práce bol Športový klub U.. Deň nástupu do práce bol dohodnutý od 01.07.2007. Podľa nepísanej pracovnej náplne patrilo do kompetencie navrhovateľa starať sa o objekty futbalového štadióna, futbalovej tribúny a kultúrneho domu. Starostlivosť pozostávala z opráv, údržby, prípravy ihriska na zápas, polievania, kosenia a pravidelného vyznačovania hraníc hracej plochy („lajnovanie“). Ďalej navrhovateľ mal prípadne plniť aj iné pokyny nadriadeného, ktorým bol vedúci športového klubu. Listinou s dátumom 30.10.2012 označenou ako „Výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e)“ dal odporca navrhovateľovi výpoveď. V tejto listine sa uvádza dátum ukončenia pracovného pomeru deň 31.10.2012, čím táto listina napĺňa znaky okamžitého skončenia pracovného pomeru napriek označeniu výpoveď. Výpoveď bola odôvodnená porušením pracovnej disciplíny navrhovateľa zo dňa 30.10.2012 za neuposlúchnutie nadriadeného, sprenevera peňazí - nevyúčtovanie vstupného a peňazí z ubytovania, za ktoré niesol navrhovateľ zodpovednosť podľa pracovnej zmluvy. Ďalej sa vo výpovedi uvádzalo, že navrhovateľ stratil dôveru odporcu a tento nemal dôvod s ním ďalej udržiavať pracovný pomer. Uvedená listina bola navrhovateľovi predložená dňa 31.10.2012 a navrhovateľ ju odmietol prevziať. Odporca doručoval navrhovateľovi ešte dve listiny, jednu označenú dátumom 30.10.2012 ako „Hrubé porušenie pracovnej disciplíny“ a druhú s dátumom 31.10.2012 označenú tiež ako „Hrubé porušenie pracovnej disciplíny“. Ani jedna z týchto listín nebola navrhovateľovi riadne doručená. V prvej listine bolo ako hrubé porušenie pracovnej disciplínu uvedené, že pri zadelení práce (spísaní pracovnej náplne) nesplnil vykonanie ihneď po zadelení, a že navrhovateľ fajčil počas pracovnej doby na pracovisku a to priamo pred nadriadeným. V druhej listine sa uvádza, že odporca navrhovateľa znova písomne upozorňuje na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu porušovania pracovných povinností navrhovateľa, ktoré mu vyplývajú z právnych, pracovnoprávnych predpisov a z pracovnej zmluvy. Ďalej sa v tomto liste uvádza, že odporca „udeľuje hrubé porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľovi“ za opustenie pracoviska bez súhlasu nadriadeného počas pracovnej doby. Zároveň bol navrhovateľ listom
zo dňa 31.10.2012 upozornený na skutočnosť, že pri opakovanom porušení pracovnej disciplínu môže mu byť daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce. Navrhovateľ vo svojom návrh ďalej uviedol, že dňa 30.10.2012 nastúpil do práce po ukončení práceneschopnosti. Doklad o ukončení PN riadne odovzdal. Počas jeho PN práce vykonával iný zamestnanec, ktorý bol pravdepodobne prijatý na miesto navrhovateľ na dobu neurčitú a tým odporcovi vznikol problém s dvoma pracovníkmi na tú istú pozíciu. Z týchto dôvodov bolo navrhovateľovi navrhnuté, aby si dal výpoveď. Keďže toto odmietol v ranných hodinách dňa 31.10.2012 nasledovali úkony uvádzané v žalobe - upozornenie zo dňa 30.10.2012, výpoveď zo dňa 31.10.2012 a upozornenie zo dňa 31.10.2012. V poobedňajších hodinách toho istého dňa sa vrátil pán C., štatutárny zástupca odporcu už s listinami, ktoré žiadal, aby navrhovateľ podpísal. Dňa 30.10.2012 okolo 15,00 hod. navrhovateľ odišiel domov. Ráno dňa 31.10.2012 o 6,30 hod. do práce riadne nastúpil. Došlo medzi ním a vedúcim k potýčke, ktorá navrhovateľa silno rozrušila a musel navštíviť lekára, ktorý ho uznal práceneschopným. Dňa 09.11.2012 doručil navrhovateľ odporcovi listinu, v ktorej mu oznámil, že s výpoveďou nesúhlasí a žiada odporcu, aby ho po skončení PN aj naďalej zamestnával. Odporcu aj právna zástupkyňa navrhovateľa vyzvala, aby tento napravil stav, ktorý nie je v súlade s právnymi predpismi a odporcovi bolo opäť oznámené, že navrhovateľ trvá na tom, aby ho odporca naďalej riadne zamestnával. Navrhovateľ bol toho názoru, že v jeho prípade nie sú dané výpovedné dôvody zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce a ani dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa s ním. Navrhovateľ poukázal na to, že jeho konanie nespĺňalo ani znaky § 63 ods. 1 písm. e) a ani § 81 ods. 1 Zák. práce. Keďže odporca dal navrhovateľovi neplatnú výpoveď alebo s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite a navrhovateľ zamestnávateľovi oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa neskončil (§ 79 ods. 1 Zák. práce). Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu mzdy od 09.11.2012, kedy odporcovi oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Odporca so žalobou nesúhlasil. Za odporcu konal jeho štatutárny zástupca. Tento potvrdil, že s navrhovateľom skončili pracovný pomer okamžitým zrušením podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce. V ďalšom období však dospeli k záveru, že skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom nebolo správne riešiť takýmto spôsobom, aj keď odporca mal viacero dôvodov, pre ktoré mohol pracovný pomer s navrhovateľom skončiť. Odporca uviedol, že navrhovateľ bol v období od 02.11.2011 nepretržite PN až do 30.10.2012. Po nástupe do práce dňa 30.10. a 31.10.2012 navrhovateľ opäť navštívil lekára a v nasledujúcich dňoch ho opäť lekár uznal za práceneschopného. Táto PN trvala do 06.11.2012, teda navrhovateľ bol PN nepretržite viac ako jeden rok. A bolo vlastne potrebné rozhodnúť, či je schopný pracovať. Napriek tejto skutočnosti navrhovateľa vyzvali prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, ktorej bola výzva doručená osobne dňa 21.01.2013, aby do práce nastúpil, čo však navrhovateľ neurobil. Túto výzvu odporca ešte raz zopakoval listom zo dňa 10.09.2013, v ktorom aj vysvetlil svoje stanovisko k veci. Navrhovateľovi tiež oznámili, že za obdobie od 30.10.2012 do 21.01.2013 sú ochotní uhradiť mu mzdu za ďalšie obdobie, teda od 22.01.2013 už nie.
Navrhovateľ ako účastník konania uviedol, že s výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 30.10.2012 nesúhlasil a ani ju neprevzal. Odporcu požiadal, aby ho po skončení PN naďalej zamestnával. Ďalej navrhovateľ uviedol, že bol uznaný za invalidného keď deň vzniku invalidity bol stanovený 30.10.2012, pričom jeho invalidita vznikla v dôsledku choroby. Navrhovateľ sa vyjadril aj k údajnej dohode o skončení pracovného pomeru, o ktorej uviedol, že takúto nepozná. Pozná návrh Zmluvy o usporiadaní vzťahov a dohody o skončení pracovného pomeru, ktorej návrh bol síce pripravený, avšak bez konkrétneho dátumu. On takúto dohodu nepodpísal. Bol inak ochotný skončiť s odporcom pracovný pomer, avšak bol toho názoru, že s ním mal byť skončený pracovný pomer inak, než mu bola daná výpoveď. Bol toho názoru, že mu mohla byť daná výpoveď z dôvodu nadbytočnosti a v tom prípade mu malo patriť aj odstupné. Ďalej navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že napriek výzve k nástupu do práce, ktorá bola doručená jeho právnej zástupkyni dňa 21.01.2013 do práce nenastúpil zo zdravotných dôvodov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, s pracovnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi dňa 29.06.2007, s výpisom z Registra občianskych združení MVSR, výpoveďou zamestnávateľa (navrhovateľa) z pracovného pomeru zo dňa 30.10.2012, listom navrhovateľa zo dňa 30.10.2012 nazvanom „Hrubé porušenie pracovnej disciplíny“, listom navrhovateľa zo dňa 31.10.2012 nazvanom „Hrubé porušenie pracovnej disciplíny“, listom navrhovateľa zo dňa 09.11. zaslanom doporučene odporcovi, ktorým navrhovateľ nesúhlasil s výpoveďou, dokladom o PN zo dňa 02.11.2011 č. K769594 vydaným MUDr. U., všeobecným lekárom pre dospelých. Listom odporcu doručenom PZ navrhovateľa dňa 21.01.2013, listom odporcu zo dňa 10.09.2013 adresovanom navrhovateľovi a s ďalším obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
Medzi účastníkmi vznikol pracovný pomer na základe uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 29.06.2007. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú od 01.07.2007. Bola dohodnutá skúšobná doba 3 mesiace. Bol dohodnutý druh práce navrhovateľa - pracovník v objektoch a zariadeniach ŠK U.. Dohodnutá mzda bola vo výške 22.000,- Sk mesačne. Navrhovateľovi bola doručovaná dňa 31.10.2012 výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru zo dňa 30.10.2012, podľa ktorej pracovný pomer mal byť skončený dňom 31.10.2012. Ako dôvod výpovede zamestnávateľa je uvedené ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce. Túto výpoveď navrhovateľ odmietol prevziať, čo je na nej vyznačené iba uvedením dátumu neprevzatia (31.10.2012). Výpoveď odporcu je podpísaná dvoma jeho pracovníkmi. Navrhovateľovi boli doručované ešte ďalšie dva listy a to dátumované dňom 30.10. a 31.10.2012 označované ako „Hrubé porušenie pracovnej disciplíny“, ktorý si tiež neprevzal. Dňa 21.01.2013 bol doručený právnej zástupkyni navrhovateľa list, v ktorom odporca súhlasí s tým, že skončenie pracovného pomeru je neplatné a navrhovateľ je oprávnený naďalej vykonávať svoju prácu. Listom bola právna zástupkyňa navrhovateľa vyzvaná, aby zabezpečila jeho nástup do práce. Ďalším listom odporcu zo dňa 10.09.2013 opäť bol navrhovateľ vyzvaný k nástupu do práce. Tiež bol upozornený, že ak do práce nenastúpi, bude to odporca považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny.
Podľa § 24 O.s.p., účastník sa v konaní môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí ak ide o zastúpenie podľa § 25.
Podľa § 25 ods. 1 O.s.p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 61 ods. 1 Zák. práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Podľa § 61 ods. 2 Zák. práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 61 ods. 4 Zák. práce, výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončení uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov je výpovedná doba 3 mesiace.
Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 76 ods. 1 Zák. práce, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 73 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí mu pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej 2-násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u
zamestnávateľa najmenej 5 rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Podľa § 79 ods. 1 Zák. práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa neskončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 79 ods. 2 Zák. práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.
Odporca s navrhovateľom pracovný pomer chcel skončiť. Preto mu doručoval výpoveď z pracovného pomeru, ktorú právne odôvodnil ustanovením § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce. Takúto výpoveď z pracovného pomeru navrhovateľ odmietol dňa 31.10.2012 prevziať. Listom zo dňa 09.11.2012, ktorý bol odporcovi doporučene odoslaný v rovnaký deň žiadal, aby ho po skončení práceneschopnosti naďalej zamestnával. Odporca listom, ktorý bol doručený právnej zástupkyni navrhovateľa, advokátke ktorá v tom čase navrhovateľa zastupovala dňa 21.01.2013, že ním dané skončenie pracovného pomeru je neplatné a že navrhovateľ je oprávnený ďalej vykonávať svoju prácu. Odporca požiadal právnu zástupkyňu navrhovateľa, aby zabezpečila jeho nástup do práce. Navrhovateľ do práce nenastúpil. Dodatočne bol dňa 05.11.2012 uznaný za invalidného, pričom dátum vzniku invalidity bol stanovený dňom 30.10.2012. Odporca predložil navrhovateľovi na podpis zmluvu o „usporiadaní vzťahov“, v ktorej tiež uvádzal, že skončenie pracovného pomeru je neplatné a že umožní navrhovateľovi nástup na pôvodné pracovné miesto. Odporca doručoval navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru, v ktorej uviedol, že pracovný pomer sa skončí dňom 31.10.2012. Nepochybne takáto „výpoveď“ je neplantá už aj s poukazom na vyššie citované ustanovenia § 62 ods. 1 Zák. práce, keď v prípade navrhovateľa mala byť výpovedná lehota najmenej trojmesačná a mala tak uplynúť dňom 31.01.2013. Z obsahu listiny označenej ako výpoveď skôr vyplýva, že by sa malo jednať o okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľ s takýmto postupom odporcu nesúhlasil a oznámil mu, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Odporca svoju výpoveď odvolal a to písomne, čo oznámil právnej zástupkyni navrhovateľa. Navrhovateľ na toto odvolanie výpovede nijako nereagoval. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 61 ods. 4 Zák. práce, možno výpoveď odvolať len so súhlasom druhého účastníka. Nedostatok takéhoto súhlasu druhého účastníka, v prejednávanej veci navrhovateľa potom znamená, že výpoveď je naďalej účinná. Podľa názoru súdu je možné ak zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer a druhý účastník oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní to že, pracovný pomer trvá aj naďalej (vyššie cit. ust. § 79 zamestnávateľ po vyhlásení zamestnanca, že trvá naďalej na svojom zamestnávaní od svojho zrušovacieho prejavu odstúpil a teda nedošlo k skončeniu pracovného pomeru. Napriek skutočnosti, že nedošlo k skončeniu pracovného pomeru, navrhovateľ do práce aj napriek opakovanej výzve nenastúpil a pritom sa domáha určenia, že je neplatná výpoveď, ktorú mu dal odporca - zamestnávateľ. Podľa názoru súdu v prípade výpovede, ktorú odporca odvolal, pričom však navrhovateľ s týmto odvolaním nesúhlasil by došlo k skončeniu pracovného pomeru s uplynutím výpovednej lehoty. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré odporca odvolal pracovný pomer trvá naďalej. Navrhovateľ však napriek výzve odporcu prácu podľa pracovnej zmluvy nevykonával.
Vzhľadom k skutočnosti, že v prípade predmetného návrhu na začatie konania sa jedná o určovaciu žalobu - navrhovateľ sa domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorý však naďalej trvá, súd skúmal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení je spravidla daný vtedy, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté. Naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa. Naliehavý právny záujem zakladá aj iba vyhrážka neoprávneným zásahom do práva aj tam, kde by sa bez tohto určenia žalobcovo právne postavenie stalo neistým(R17/1972). Neistotu v právnom postavení subjektu zakladá tiež popieranie práva, a to aj v prípade, že objektívne je toto popieranie práva nedôvodné (rozsudok NS ČR 22 Cdo/2162/99-SR5/2001).
Naliehavý právny záujem je aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo), ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé ovplyvnenie môže spočívať napr. v založení možnosti uplatnenia vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia (rozsudok NS SR 1Cdo/69/2003). Dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu majú naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa. Účelom podmienky naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez praktického významu pre ich účastníkov. Naliehavý právny záujem nie je daný, ak vyriešeniu určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu. Súd preto skúmal predovšetkým predpoklady úspešnosti žaloby o určenie. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 3 ods. 2 Obč. zák., fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občiansko-právnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že vo veci nie je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na žiadanom určení, nakoľko, by sa ani vyhovením takémuto návrhu nedosiahla zmena v postavení navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi, ktorý uznáva, že dal navrhovateľovi neplatnú výpoveď a vyzval ho na nástup do práce. Na základe uvedeného - z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na určení preto súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspech v konaní mal odporca a preto mu patrí právo na náhradu trov konania. Odporca si však trovy konania neuplatnil. Súd mu ich preto ani nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.