Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/201/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej veci žalobcu Glekalena, s.r.o., so sídlom 029 56 Zákamenné 1020, IČO: 36 377 538, právne zast. JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom Štefánikova 269/24, Námestovo proti žalovanému Malitrans, s.r.o., so sídlom Jána Švermu 98/2, 976 97 Nemecká, IČO: 44 694 041, právne zast. JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou so sídlom ČSA 5, Brezno, v konaní o zaplatenie 2.522 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. -124 zo dňa 4. júla 2013, jednohlasne takto

rozhodol:

?

Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. -124 zo dňa 4. júla 2013 v časti povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.522 Eur p o t v r d z u j e.

Rozsudok Okresného súdu Brezno -124 zo dňa 4. júla 2013 v časti úrokov z omeškania mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť úrok z omeškania

vo výške 9% ročne

- zo sumy 2.000 Eur do 16.06.2009 do 15.07.2009

- zo sumy 2.687 Eur do 16.07.2009 do 15.08.2009

- zo sumy 3.374 Eur do 16.08.2009 do 15.09.2009

- zo sumy 4.061 Eur do 16.09.2009 do 20.09.2009

- zo sumy 3.561 Eur do 21.09.2009 do 15.10.2009

- zo sumy 4.248 Eur do 16.10.2009 do 15.11.2009

- zo sumy 4.935 Eur do 16.11.2009 do 08.12.2009

- zo sumy 4.435 Eur do 09.12.2009 do 15.12.2009

- zo sumy 5.122 Eur do 16.12.2009 do 18.02.2010

- zo sumy 4.622 Eur do 19.02.2010 do 19.04.2010

- zo sumy 4.122 Eur do 20.04.2010 do 25.08.2010

- zo sumy 3.922 Eur do 26.08.2010 do 01.09.2010

- zo sumy 3.622 Eur do 02.09.2010 do 17.10.2010

- zo sumy 3.422 Eur do 18.10.2010 do 04.04.2011

- zo sumy 2.922 Eur do 05.04.2011 do 26.05.2011

vo výške 9,25% ročne

- zo sumy 2.622 Eur od 27.05.2011 do 14.08.2011

- zo sumy 2.522 Eur do 15.08.2011 do zaplatenia,

to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy 2.522 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.061 Eur od 16.06.2009 do 20.09.2009, zo sumy 5.622 Eur od 21.09.2009 do 08.12.2009, zo sumy 5.122 Eur od 09.12.2009 do 18.02.2010, zo sumy 4.622 Eur do 19.02.2010 do 19.04.2010, zo sumy 4.122 Eur do 20.04.2010 do 25.08.2010, zo sumy 3.922 Eur do 26.08.2010 do 01.09.2010, zo sumy 3.622 Eur do 02.09.2010 do 17.10.2010, zo sumy 3.422 Eur do 18.10.2010 do 04.04.2011, zo sumy 2.922 Eur do 05.04.2011 do 26.05.2011, vo výške 9,25% ročne zo sumy 2.622 Eur od 27.05.2011 do 14.08.2011, zo sumy 2.522 Eur do 15.08.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Ohľadom náhrady trov konania okresný súd vyslovil, že o nej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Návrhom zo dňa 26.01.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy, a to titulom zaplatenia zvyšku dohodnutej kúpnej ceny za odpredaj klanicového návesu na základe kúpno- predajnej zmluvy, uzavretej dňa 11.05.2009 za cenu 6.122 Eur vrátane DPH. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že kúpna cena bude zaplatená v splátkach, pričom si presne určili splátkový kalendár. Žalovaný uhradil časť kúpnej ceny, zostatok dohodnutej sumy vo výške 2.522 Eur neuhradil. Na základe návrhu žalobcu vydal prvostupňový súd dňa 09.03.2012 platobný rozkaz č. k. . Proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal odpor žalovaný a uviedol, že síce kúpil klanicový náves, ale pri kúpe bol žalobcom ubezpečený, že náves je po generálnej oprave a nemá žiadne vady. Neskoršie, ako náves používal, zistil, že tento neprešiel generálnou opravou, pod vrstvou farby bol polámaný, predná náprava bola zlomená a náves absolútne nebrzdil. Ďalej uviedol, že bol nútený vykonať čiastkové opravy vád tohto návesu. Tvrdil, že žalobcu o všetkom informoval a po telefóne si ústne dohodli zľavu z kúpnej ceny vo výške 2.000 Eur. Náves po zistení vád odviezol do autorizovaného servisu spoločnosti STABO s.r.o., kde bolo skonštatované, že náves nie je spôsobilý prevádzky na pozemných komunikáciách preto, že je potrebná oprava bŕzd, bubnov, račne a obloženia.

Prvostupňový súd vec prejednal, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov, vypočutím navrhnutých svedkov a zistil že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 11.05.2009 uzavretá písomná kúpno-predajná zmluva. Túto vyhotovil žalobca po vzájomnej dohode so žalovaným o výške dohodnutej kúpnej ceny a pri vyhotovovaní kúpnej zmluvy bral do úvahy skutočnosť, že žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov, aby dohodnutú kúpnu cenu zaplatil naraz. Z toho dôvodu sa zmluvné strany dohodli na splátkach, pričom termíny splátok a výška splátok je uvedená v kúpno-predajnej zmluve tak, že žalovaný má zaplatiť prvú splátku 15.06.2009 vo výške 2.000 Eur a potom postupne od 15. 07. 2009 do 15.12.2009 každú mesačnú splátku vo výške 687 Eur. Žalovaný však uhradil z dohodnutej kúpnej ceny len 3.600 Eur a nedodržal termíny dohodnutých splátok, keď uhradil sumu 500 Eur dňa 21.09.2009, sumu 500 Eur dňa 09.12.2009, sumu 500 Eur dňa 19.02.2010, sumu 500 Eur dňa 20.04.2010, sumu 200 Eur dňa 26.08.2010, sumu 300 Eur dňa 02.09.2010, sumu 200 Eur

dňa 18.10.2010, sumu 500 Eur dňa 05.04.2011, sumu 300 Eur dňa 27. 05.2011 a sumu 100 Eur dňa 05.08.2011. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že medzi kupujúcim a predávajúcim došlo k dohode o zľave z kúpnej ceny vzhľadom k tomu, že žalovaný včas upozornil žalobcu na vady predaného návesu, žalobca toto tvrdenie poprel. Uviedol, že k dohode o zľave medzi účastníkmi nedošlo a trval na tom, že žalovaného dostatočne informoval o stave predávaného návesu. Upozornil, že žalovaný vedel, že náves má 17 rokov, je jazdený a naviac vady, ktoré preukazoval žalovaný v priebehu konania sa prejavili na návese aj z toho dôvodu, že žalovaný využíval klanicový náves na zvoz dreva aj 30 m2 denne. Výsluchom svedkov súd nemal za preukázané uzavretie dohody medzi žalobcom a žalovaným o zľave z dohodnutej kúpnej ceny, a to vzhľadom na to, že svedkovia nepočuli obsah telefonických rozhovorov. Žalovaný v konaní predložil znalecký posudok č. 56/2012, podľa ktorého znalec stanovil technickú hodnotu prípojného vozidla k 26.10.2012. Znalec uviedol, že všeobecnú hodnotu je problematické stanoviť, nakoľko mu nebola známa situácia na trhu k 11.05.2009. Zároveň uviedol, že prípojné vozidlo bolo v technickom stave nachádzajúcom sa na hranici jeho prognózovanej doby životnosti a v takom prípade by všeobecná hodnota vozidla bola totožná s jeho technickou hodnotou, teda v sume 2.688,50 Eur v úrovni s DPH. Tiež uviedol, že z vykonaných servisných zásahov bezprostredne po nadobudnutí návesu žalovaným vyplýva, že nemohli byť vykonané také opravy, ktoré by bolo možné považovať za generálne opravy, pričom kúpna cena v úrovni 6.122 Eur s DPH by musela zodpovedať cene po odborne vykonanej generálnej oprave. Žalovaný s poukázaním na znalecký posudok žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že kúpna cena, dojednaná predávajúcim a kupujúcim je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

Prvostupňový súd vyhovel žalobnému návrhu žalobcu s odôvodnením, že žalovaný nepreukázal, že ho žalobca ubezpečil, že klanicový náves je po generálnej oprave, pretože z vykonaného dokazovania táto skutočnosť nevyplývala a žalobca túto skutočnosť poprel. Tak isto súd nemal preukázané, že žalovaný uplatnil u žalobcu zákonným spôsobom zodpovednosť za vady, pričom výsledkom uplatnenia tejto zodpovednosti by bola dohoda medzi účastníkmi o tom, že žalobca poskytne žalovanému z titulu zodpovednosti za vady na predanom klanicovom návese zľavu z dohodnutej kúpnej ceny vo výške 2.000 Eur. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že uplatnenému nároku žalobcu nie je možné priznať ochranu, pretože dojednaná kúpna cena bola v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorú skutočnosť žalovaný preukazoval predloženým znaleckým posudkom. Súd sa s takýmto stanoviskom žalovaného nestotožnil, pretože súd je toho názoru, že zmluvná voľnosť účastníkov nebola obmedzená, žalovaný pred tým, ako sa rozhodol zakúpiť klanicový náves bol s jeho stavom oboznámený, žalovaný si tento náves ohliadol sám, z vlastnej iniciatívy dal podnet a prejavil záujem o kúpu za účelom zvozu drevnej hmoty, teda súd bol toho názoru, že sa dostatočne oboznámil, resp. sa mohol dostatočne oboznámiť s technickým stavom klanicového návesu pred tým, ako tento zakúpil. Preto dohodnutá kúpna cena 6.122 Eur s DPH zodpovedala prejavenej vôli účastníkov dohodnúť sa na takejto cene. Ohľadom úrokov z omeškania so splatením dohodnutej kúpnej ceny prvostupňový súd uviedol, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania zo sumy 6.122 Eur od 16.06.2009 do 20.09.2009, ale dňa 16.06.2009 ešte nebola splatná suma 6.122 Eur, ale len suma 2.000 Eur za obdobie od 16.06.2009 do 20.09.2009 suma 4.061 Eur. Súd priznal úrok z omeškania zo sumy 4.061 Eur a postupne odo dňa splatnosti splátok ďalšie naväzujúce úroky. Vo zvyšku uplatnených úrokov nárok zamietol.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta. Alternatívne navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec prvostupňovému súdu na nové konanie a nové rozhodnutie.

Podanie odvolania odôvodnil tým, že má za to, že súd pri svojom rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Nepoprel, že na základe písomnej kúpnej zmluvy od žalobcu kúpil predmetný náves, avšak tvrdil, že navrhovateľ ho pri kúpe ubezpečil, že náves je po generálnej oprave. V tom čase bol ohliadnuť viac návesov a pre kúpu tohto sa rozhodol práve kvôli ubezpečeniu, že náves je po generálnej oprave. Náves bol nastriekaný a pri jeho ohliadke nevykazoval žiadne závady. Uviedol, že sa telefonicky spojil s navrhovateľom dňa 08.06.2009 a 09.06.2009 a vady reklamoval. O tom predložil súdu dôkaz - výpis odchádzajúcich telefonických hovorov z jeho telefónneho čísla, čo je založené aj v súdnom spise. V tejto dobe ako odporca nemal dôvod navrhovateľovi telefonovať, ani sa ospravedlňovať pre meškajúce

splátky, pretože prvá dohodnutá splátka kúpnej ceny mala byť splatená až dňa 15.06.2009. Zopakoval tvrdenie, že sa dohodli na zľave vo výške 2.000 Eur. V odvolaní ďalej upozornil, že v znaleckom posudku stanovil znalec cenu návesu na sumu 2.250 Eur bez DPH a 2.677,50 Eur s DPH. Zároveň konštatoval, že prípojné vozidlo bolo na hranici prognózovanej životnosti a že základné skupiny vozidla neboli po generálnej oprave. Poukázal tiež na výpovede svedkov a namietol, že súd všetky tieto dôkazy nevzal do úvahy, keď napriek vykonanému dokazovaniu sa pri svojom rozhodovaní oprel o skutočnosť, že podľa kúpnej zmluvy bolo vôľou účastníka konania uzatvoriť zmluvu s takto dohodnutou kúpnou cenou. Nevzal do úvahy argumenty, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Zároveň odvolateľ uviedol, že z dokazovania vyplynulo, že hodnota vozidla v stave v akom ju predal navrhovateľ odporcovi sa pohybovala v úrovni akú stanovil znalec. Žalobca mu teda predal týmto spôsobom predraženú vec drahšiu o 130%, než bola jej skutočná hodnota, čo je v rozpore so zásadami, uvedenými v § 265 Obch. zákonníka. Zásada poctivého obchodného styku pritom zahŕňa aj ochranu dobromyseľnosti druhej strany a stanovuje špecifické podmienky dodržiavania princípu dobrých mravov v obchodnom styku a obchodnej súťaži. Poukázal na tvrdenie navrhovateľa, ktorý počas celého súdneho konania tvrdil, že odporcu nikdy neubezpečil, že vozidlo je po generálnej oprave. Pritom znalec sa jednoznačne vyslovil, že kúpna cena v úrovni 6.122 Eur, dohodnutá v kúpnej zmluve musela zodpovedať cene po odborne vykonanej generálnej oprave. Poukázal aj na konanie navrhovateľa, ktorý výzvu na zaplatenie kúpnej ceny jemu ako žalovanému doručil po uplynutí dvoch rokov, t. j. doby, kedy mohol uplatniť písomne svoje práva zo zodpovednosti za vady, na čo mu odpovedal listom zo dňa 18.05.201, podľa ktorého sa s ním niekoľko krát dohodol na znížení ceny a jednanie žalobcu považuje za neetické a špekulatívne. Uviedol tiež, že napriek zisteniu ceny znaleckým posudkom zaplatil žalobcovi sumu ešte vyššiu, aká bola zistená znaleckým posudkom, keďže mu bola vyplatená suma 3.600 Eur z čoho vyplýva, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu o 922,50 Eur viac, ako je hodnota zistená znaleckým posudkom. Z uvedeného má za to, že súd napriek vykonanému dokazovaniu vyhodnotil dôkazy nesprávne, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Odvolateľ zároveň namietol výšku príslušenstva, ktoré súd priznal v súlade s ust. § 369 Obch. zákonníka tak, ako je uvedené vo výrokovej časti. Upozornil, že úročené mali byť len splátky, nakoľko dohodnutá kúpna cena mala byť splatená v splátkach. Súd pritom rozhodol o úročení tak, ako keby mala byť celá kúpna cena zaplatená dňa 16.06.2009 a priznanie úrokov preto považuje za nesprávne.

K odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie žalovaného považuje v celom rozsahu za nedôvodné, neopodstatnené a preto navrhuje aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správny a odporcu zaviazal na zaplatenie trov odvolacieho konania vo výške 130,87 Eur. Vo vyjadrení zopakoval argumenty, ktoré predkladal v priebehu prvostupňového konania. Tvrdenie odporcu, že konaním žalobcu bol vo vzťahu k nemu narušený poctivý obchodný styk označil za absurdné. Tvrdil, že práve naopak, konanie odporcu je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Povinnosť zaplatiť za prevzatý tovar - klanicový náves - si nesplnil žalovaný a bol to žalovaný, kto vyvolal uzavretie kúpnej zmluvy, pričom pred jej uzavretím mal možnosť sa s predmetom kúpnej zmluvy dostatočne a riadne oboznámiť, čo aj urobil. S podmienkami kúpnej zmluvy vyslovil súhlas a dojednanie o kúpnej cene bolo do zmluvy zakotvené po vzájomnej dohode. Tiež upozornil, že pokiaľ odporca svoje zdôvodnenie o neprimeranosti kúpnej ceny opiera o znalecký posudok X.. H., tak sám znalec pred súdom dňa 13.06.2013 okrem iného uviedol, že hodnota, ktorá je uvedená v znaleckom posudku zodpovedá technickej hodnote, teda nezodpovedá situácií na trhu. Zároveň upozornil, že odporca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom dokazovania pred prvostupňovým súdom. Má za to, že dôkazy súd vyhodnotil správne, iným spôsobom ani nemohol, nakoľko odporca v konaní svoje tvrdenia ani nepreukázal, a teda neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení

a ods. 2 v senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné len čiastočne. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle a V zmysle bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 29.10.2013.

Ako zistil odvolací súd zo spisového materiálu, v konaní je nesporné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 11.05.2009 kúpno-predajnú zmluvu, predmetom ktorej bol klanicový náves a dohodnutá kúpna cena bola 6.122 Eur s DPH. Predávajúci a kupujúci sa dohodli, že cena za náves sa bude splácať podľa dohodnutého splátkového kalendára. Súčasťou kúpno-predajnej zmluvy bolo ustanovenie, že stav návesu zodpovedá celkovému používaniu a amortizácií. V konaní tiež nebolo sporným, že žalovaný prevzal predmet kúpy a v rozmedzí 21.09.2009 do 15.08.2011 v 10 splátkach postupne uhradil 3.600 Eur. Rovnako nesporné je, že to bol kupujúci kto kontaktoval predávajúceho za účelom odkúpenia návesu o ktorom sa dozvedel od tretej osoby. Kupujúci s predávajúcim sa stretli v N., kde boli dohodnuté podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, vrátane kúpnej ceny. Sporné v konaní medzi stranami ostalo tvrdenie žalovaného, že náves kupoval na základe informácie, že tento prešiel generálnou opravou a tiež tvrdenie žalovaného, že telefonicky dohodol so žalobcom zľavu z kúpnej ceny 2.000 Eur, a to na základe vád, ktoré po prevzatí žalovaným vykazoval. Žalobca zotrval na stanovisku, že žiadna dohoda o zľave z kúpnej ceny medzi stranami urobená nebola a tiež, že žalovaný až do podania odporu proti platobnému rozkazu neinformoval žalobcu o tom, že predmet kúpy má vady.

Podľa (ďalej len ) kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania, najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že žaloba v časti, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia zvyšku kúpnej ceny 2.522 Eur za predaný klanicový náves, je dôvodná. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, pokiaľ na základe vykonaného dokazovania uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 11.05.2009 uzavretá písomná kúpno-predajná zmluva, vrámci ktorej bola kúpna cena stanovená dohodou strán. Pokiaľ v priebehu konania žalovaný opakovane namietal, že dohodnutá kúpna cena je vyššia než kúpna cena, ktorú určil znalec v znaleckom posudku, prvostupňový súd správne vyhodnotil, že zmluvná voľnosť účastníkov nebola obmedzená a žalovaný pred tým ako sa rozhodol zakúpiť klanicový náves, bol s jeho stavom oboznámený, keďže si ho ohliadol a z vlastnej iniciatívy dal podnet na jeho kúpu. Kupujúci bol pritom informovaný o skutočnosti, že ide o klanicový náves, ktorý bol vyrobený v roku 1992, v čase kúpy mal 17 rokov a bol dlhodobo používaný v súlade so svojím určením na zvážanie dreva. V kúpnej zmluve strany výslovne uviedli, že stav návesu zodpovedá celkovému používaniu a amortizácií. Keďže kupujúci sa v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zaoberá prácami, pri ktorých využíva tento druh technických zariadení (návesy), predávajúci sa oprávnene mohol domnievať, že kupujúci vie vyhodnotiť stav návesu, ktorý si ohliadol a preto kúpnu cenu dojednáva na základe týchto svojich zistení. Skutočnosť, že si náves pred kúpou obzrel, potvrdil aj žalovaný. Súd má za to, že žalovaný bol schopný s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť stav návesu, a to, či bude pre jeho podnikateľskú činnosť vhodný. Zároveň bol oboznámený s tým, aký je vek toho návesu a aké bolo jeho predchádzajúce určenie. Po prevzatí návesu ho žalovaný začal pri svojej podnikateľskej činnosti využívať a nepodnikol kroky smerujúce k uplatneniu vád, resp. nevyvinul snahu náves vrátiť predávajúcemu s odôvodnením že nespĺňa jeho očakávania s ktorými ho zakúpil. Naopak, až do 15.08.2011 postupne uhrádzal kúpnu cenu za náves. I keď splátky nezasielal v súlade s obsahom kúpnej zmluvy, postupne náves splácal, takže predávajúci bol oprávnene presvedčený že kupujúci je s predmetom kúpy spokojný a že meškanie so splátkami je prejavom finančných problémov kupujúceho.

Pokiaľ v odvolaní, rovnako ako v prvostupňovom konaní odporca poukazuje na skutočnosť, že znalec určil technickú hodnotu vozidla nižšie, než bola dohodnutá kúpna cena, odvolací súd upozorňuje, že technická cena nie je trhovou cenou a v zmysle Obch. zákonníka kúpna cena sa určuje dohodou strán medzi kupujúcim a predávajúcim. Kritériá, ktoré kupujúci a predávajúci zvolia pre dohodu o kúpnej cene (trhová cena, technická cena alebo iný spôsob určenia ceny) je plne v dispozičnej autonómií strán. Preto pokiaľ príde k uzavretiu dohody o výške kúpnej ceny, nie je kupujúci oprávnený následne očakávať zníženie takto dohodnutej kúpnej ceny preto, že na základe iného kritéria by sa strany mohli dohodnúť na inej výške kúpnej ceny, ktorá by bola pre neho výhodnejšia.

Odvolateľ v konaní opakovane zdôrazňoval, že po dohode o kúpnej cene prišlo neskôr k ústnej dohode o zľave z tejto kúpnej ceny. Túto skutočnosť však v priebehu konania nepreukázal. Nepreukázal ani skutočnosť, že by u predávajúceho notifikoval vady predmetu kúpy. Výpovede svedkov, na ktoré odporca odkazuje v odvolaní nepreukázali odporcove tvrdenia. Svedkovia mohli potvrdiť, že prišlo k telefonickým kontaktom medzi navrhovateľom a odporcom, ale neboli oboznámení s ich obsahom. Rovnako výpis telefonických hovorov nie je dôkazom o obsahu vykonaných hovorov.

Žalovaný v konaní tiež nepreukázal obranu, že bol pri uzatváraní kúpnej zmluvy privedený predávajúcim do omylu tvrdením, že predmet kúpy je po vykonanej generálnej oprave. Naopak nesporné je, že kúpnu zmluvu uzavrel s tým, že stav 17.- ročného návesu zodpovedá jeho celkovému používaniu a amortizácii.

Pokiaľ žalovaný opätovne poukazuje na porušenie zásady poctivého obchodného styku, odvolací súd súhlasí s argumentáciou žalobcu, že v súlade s poctivým obchodným stykom je plnenie povinností, na ktoré sa strany zaviazali v zmluve. Predávajúci svoju povinnosť dodať dohodnutý tovar riadne a včas splnil, naopak kupujúci svoju povinnosť uhradiť kúpnu cenu v zmysle dohodnutého splátkového kalendára nesplnil. Využitím práva určiť kúpnu cenu na základe dohody strán nepostupoval predávajúci v rozpore s poctivým obchodným stykom. Dohodu o výške kúpnej ceny uzavrel odporca dobrovoľne, uzavretie kúpnej zmluvy sám inicioval, konanie navrhovateľa pri uzatváraní kúpnej zmluvy preto nie je možné označiť za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom.

Námietku žalovaného, že žalobca s žalobou vedome a špekulatívne čakal kým uplynie dvojročná lehota, počas ktorej môže kupujúci písomne notifikovať vady kúpnej ceny, odvolací súd vyhodnotil ako neoprávnenú. Je zrejmé, že predávajúci akceptoval žiadosť kupujúceho o to, aby mohol kúpnu cenu splácať v dohodnutých splátkach a nie jednorázovo. Zároveň predávajúci po určitú dobu toleroval kupujúcemu, že je v omeškaní s dohodnutými splátkami. Skutočnosť, že žalobca sa súdnou cestou domáha svojho práva na zaplatenie kúpnej ceny je využitím jeho práva, ktoré je limitované z časového hľadiska dĺžkou premlčacej doby. Posledná splátka kúpnej ceny mala byť zaplatená 15.12.2009. Pokiaľ predávajúci podal žalobu na súd 26.01.2012, znamená to, že poskytol predávajúcemu dva roky navyše, počas ktorých mohol postupne svoj finančný záväzok splácať, čo je možné vyhodnotiť ako konanie, ktorým predávajúci vychádzal kupujúcemu v ústrety, a nie ako konanie, ktorým by v rozpore s poctivým obchodným stykom svoje postavenie akýmkoľvek spôsobom zneužíval. Navyše podľa tvrdenia žalovaného sa vady na návese začali prejavovať pomerne rýchlo po jeho prevzatí, preto pokiaľ by mal záujem písomnou formou oznámiť predávajúcemu vady z prevzatého tovaru, mal na to dostatočný časový priestor.

Naopak, námietku žalovaného, že prvostupňový súd nesprávne priznal príslušenstvo žalovanej pohľadávky, pretože mali byť úročené len splátky a nie dohodnutá kúpna cena, odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú. Podľa uzavretej kúpnej zmluvy bol kupujúci povinný uhradiť prvú splátku dňa 15.06.2009 vo výške 2.000 Eur. Prvostupňový súd preto pochybil, pokiaľ určoval úroky od 16.06.2009 zo sumy 4.061 Eur a následne určoval úroky podľa období, v ktorých žalovaný plnil čiastočne splátky. V zmysle uzavretej kúpnej zmluvy totiž vznikla kupujúcemu povinnosť ku dňu 15.06.2009 uhradiť sumu 2.000 Eur, preto od 16.06.2009 môže byť zaviazaný uhradiť úroky z omeškania len zo sumy 2.000 Eur. Dňa 15.07.2009 bol povinný zaplatiť ďalších 687 Eur, čo neurobil, takže dlžná suma sa zvýšila na 2.687 Eur. Preto za obdobie od 16.07.2009 do 15.08.2009 je povinný platiť úroky zo sumy 2.687 Eur. Následná splátka bola dohodnutá ku dňu 15.08.2009 vo výške 687 Eur, preto sa dlžná suma počnúc 16.08.2009 vypočítava ako úroky z omeškania zo sumy 3.374 Eur do 15.09.2009. Ku dňu 15.09.2009 sa dlžná suma zvýšila

o ďalšiu splátku 687 Eur, takže od 16.09.2009 do 20.09.2009 je povinný platiť úroky z omeškania zo sumy 4.061 Eur. Dňa 21.09.2009 zaslal kupujúci prvú splátku vo výške 500 Eur predávajúcemu, z toho dôvodu sa dlžná suma od 21.09.2009 znížila na 3.561 Eur. Dňa 15.10.2009 bol povinný zaplatiť ďalšiu splátku vo výške 687 Eur, takže dlžná suma sa zvýšila na 4.248 Eur. Týmto spôsobom určoval súd úroky z omeškania aj pre nasledujúce obdobie v závislosti od toho, kedy bol žalovaný povinný uhradiť podľa kúpnej zmluvy splátky a kedy ich reálne uhrádzal. Výšku úrokov z omeškania súd určoval v zmysle ust. § 369 Obch. zákonníka, účinného v čase, kedy bola uzavretá kúpno-predajná zmluva podľa predpisov občianskeho práva, určených v tom čase. V tomto zmysle výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Prvý deň omeškania s plnením peňažného dlhu bol 16.06.2009, kedy bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1%. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej Centrálnej Banky sa ku 13.04.2001 zvýšila na 1,25%, preto pri omeškaní zo splátok od 27.05.2011 je žalovaný povinný platiť úroky z omeškania vo výške 9,25% ročne.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vo výroku, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.522 Eur správne, a preto ho podľa potvrdil. Keďže odvolací súd pochybil pri určení výšky úrokov z omeškania, ktoré je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi z dlžnej sumy, odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti úrokov z omeškania v zmysle zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Prvostupňový súd vo výroku rozhodnutia uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V zmysle , preto odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.