Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-182-2017.pdf
PDF · 98.66 KB
Case nature
Subarea
5Er/182/2017
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v exekučnej veci v prospech oprávneného BENCONT COLLECTION, a. s., IČO 47 967 692, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., IČO 50 361 368, so sídlom Bratislava, Martinčekova 13 proti povinným 1. A. Ž., E.. XX.XX.XXXX, I. B., A.. X.. Š. XXX/XX, 2. W. Ž., E.. XX.XX.XXXX, I. B., Š. XXX/XX a 3. W. Ž., E.. XX.XX.XXXX, I. B., A.. X. Š. XXX/XX, vedenej pod spisovou značkou EX 640/17 súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou, so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, na uspokojenie pohľadávky vo výške 14.703,63 € s prísl. a náhrady trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Dňa 28.09.12017 súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie voči pôvodným povinným 1, 2 a 3 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 14.703,63 € s prísl. na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná č. k. PM- N/0915/0273 zo dňa 30.06.2016.
2. Uznesením č. k. 5Er/182/2017-81 zo dňa 29.03.2019 súd exekúciu zastavil v časti voči pôvodnému povinnému 1 z dôvodu vyhláseného konkurzu na jeho majetok.
3. Uznesením č. k. 5Er/182/2017 zo dňa 06.06.2023 súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného.
4. Exekučný titul v predmetnom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná č. k. PM-N/0915/0273 zo dňa 30.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2016 a vykonateľnosť 06.12.2016. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola pôvodným žalovaným 1, 2 a 3 uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14.703,63 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 10,90 % ročne z čiastky 14.703,63 € odo dňa 01.08.2015 do zaplatenia istiny, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 14.703,63 € od 01.08.2015 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31.07.2015 vo výške 4.590,75 €, sumu dlžných poplatkov3,32 € a náhradu trov konania spočívajúcich v poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 882,22 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
5. Zo zmluvy o úvere zo dňa 27.11.2012 súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 15.000,00 Eur, pričom dlžník sa zaviazal splácať splátky vo výške 221,74 €, a to od 25.12.2012 do 25.11.2022.
6. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „ Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
8. Podľa § 57 ods. 1 pís. g/ E. poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
9. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
10. V zmysle odôvodnenia exekučného titulu rozhodca založil svoju právomoc na rozhodcovskej zmluve.
11. Zo zmluvy o úvere súd zistil, že v jej časti 4.10 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10., II časti Všeobecných obchodných podmienok.
12. Zo Obchodných podmienok pre úver súd zistil, že dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu je v jej časti 15, bod 3, kde je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.
13. Vo Všeobecných obchodných podmienkach časť II bod 10.2.2 je uvedené, že banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatie rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. V bode 10.2.3 je uvedené, že ak klient, najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Podľa bodu 10.2.4, banka a klient sa dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným právnym predpisom rozhodcovského súdu, najmä štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. Jazykom rozhodcovského súdu bude slovenský jazyk. Podľa bodu 10.2.5 banka a klient sa ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov oboch zmluvných strán. Podľa bodu 10.2.6 banka a klient sa ďalej dohodli, že odstúpenie od zmluvy sa nedotýka rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi bankou a klientom.
14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.10.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa ods. 2 cit. ust., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa ods. 3 cit. ust, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa ods. 4 cit. ust., spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 cit. zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19. Podľa ods. 2 cit. ust., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
20. Podľa ods. 3 cit. ust., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
21. Podľa ods. 4 cit. ust., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
22. Podľa ods. 5 cit. ust., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 54 ods. 1 cit. zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
24. Podľa ods. 2 cit., ust., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Podľa článku 2 smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na účely tejto smernice a) "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3; b) "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu; c) "predajca alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
26. Podľa článku 3 bod 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
27. Podľa bodu 2. cit. článku, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
28. Podľa bodu 3. cit. článku, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
29. Zmluvu, ktorú uzatvoril oprávnený s povinnými, súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď pôvodný veriteľ - Poštová banka, a. s., pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa výpisu z obchodného registra predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov, pričom povinní boli pri uzatváraní zmluvy v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď súd nemal prečo mať pochybnosti o tom, že by zmluvu uzatváral v inom postavení ako fyzickej osoby - nepodnikateľa. V dôsledku uvedeného je preto nevyhnutné aplikovať na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
30. Spotrebiteľské zmluvy nie sú samostatným typom zmluvy (aj keď sú v Občianskom zákonníku pomenované), ale možno ich označiť ako druh zmluvy, pre ktoré najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
31. Pri skúmaní obsahu rozhodcovskej doložky súd vychádzal z ustanovení § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Výnimky z uvedenej zásady ustanovujú nasledovné odseky uvedeného ustanovenia, podľa ktorých takéto podmienky môžu byť akceptovaným obsahom spotrebiteľskej zmluvy len v prípade, ak sa tieto týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané resp. ak sú individuálne dojednané. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník a uvedená smernica spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.
32. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. V ustanovení § 53 ods. 4 Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v znení od 01.01.2008 v § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Pritom neprijateľnosť uvedenej zmluvnej podmienky nie je viazaná na čas od 01.01.2008, táto podmienka mala charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky aj pred týmto dátumom, pričom od 01.01.2008 zákonodarca iba doplnil demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok o toto písmeno r/ deklarujúc tak výslovne túto neprijateľnosť. V čase uzatvorenia zmluvy bola pre Slovenskú republiku záväzná aj smernica Rady 93/13/EHS o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v ktorej je uvedené, že je povinnosťou členských štátov zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali. Súd má za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky v citovanom znení je neprijateľnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nemožno tu uplatniť ani niektorú z výnimiek § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto neprijateľná podmienka sa nedotýka predmetu plnenia ani ceny plnenia, ale právomoci orgánu, bola vyhotovená drobným písmom v predposlednom bode zmluvy (bod 10 z jedenástich), pričom tento bod zmluvy iba odkazoval na znenie rozhodcovskej doložky uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach. Koncipovanie rozhodcovskej doložky v uvedenom znení sa môže spotrebiteľovi javiť ako nejasné, nezrozumiteľné a neurčité, pričom toto znenie je súčasťou všeobecných obchodných podmienok. Nakoľko bol obsah rozhodcovskej doložky dodávateľom vopred pripravený a je otázkou, či vôľa dlžníka - povinného smerovala k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky, nakoľko jeho hlavný zámer smeroval k uzatvoreniu zmluvy o úvere, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Toto všetko je dôkazom koncipovania rozhodcovskej doložky predovšetkým v záujme zmluvného partnera spotrebiteľa. Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Účinkom uplatnenia tejto rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu v podstate núti neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom.
33. Na záver súd konštatuje, že formuláciu rozhodcovskej doložky uvedenú vyššie nemožno považovať za také zmluvné dojednanie, ktoré je z pohľadu rešpektovania európskych i domácich štandardov ochrany spotrebiteľa k tomuto účastníkovi zmluvného vzťahu dostatočne šetrným a nespĺňa predpoklady § 53 Občianskeho zákonníka na platné zmluvné spotrebiteľské ustanovenia. Takéto zmluvné ustanovenie má podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Z uvedeného možno potom vyvodiť, že tu nebola platne založená ani právomoc rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).
34. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve dojednaním o právomoci rozhodcovského súdu. Ak súd v exekučnom konaní skúma súlad
rozhodcovskej doložky/zmluvy s právnym poriadkom Slovenskej republiky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (3 MCdo 20/2008 z 22. 04. 2009).
35. Nakoľko súd dospel k záveru, že právomoc rozhodcu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu konštatuje, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý nemal na jeho vykonanie založenú právomoc. Preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 pís. g/ vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
36. Podľa § 56 ods. 2 Ex. poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
37. Vzhľadom na to, že súd skonštatoval, že sú tu dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na zastavenie exekúcie, do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie súd podľa § 56 ods. 2 Ex. poriadku povolil odklad exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Pokiaľ zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.