Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_11P-65-2012.pdf
PDF · 90.32 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/65/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobkyne: O. N., F. U., D. XX.XX.XXXX, N. XXX XX T. XXX Z. F., v konaní zastúpenej JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom, so sídlom J. Hollého 11, 934 01 Levice, Slovenská republika, proti žalovanému: G. C. N., D. XX.X.XXXX, N. Z.B. X, XXXX P., Š., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom: B. N., D. X.XX.XXXX, W. N., D. X.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, Slovenská republika,
rozhodol:
Súd manželstvo G. C. N., D. XX.X.XXXX a O. N., F. U., D. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v R., Rakúska republika, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava I, zväzok OM/16, ročník 2000, strana 274, poradové číslo 547, r o z v á d z a .
Súd na čas po rozvode z v e r u j e maloleté W. B., D. X.XX.XXXX a W., D. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Maloleté deti B., D. X.XX.XXXX a W., D. X.XX.XXXX bude na čas po rozvode zastupovať a spravovať ich majetok ich matka.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí, B., D. X.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne a W., D. X.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletých detí.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 24.3.2000. V žalobe uviedla, že sa so žalovaným zoznámili vo Švajčiarsku v roku 1999. Prvé roky ich manželstva boli harmonické a idylické. Od roku 2000 do roku 2007 žili v spoločnej domácnosti v Rakúsku. V roku 2007 sa presťahovali na Slovensko, do T., kde mali posledné spoločné bydlisko do roku 2008. Žalovaný si našiel prácu vo Švajčiarsku a na Slovensku začal tráviť málo času. Od roku 2008 sa úplne prestal vracať na Slovensko, čo prispelo k úplnému ochladnutiu citov z oboch strán. Žalovaný prestal prejavovať záujem o rodinu, deti, prestal prispievať do spoločnej domácnosti. Vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným sú vážne a trvale rozvrátené a ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a nemožno už očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Žalobkyňa na pojednávaní na podanej žalobe trvala. Uviedla, že práve v tom čase, keď žili so žalovaným na Slovensku, kam sa presťahovali v roku 2007, sa vzťahy manželov vážne narušili, pretože žalovaný odchádzal pracovať do Švajčiarska, doma trávil veľmi málo času a od roku 2008 sa úplne prestať vracať na Slovensko. Spočiatku mali ešte
telefonický kontakt, neskôr už nie. Žalobkyňa uviedla, že nadviazala vzťah s iným mužom a ich vzťah trvá štyri roky. V budúcnosti by chceli uzavrieť manželstvo.
Súd pojednával podľa § 101 odseku 2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol riadne a včas na pojednávanie predvolaný a nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Žalobkyňa a žalovaný uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v R. v Rakúskej republike. Majú spolu dve maloleté deti B., narodenú dňa X.XX.XXXX a W., narodeného dňa X.XX.XXXX. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo sobášneho listu a z rodných listov maloletých detí. Manželia mali posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, vo T.. Z potvrdenia Obce T. vyplýva, že manželia žili v spoločnej domácnosti vo T. Č.. XXX od roku 2007 do roku 2008.
Žalobkyňa je štátnou občiankou Slovenskej republiky. Žalovaný je štátnym občanom Rakúskej republiky.
Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že so žalovaným sa zoznámili v roku 1999 vo Švajčiarsku, kde žalobkyňa pracovala v reštaurácii a žalovaný hral na hudobnom nástroji. Od roku 2000 do roku 2007 žili v spoločnej domácnosti v Rakúsku. V roku 2007 sa presťahovali na Slovensko, kde kúpili rodinný dom vo T.. Práve v čase, keď už žili na Slovensku, ich vzťahy sa vážne narušili, pretože žalovaný odchádzal pracovať do Švajčiarska, doma trávil veľmi málo času a od roku 2008 prestal sa vracať do miesta ich posledného spoločného bydliska. Po odchode žalovaného zo spoločnej domácnosti boli manželia spočiatku v telefonickom kontakte, neskôr už nie. Žalobkyňa zostala bývať s deťmi v rodinnom dome. Podľa jej vedomostí žalovaný nadviazal vzťah s inou ženou. Žalobkyňa nadviazala vzťah s iným mužom, ktorý je rozvedený a ich vzťah trvá štyri roky. V budúcnosti by chceli uzavrieť manželstvo. Žalobkyňa uviedla, že nie je možné, aby so žalovaným obnovili manželské spolužitie.
Žalovaný sa na pojednávanie súdu dňa 28.5.2013 a dňa 5.11.2013 napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania nedostavil a k žalobe o rozvod sa do dňa 5.11.2013 písomne nevyjadril.
Súd pri rozhodovaní o žalobe prihliadol preto na výsluch žalobkyne a na listinné dôkazy žalobkyňou predložené.
Podľa Kapitoly II., Oddielu 1, Článku 3, bodu 1 písmena a/ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003, o súdnej právomoci a uznávaní a výkonu rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Rady (ES)“), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, a/ na ktorého území - manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva.
Podľa Kapitoly II., Oddielu 1, Článku 6, Nariadenia Rady (ES), manžela, ktorý: b/ je štátnym príslušníkom členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska má svoj „domicil“ na území jedného z týchto členských štátov možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5.
Na konanie o rozvod manželstva účastníkov je daná právomoc Slovenskej republiky, nakoľko žalobkyňa býva v mieste posledného obvyklého pobytu manželov a žalovaný, ktorý je štátnym príslušníkom Rakúskej republiky, je žalovaný v Slovenskej republike v súlade s Článkom 3, Kapitoly II., Oddielu 1 Nariadenia Rady (ES).
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 odseku 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 odseku. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 odseku 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvale rozvrátené, pretože manželia spolu nežijú od roku 2008, vzájomne si nepomáhajú a ani spolu nezabezpečujú starostlivosť o ich maloleté deti. Žalobkyňa pred štyrmi rokmi nadviazala vzťah s iným mužom, s ktorým chce vo vzťahu naďalej pokračovať. Žalovaný neprejavil záujem o obnovenie spolužitia so žalobkyňou, ani o udržanie manželstva s ňou. Manželia sa už navzájom úplne citovo odcudzili. Ich manželstvo je už len formálne, neplní ani jednu zo svojich spoločenských funkcií, zvlášť funkciu výchovnú vo vzťahu k maloletým deťom. Starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje žalobkyňa, žalovaný sa na osobnej starostlivosti o deti, na ich výchove nepodieľa. Za daných okolností sú splnené predpoklady pre rozvod manželstva účastníkov, keď ich vzťahy sú vážne a trvale rozvrátené a nie je predpoklad, že by manželia obnovili spolužitie. Súd preto žalobe o rozvod vyhovel.
Súd príčinu rozvodu manželstva účastníkov zistil predovšetkým na strane žalovaného, ktorý od roku 2008 prestal prichádzať za svojou rodinou zo Švajčiarska, kde pracoval, prestal prejavovať o svoju rodinu záujem. Postupne sa citové vzťahy manželov narušili.
Podľa Kapitoly II., Oddielu 2, Článku 8 bodu 1 Nariadenia Rady (ES), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa uzavretého 19.10.1996 v Haagu (ďalej len „Dohovor“) (oznámenie č. 344/2002 Zbierky zákonov Slovenskej republiky), podľa Kapitoly II., Článku 5, bodu 1, právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.
Podľa Kapitoly III., Článku 15, bodu 1 Dohovoru, pri výkone právomoci podľa ustanovení II. kapitoly použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu.
Podľa Kapitoly III., Článku 17 Dohovoru, výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa, spravuje sa ich výkon právom štátu nového obvyklého pobytu.
Podľa § 24 odseku 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je v záujme maloletých detí, aby ich súd na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Matka už niekoľko rokov sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti a má vytvorené vhodné podmienky, aby sa mohla o ne naďalej riadne starať. Otec sa už niekoľko rokov na ich starostlivosti nepodieľa. Je v záujme obidvoch detí, aby vyrastali naďalej v doterajšom výchovnom prostredí. Zo správy Základnej školy vo T. vyplýva, že obidve deti dosahujú výborné výsledky, majú slušné správanie, sú tvorivé, usilovné. Sú vychovávané s láskou, úctou a bez rozmaznávania. Na vzornej výchove sa podieľa matka a obetaví starí rodičia. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd na čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Maloleté deti bude na čas po rozvode zastupovať a spravovať ich majetok ich matka.
Podľa Kapitoly II., Článku 3 písmeno. a , Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávané a výkonu rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej
povinnosti (ďalej len Nariadenie Rady ESX č. 4/2009) v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: b/ súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.
Podľa Kapitoly III., Článku 15 Nariadenia Rady (ES), č. 4/2009 rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len Haagsky protokol z roku 2007), určuje podľa tohto protokolu.
Podľa Článku 3 bodu 1 Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
Podľa § 62 odseku 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odseku 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odseku 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odseku 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odseku 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkového pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 odseku 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom B. a W. prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, náklady na ich výživu, ošatenie, obuv, stravovanie, ale aj kultúrne potreby detí primerané ich veku. Obidve deti sú školopovinné, navštevujú druhý ročník Základnej školy vo T.. Maloletá B. navštevuje aj tanečný krúžok vo Svodíne, kde matka pre dieťa uhrádza poplatok 30 eur mesačne. Poplatok za stravné v školskej jedálni pre každé z detí činí mesačne 20 eur, 2 eurá mesačne je poplatok za školskú družinu. Výživné vo výške 200 eur mesačne pre každé z detí súd považuje vzhľadom na odôvodnené potreby detí za primerané. Otec maloletých detí výšku výživného navrhovanú matkou detí v sume 200 eur mesačne pre každé z detí nenamietal, súdu nezaslal ani písomné vyjadrenie, na ktoré bol uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 15.1.2013 č.k. 11P/65/2012-10 vyzvaný, a ktoré mu bolo doručené 17.4.2013. Súd preto vychádzal z toho, že výživné v navrhnutej sume pre maloleté deti je ochotný a schopný na čas po rozvode prispievať. Matka detí je nezamestnaná, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Osobnou starostlivosťou o deti čiastočne vyživovaciu povinnosť k nim vyvažuje. S prihliadnutím na vyššieuvedené skutočnosti súd stanovil otcovi maloletých detí povinnosť na čas po rozvode prispievať na výživu každého z detí po 200 eur mesačne.
Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď ide o konanie o rozvod a okolnosti prípadu ani pomery účastníkov náhradu trov konania neodôvodňujú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Levice, v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsudok v časti výroku o výživnom pre maloleté dieťa je predbežne vykonateľný.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma svoje predošlé priezvisko.