Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Pc-9-2022.pdf
PDF · 78.1 KB
Case nature
Area
Subarea
24Pc/9/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci navrhovateľa: mal. dieťa A. B., nar.XX.X.XXXX, bytom v C., D. E. XX, t.č. F. XX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné nám.9, Košice, za účasti matky: G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. E. XX, E. F. XX a muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté: I. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v G. J., o prípustnosť zapretia otcovstva, takto
rozhodol:
I. Vyhovuje návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva a určuje, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Maloletý navrhovateľ, zastúpený zákonným zástupcom (matka maloletého) sa návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 14.12.2022 domáhal vyslovenia prípustnosti zapretia otcovstva voči I. B., nar. XX.X.XXXX, s odôvodnením, že bola zmeškaná zákonom stanovená lehota na zapretie otcovstva. Hoci I. B. svedčí prvá zákonná domnienka otcovstva, na základe ktorej bol zapísaný do rodného listu maloletého, tento nemôže byť jeho biologickým otcom, pretože v čase rozhodnom pre jeho počatie sa matka maloletého G. H. s I. B. intímne nestýkala. Biologickým otcom maloletého je K. H., nar. XX.XX.XXXX.
2. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa odporučil, aby súd návrhu vyhovel. Vo veci vykonal šetrenie pomerov vypočutím všetkých dotknutých osôb, vrátane rozhovorom s maloletým za účelom zistenia jeho názoru (vôle). Biologický otec maloletého dieťaťa K. H. sa k otcovstvu hlási, žije v spoločnej domácnosti s matkou maloletého dieťaťa, s ktorou uzatvorili dňa 17.1.2018 manželstvo a okrem maloletého A. pochádzajú z tohto vzťahu ďalšie dve deti, mal. I. H., nar. X.X.XXXX a mal. K. H., nar. X.X.XXXX. Všetci ako rodina žijú spolu, spoločne sa starajú o všetky deti, zabezpečujú ich výživu ako aj výchovu. Maloletý A. sa stále pýta, prečo má iné priezvisko ako jeho súrodenci a chcel by sa volať rovnako – Bujňák. K. H. považuje za svojho otca a takto ho aj oslovuje. Rozsudok je teda aj v záujme maloletého dieťaťa, ktoré bude vyrastať v rodine so svojim biologickým otcom.
3. Súd úradnou činnosťou zistil, že matka maloletého podala dva návrhy priamo na zapretie otcovstva, ktoré boli vedené na tunajšom súde pod sp.znh. 41Pc 6/2019 a sp.zn. 25 Pc 5/2022. Oba boli neúspešné z dôvodu, že uplynula zákonom stanovená lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením rodného listu maloletého, rozsudkom o rozvode manželstva a vyjadreniami kolízneho opatrovníka, matky, otca, ako aj svedka K. H..
5. Z rodného listu z knihy narodení matričného úradu Košice – Západ súd zistil, že ako otec maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX je zapísaný I. B., nar. XX.X.XXXX.
6. Z rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.21P 10/2015-60 zo dňa 2.11.2015 súd zistil, že bolo rozvedené manželstvo G. H. (predtým B.) a I. B., uzatvorené dňa 29.4.2000. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že manželia spolu nežijú už 12 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.2.2016.
7. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa odporučil, aby súd návrhu vyhovel. Vo veci vykonal šetrenie pomerov vypočutím všetkých dotknutých osôb, vrátane rozhovorom s maloletým za účelom zistenia jeho názoru (vôle). Biologický otec maloletého dieťaťa K. H. sa k otcovstvu hlási, žije v spoločnej domácnosti s matkou maloletého dieťaťa, s ktorou uzatvorili dňa 17.1.2018 manželstvo a okrem maloletého A. pochádzajú z tohto vzťahu ďalšie dve deti, mal. I. H., nar. X.X.XXXX a mal. K. H., nar. X.X.XXXX. Všetci ako rodina žijú spolu, spoločne sa starajú o všetky deti, zabezpečujú ich výživu ako aj výchovu. Maloletý A. sa stále pýta, prečo má iné priezvisko ako jeho súrodenci a chcel by sa volať rovnako – H.. K. H. považuje za svojho otca a takto ho aj oslovuje. Rozsudok je teda aj v záujme maloletého dieťaťa, ktoré bude vyrastať v rodine so svojim biologickým otcom.
8. Otec I. B., zapísaný v rodnom liste maloletého vyjadril súhlas s návrhom. Uviedol, že je vylúčené, aby bol biologickým otcom maloletého z dôvodu, že s matkou maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a intímne sa nestýkajú od r.2004.
9. Svedok K. H. vypovedal, že s matkou maloletého A., G. H. žijú spolu a intímne sa stýkajú od r.2013, z tohto vzťahu sa im narodili tri deti, vrátane maloletého A.. V roku 2018 uzatvorili manželstvo. Vyhlásil, že po úspešnom zapretí otcovstva chce byť zapísaný do rodného listu maloletého na základe súhlasného vyhlásenia rodičov, pretože sa považuje za biologického otca dieťaťa.
10. Matka maloletého G. H. vyššie uvedené skutočnosti potvrdila.
11. Podľa ustanovenia § 85 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
12. Podľa ust. § 88 ods.2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
13. Podľa ust. § 96 ods.1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
14. Podľa ust. § 96 ods.2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
15. Podľa ust. § 108 ods.4 zákona č.161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva je len dieťa.
16. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že maloletý A. B. sa narodil počas trvania manželstva jeho matky G. H. a I. B. (manželstvo uzavreté dňa 29.4.2000, zánik manželstva rozvodom ku dňu právoplatnosti rozsudku dňa 11.2.2016).
17. Vo vyššie citovanom ustanovení § 85 ods.1 Zákona o rodine je zakotvená prvá domnienka otcovstva, ktorá svedčí manželovi matky v prípade, ak sa dieťa narodí počas trvania manželstva. Na základe tejto prvej zákonnej domnienky otcovstva bol manžel matky I. B. zapísaný ako otec do rodného listu maloletého dieťaťa.
18. Z vyššie citovaného ustanovenia § 88 ods.2 Zákona o rodine vyplýva aktívna legitimácia matky na podanie návrhu na zapretie otcovstva. Návrh na začatie konania môže matka podať do troch rokov od
narodenia dieťaťa. V danom prípade tak mohla matka učiniť do 23.4.2018. V konaní nebolo sporné, že matke ( a rovnako aj I. B. ako manželovi matky) uplynula zákonom stanovená lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva.
19. Po uplynutí zákonom stanovenej lehoty rodičom môže podať návrh na prípustnosť zapretia otcovstva dieťa a to podľa ust. § 96 Zákona o rodine. Jedinou podmienkou pre vyhovenie návrhu je to, že zapretie otcovstva je v záujme maloletého dieťaťa.
20. Záujem maloletého dieťaťa vychádza predovšetkým z práva dieťaťa poznať svojich rodičov (pokiaľ je to možné) vyplývajúce z článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré sa môže realizovať aj prostredníctvom zapieracieho práva dieťaťa, ktoré je časovo neobmedzené.
21. V danom prípade po posúdení všetkých okolností prípadu súd dospel k záveru, že prípustnosť zapretia otcovstva je v záujme maloletého dieťaťa, pretože zapretím otcovstva dôjde k zosúladeniu právneho a biologického stavu otcovstva. Biologický otec maloletého dieťaťa K. H. sa k otcovstvu hlási, žije v spoločnej domácnosti s matkou maloletého dieťaťa, s ktorou uzatvorili dňa 17.1.2018 manželstvo a okrem maloletého A. pochádzajú z tohto vzťahu ďalšie dve deti, mal. I. H., nar. X.X.XXXX a mal. K. H., nar. X.X.XXXX. Maloletý A. prejavil svoju vôľu mať rovnaké priezvisko ako jeho súrodenci a K. H. považuje za svojho otca.
22. Zhrnúc vyššie uvedené súd návrhu vyhovel.
23. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Po vyhlásení tohto rozsudku sa účastníci konania vzdali práva odvolania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).