Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Sp-51-2013.pdf
PDF · 92.8 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sp/51/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa - odvolateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi - správnemu orgánu Okresný úrad Žiar nad Hronom, Katastrálny odbor, ul. SNP 118, 965 01 Žiar nad Hronom za účasti ďalšieho účastníka A. Z., nar. XX.XX.XXXX, M. XX/XX, E. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu Správy katastra Žiar nad Hronom č.k.: V 874/13 zo dňa 13. mája 2013 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Správy katastra Žiar nad Hronom č.k.: V 847/13 zo dňa 13. mája 2013 potvrdzuje.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 35,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Rozhodnutím č.k.: V 847/13 zo dňa 13. mája 2013 odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „Katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad zo dňa 26.04.2013 záložnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava a A. Z., nar. XX.XX.XXXX, M. XX/XX, E., predmetom ktorej sú nehnuteľnosti v k. ú. E. byt č. XX vo vchode XX, 3. posch., súp. č. stavby XX na pozemku parc. č. XXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku parc. č. XXX vo výške 634/17376, ktorého vlastníkmi sú záložca spolu s R. Z. ako bezpodieloví spoluvlastníci. Rozhodnutie odôvodnil tým, že za záložcu podpísal zmluvu o zriadení záložného práva splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, pričom odporca z doloženej dohody o splnomocnení zistil, že je to formulárová zmluva, kde dopredu uvedený splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa javí ako skutočnosť, ktorá má vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. K takémuto záveru správny orgán dospel na základe toho, že záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka. Z obsahu tejto zmluvy dochádza k pochybnosti o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom a ako vyplýva, je osobou, ktorá má obhajovať najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Posúdil tieto skutočnosti tak, že ide o rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného, a preto takéto zastúpenie považoval za neprípustné v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej konštatoval s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka rozpor s dobrými mravmi spočívajúci v tom, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 400,- Eur, pričom dlžník má zaplatiť veriteľovi poplatok 392,- Eur a úroky z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb. Ďalej v odôvodnení poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/121/2011 zo dňa 26.07.2011, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie pre záložného veriteľa, aby sa zdržal výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva zo zmlúv, ktoré „splnomocnenci uzatvorili“ spotrebiteľov, ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že dotknutá nehnuteľnosť je v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a preto mala byť podľa názoru správneho orgánu záložcom aj R. Z..
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie. Odvolanie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru je dohoda o splnomocnení uzatvorená riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť so svojimi nehnuteľnosťami svoj záväzok. Namietal, že napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkom spočívajúcim v nedostatku zistenia skutkového stavu spoľahlivým spôsobom. V rozhodnutí vychádzal len z ničím nepodložených predpokladov, čo vyplýva z jeho odôvodnenia. Poukázal na to, že rozpor medzi zástupcom a zastúpeným musí existovať reálne, nestačí jeho potenciálna možnosť. Ďalej uviedol, že veriteľ sa v žiadnom prípade nezúčastňoval procesu uzatvárania dohody o splnomocnení. Dohoda o splnomocnení je nezávislým právnym úkonom od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. V konaní nebolo preukázané, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Takisto nesúhlasil s tým, že by zmluva o úvere bola neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe č. 12Cmo 95/2005, ktoré sa zaoberalo otázkou výšky úrokov z úverov poskytovaných nebankovými subjektami a tiež rozhodnutia NS SR napr. 1Obdo/34/2004, 2Obdo/26/2004, ktoré sa zaoberali výškou úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch. Pokiaľ odporca poukazoval na predbežné opatrenie, toto sa netýka uzatvárania záložných zmlúv, ale výkonu záložného práva, a preto poukaz na toto rozhodnutie nemá vzťah k veci, ktorou je vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. K chýbajúcemu súhlasu druhého z manželov k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnosti BSM uviedol, že podľa § 145 Občianskeho zákonníka môže bežné veci týkajúce sa spoločnej veci vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon v zmysle § 40a neplatný, avšak za predpokladu, že druhý z manželov sa tejto neplatnosti dovoláva. Uviedol, že podľa súdnej praxe sa založenie nehnuteľnosti nepovažuje za bežnú vec a preto je potrebný súhlas aj druhého z manželov. Avšak ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa musí opomenutý manžel dovolať. Správa katastra nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť právneho úkonu a preto je povinná vklad povoliť. Uzavrel, že rozhodnutie správy katastra je nezákonné, pretože nebol zistený spoľahlivo stav veci, správa katastra sa riadne neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh a nesprávne zistila skutkový stav, ktorý nesprávne právne posúdila.
Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 5.11.2013 a v súlade s § 250q ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámením sa s listinami - návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva doručený správe katastra 26.04.2013, zmluva o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ zo dňa 03.04.2013 podpísaná za záložného dlžníka spoločnosťou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava, dohodou o splnomocnení podpísanou ďalším účastníkom 24.01.2012 pred mestom Žiar nad Hronom a datovaná tým istým dňom splnomocnencom v Bratislave.
Z obsahu správneho spisu súd zistil, že navrhovateľ spolu s návrhom na vklad pripojil zmluvu o zriadení záložného práva, ktorú za záložcu - ďalšieho účastníka podpísalo ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako jej zástupca na základe k návrhu priloženej dohody o splnomocnení. V bode 3 dohody o splnomocnení sa uvádza, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uzatvorenej spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., č. zmluvy XXXXXXXXX. Pod bodom 4 sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Táto dohoda bola splnomocniteľom podpísaná pred mestom T. H. D. dňa 24.01.2012 a v ten istý deň je datovaná aj splnomocnencom a to v Bratislave.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 43a Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
Podľa § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžník podpísal túto dohodu v neprítomnosti splnomocnenca ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci. Ďalej z tejto listiny nevyplýva, že dlžník dostal a teda aj disponoval vyhotovením predmetnej listiny. Z uvedeného teda nie je nepochybné, že dlžník odoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - občianskemu združeniu, alebo že by tým poveril navrhovateľa. Ďalej je potrebné uviesť, že navrhovateľ k návrhu na vklad pripojil dohodu o zastúpení, ktorej návrh bol podpísaný dlžníkom 24.1.2012 a splnomocnencom podpísanú akceptáciu datoval tým istým dňom 24.1.2012, avšak v Bratislave. K návrhu pritom nie sú pripojené žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačné, že prijatie návrhu (pokiaľ bol dlžníkom doručovaný druhej zmluvnej strane) nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon - dohoda o plnomocenstve bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Proti takémuto záveru svedčí skutočnosť, že dohoda o splnomocnení bola vypracovaná ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári, na ktorom bolo uvedené meno splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, ktorá odkazuje na úverovú zmluvu uzatvorenú s navrhovateľom, a ktorú predkladal zástupca navrhovateľa dlžníkovi súčasne s uzatváraním úverovej zmluvy. Táto skutočnosť nebola síce v správnom konaní osobitne zisťovaná, ale je zjavná a to nielen z totožnosti dátumu, kedy boli obe zmluvy dlžníkom podpísané (ako vyplýva zo záložnej zmluvy, aj úverová zmluva bola podpísaná 24.1.2012). Súdu je
z jeho rozhodovacej činnosti známe, že tak bola nahradená predchádzajúca prax navrhovateľa, keď plnomocenstvo pre konkrétneho ním vybraného advokáta zakomponoval priamo do tlačiva zmluvy o úvere. Potom, ako bol v mnohých správnych konaniach a následných súdnych sporoch neúspešný, zmenil túto prax tak, ako je tomu v tomto prípade, t. j. že dlžníci podpisujú v súvislosti s uzatvorenou úverovou zmluvou aj dohodu o splnomocnení pre zástupcu ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci na bezplatné zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy na zabezpečenie navrhovateľovej pohľadávky. Tieto skutočnosti naopak svedčia tomu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach. Keďže bola dohoda o splnomocnení predkladaná zástupcom navrhovateľa dlžníkovi súčasne s úverovou zmluvou, nie je možné takýto právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa. Zo samotných podmienok uvedených v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom takejto dohody je zabezpečenie návratnosti poskytnutého úveru. To znamená, že zástupca koná najmä v záujme navrhovateľa a to neumožňuje, aby jeho konanie zároveň bolo v záujme zastúpeného.
Správa katastra Žiar nad Hronom preto postupovala správne, keď posúdila predložené listiny ako nedostatok prezentácie existencie platného zmluvného vzťahu medzi zástupcom a zastúpeným ako nevyhnutný predpoklad udelenia plnej moci.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Preto nebolo možné odvolaniu vyhovieť. Naopak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach dôvodov uvedených v návrhu dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených dôvodov, a preto rozhodnutie Správy katastra Žiar nad Hronom potvrdil.
K ďalším odvolacím dôvodom, pre ktoré odvolateľ považoval napadnuté rozhodnutie za výsledok nesprávneho právneho posúdenia a nespoľahlivo zisteného skutkového stavu, súd uvádza, že i keď by išlo o dôvody relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Je tomu tak z dôvodu, že stačí jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad, aby vklad nemohol byť povolený. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že navrhovateľ vo vkladovom konaní nepredložil platnú dohodu o splnomocnení, dokonca nepreukázal ani že by vznikla, a preto nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní a to zmluva o zriadení záložného práva, ktorú mal uzatvoriť zástupca. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom.
Súd v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. neúspešnému navrhovateľovi - odvolateľovi, nepriznal náhradu trov konania.
Súd zároveň rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. vo výške stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov položky 10 písm. b) navrhovateľovi - odvolateľovi, ktorý sa stal poplatníkom podľa § 2 ods. 4 uvedeného zákona.
Vzhľadom na to, že správny orgán správa katastra bola zákonom č. 181/2013 Z.z. zrušená a jej pôsobnosť prešla na Okresné úrady, pričom štátnu správu vykonávajú jeho odbory alebo organizačný útvar odboru, súd na strane žalovaného konal s uvedeným nástupcom správneho orgánu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.