Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-293-1997.pdf
PDF · 74.71 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/293/1997
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného UVER s.r.o., so sídlom Jakubovo námestie 12, Bratislava, IČO: 35 808 896, proti povinnému JUDr. Milan Přikryl, so sídlom kancelárie správcu Kuzmányho 15, Liptovský Mikuláš, správcovi konkurznej podstaty úpadcu Ing. Anton Feník- Kolonial „ v konkurze", Štúrova 33, Liptovský Mikuláš, pre vymoženie pohľadávky 56.429,66 eura a 10.856,12 eura, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, so sídlom Exekútorského úradu Nešporova 4, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. EX 98/1997, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e. Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi trovy exekúcie vo výške 208,26 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom sa dňa 24. 2. 1997 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 98/97 na vymoženie pohľadávky vo výške 1.700.000,-Sk a 327.051,52 Sk s prísl,, priznanej rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 32Cb/52/94-33 zo dňa 9. 6. 1994. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie č. 5600 * 000653 zo dňa 12. 3. 1997, ktoré udelil Krajský súd Banská Bystrica na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť pôvodnému oprávnenému Poľnobanka a.s. 1.700.000,-Sk a 327.051,52 Sk z titulu neuhradených úrokov od 13. 1. 1994, ako aj ďalšie úroky vo výške 33 % ročne do zaplatenia. Zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 31. 5. 2004 došlo k postúpeniu pohľadávky z UniBanka a.s ( predtým Poľnobanka a. s.) na Rentabilita a. s. a Zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 20. 4. 2005 došlo k postúpeniu pohľadávky z Rentabilita a.s. na súčasného oprávneného UVER s.r.o., so sídlom Jakubovo námestie 12, Bratislava, IČO: 35 808 896.
Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. Er 293/1997, zo dňa 3. 10. 1997 súd čiastočne zastavil exekúciu do výšky 5.685,40 Sk pri vymáhaní istiny 1.700.000,-Sk a do výšky 143.124,43 Sk pri vymáhaní úrokov 327.051,52 eura. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19. 11. 1997.
Oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Preto, ak oprávnený navrhol, aby ďalšia exekúcia bola zastavená, súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 507,00 eura a na výzvu súdu predložil exekútorský spis Ex 98/1997.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V súlade s citovaným ustanovením súd uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Predmetné exekučné konanie začalo 24. 2. 1997 preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za 125 minút, t. j. za 3 začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu po 200,- Sk. Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Na základe uvedeného patrí súdnemu exekútorovi odmena za prijatie návrhu - 20 minút, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľností - 20 minút, vypracovanie exekučného príkazu predajom nehnuteľností
- 20 minút, vypracovanie príkazu na odblokovanie nehnuteľností - 15 min, vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie - 50 min, t. j. spolu vo výške 600,- Sk. Súd v súlade so zásadou primeranosti trov exekúcie a s prihliadnutím na obsah a rozsah úkonov exekučnej činnosti určil čas trvania jednotlivých úkonov tak ako je vyššie uvedené, lebo ich považuje za primerané a hospodárne.
Súd v súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko za tento úkon bola priznaná paušálna suma podľa § 15 vyhlášky vo výške 100,- Sk. V paušálnej odmene za získanie poverenia na vykonanie exekúcie je zahrnutá aj odmena za úkony, ktoré predchádzajú získaniu poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu). Súdnemu exekútorovi zároveň nepatrí odmena za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, za doručenie príkazu na odblokovanie nehnuteľností, za doručenie podnetu na zastavenie exekúcie, vypracovanie prípisu vrátenia poverenia, doručenie prípisu vrátenia poverenia, ukončenie spisu, vyznačenie v registri, vyúčtovanie a archivácia, nakoľko ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktoré sú v zmysle ust. § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Uvedené úkony majú administratívny charakter a ak priamo nesúvisia ani nesmerujú k vymoženiu pohľadávky, nemožno ich považovať za exekučné úkony účelne vynaložené na exekúciu.
Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu sumu odmeny vo výške po 100,- Sk, teda spolu vo výške 300,-Sk za 1./ získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2./ za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a 3./ za každé ďalšie zisťovanie majetku. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu za doručenie exekučného príkazu, nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že tento bol doručovaný prostredníctvom pošty ( siedmim subjektom) a nie súdnym exekútorom. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), potom mu v prípade, ak si ju uplatní patrí len náhrada hotového výdavku
- poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti.
Súdny exekútor si uplatnil navýšenie sumy trov exekúcie o čiastku 20 % dane z pridanej hodnoty (DPH), súd preto zvýšil priznanú odmenu 900,- Sk o 20 % DPH, t. j. o 180,- Sk. Exekútorovi tak patrí odmena vrátane DPH vo výške 1.080 Sk, tj. odmena vo výške 35,85 eura.
V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť priznaná aj náhrada hotových výdavkov, a to poštovné vo výške 31,37 eura, faktúra - za podanie znaleckého posudku 108,98 eura a náhrada za kolkové známky 3,32 eura. Spolu tak hotové výdavky predstavujú 143,67 eura, čo je s 20% DPH, 172,41 eura.
Súd exekútorovi nepriznal materiálové náklady vo výške 5,29 eura, nakoľko nie sú špecifikované a súdu nie je zrejmé z čoho pozostávajú.
Súdny exekútor si tiež uplatnil cestovné vo výške 167,30 eura, predložil technický preukaz motorového vozidla ( č. l. 102,103 súdneho spisu) a doklad o kúpe pohonných hmôt zo dňa 22. 1. 1998 ( č. l. 104 súdneho spisu) a zo dňa 20. 1. 1998 ( č. l. 128 súdneho spisu). Takto uplatnené cestovné nespĺňa podmienku preskúmateľnosti. Súdny exekútor v návrhu na priznanie trov exekúcie neuviedol, kedy bola cesta vykonaná a s akým výsledkom. Na č. l. 49 exekútorského spisu sa nachádza záznam o vykonaní cesty dňa 20. 1. 1998 a dňa 21. 1. 1998. Súdny exekútor riadne nevyčíslil jednotlivé cesty, preto súd nevie posúdiť ich výšku. Nakoľko cestovné nie je riadne uplatnené, je nepreskúmateľné, preto nebolo súdnemu exekútorovi priznané.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 208,26 eura. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.