Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10Cpr-4-2012.pdf
PDF · 122.77 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cpr/4/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu I. G.Y., L.. XX.XX.XXXX, J. C. Č.. XXX, XXX XX J., zastúpeného advokátom JUDr. Alexandrom Milkom so sídlom Cyrila a Metoda č. 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému Poľnohospodárskemu družstvu Vlachovo so sídlom Vlachovo, 049 24 Vlachovo, IČO: 00203092, o zaplatenie 5134,00 € istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu žalobcu z a m i e t a .
N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 5134,00 € s 1,5 % úrokom z omeškania zo sumy 5134,00 € od podania žaloby do zaplatenia a náhrady trov konania. Poukázal na skutočnosť, že u žalovaného bol zamestnaný ako opravár poľnohospodárskych strojov s miestom výkonu práce Vlachovo a Gočovo na základe pracovnej zmluvy uzavretej 28.7.2004. Dňa 13.7.2010 bola u žalobcu zistená choroba z povolania a Klinikou pracovného lekárstva Košice dňa 9.9.2010 bola žalobcovi priznaná choroba z povolania. Na základe tejto skutočnosti žalobca nemohol vykonávať doterajšiu prácu a preto po dohode so žalovaným zo dňa 27.10.2010 bol preradený na prácu denného strážnika a vážnika v Kobeliarove. Ku 1.10.2011 bol so žalobcom ukončený pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a bolo mu vyplatené trojmesačné odstupné.
Na základe žiadosti žalobcu Sociálna poisťovňa Bratislava rozhodnutím z 18.1.2011 konštatovala, že žalobcovi vznikol nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania, ale nemá nárok na výplatu úrazovej renty. Zárobok žalobcu pred preradením v práci teda do októbra 2010 dosahoval v priemere 450,00 € mesačne a po preradení v dôsledku choroby z povolania žalobca dosahoval zárobok 320,00 € a nebola mu vyplácaná úrazová renta. Preto žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie rozdielu medzi zárobkom dosahovaným pred preradením a po preradení za obdobie od 27.10.2010 do 1.10.2011. Žalovaný listom zo dňa 4.5.2012 neuznal nárok žalobcu z dôvodu nesplnenia podmienky podľa § 125 ods. 1 Zákonníka práce s tým, že nároky žalobcu upravuje Zákon 461/2003 Z.z.
Žalobca si ďalej uplatnil doplatenie odstupného vo výške sedemnásobku priemerného mesačného zárobku z dôvodu, že ukončenie pracovného pomeru bolo len v súvislosti s chorobou z povolania a nie z organizačných dôvodov. Žalobca zdôraznil, že keď u neho bola zistená choroba z povolania, najprv bol v práci preradený a k ukončeniu pracovného pomeru došlo okrem nadbytočnosti aj z dôvodu zistenej choroby z povolania, o čom svedčí aj hlásenie žalovaného poistnej udalosti pre sociálnu
poisťovňu. Neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa žalobca nemohol dovolávať, pretože aj dôvod nadbytočnosti popri dôvode zistenej choroby z povolania bol zrejme daný a žalovaný účelovo uviedol dôvod výpovede len nadbytočnosť.
Žalobca mal zato, že v dôsledku zistenej choroby z povolania mu žalovaný zodpovedá za škodu v zmysle § 154 ods. 4 a nasledujúcich Zákonníka práce. U žalobcu došlo k zmenšeniu majetku, nakoľko mal stratu na zárobku v dôsledku zdravotného postihnutia spôsobeného chorobou z povolania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/67/2008, kde sa riešil podobný prípad náhrady škody. Žalobca uviedol, že u nároku na náhradu škody z titulu straty na zárobku vo výške 1430,00 € došlo tým, že po preradení dostával nižšiu mzdu ako pred preradením. Pri odstupnom, ktoré žiadal vo výške sedem násobku priemerného mesačného zárobku vo výške 3150,00 €, vychádzal z toho, že žalovaný dobre vedel, že ak by ukončil pracovný pomer so žalobcom zo zdravotných dôvodov, musel by mu vyplatiť desať násobné odstupné a preto rozviazal pracovný pomer akože pre nadbytočnosť a vyplatil mu len trojmesačné odstupné, kde ho uviedol do omylu. Náhradu cestovných výdavkov vo výške 554,00 € si žalobca uplatnil ako škodu, nakoľko sa mu zmenilo miesto výkonu práce pri preradení a teda musel dochádzať do práce na iné miesto a preto žiadal náhradu cestovného vo výške 2,40 € denne krát 21 dní krát 11 mesiacov. Uplatnil si trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.
Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol ju zamietnuť. Trovy konania si neuplatnil. Potvrdil, že žalobca bol jeho zamestnancom a že počas trvania pracovného pomeru bola žalobcovi priznaná choroba z povolania v dôsledku čoho došlo aj k preradeniu žalobcu na inú prácu na základe Dohody o zmene pracovných podmienok z 27.10.2010. So žalobcom došlo k rozviazaniu pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti žalobcu na základe organizačných zmien u žalovaného, nakoľko uznesením č. 47 zo dňa 16.9.2011 o organizačnej zmene boli s účinnosťou od 1.10.2011 zrušené tri pracovné miesta na pracovnej pozícii vrátnik, ktorú vykonával aj žalobca. Preto sa stal žalobca nadbytočným, ako aj ďalší dvaja zamestnanci žalovaného. Po zistení choroby z povolania žalobca pracoval ďalej u žalovaného takmer rok a organizačná zmena sa dotkla aj ďalších zamestnancov. Žalobca sa tiež nedomáhal na súde v zákonnej lehote určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Preto žalobcovi patrilo právo na zaplatenie odstupného podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré bolo vyplatené 11.10.2011. Neprichádzalo tu do úvahy použitie ustanovenia § 76 ods. 4 Zákonníka práce o vyplatení desať násobku priemerného mesačného zárobku, nakoľko nedošlo ku skončeniu pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Žalovaný ďalej poukázal na záznam Inšpektorátu práce Košice zo dňa 21.6.2012, kde na základe vykonanej kontroly ohľadom žalobcu a ďalších zamestnancov neboli zistené žiadne nedostatky. Ohľadom uplatnenej náhrady za stratu na zárobku žalovaný poukázal na Zákon 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý bol účinný od 1.1.2004 a ktorý zrušil ustanovenia týkajúce sa náhrady škody z pracovných úrazov a chorôb z povolania s výnimkou vecnej škody. Oproti predchádzajúcej právnej úprave Zákonom č. 461/2003 Z.z. bol zavedený úrazový príplatok a úrazová renta, ktoré sú dávkami úrazového poistenia, na ktoré má nárok zamestnanec, ktorý je u zamestnávateľa v súlade s § 16 cit. zákona povinne úrazovo poistený. Žalobcovi vznikol nárok na úrazovú rentu, čoho si je žalobca vedomý, a napriek tomu požadoval od žalovaného stratu na zárobku, čo však nie je v zmysle platnej právnej úpravy možné. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 28/1980 v súvislosti s vecnou škodou.
Žalovaný nesúhlasil ani s náhradou cestovných výdavkov z dôvodu, že k zmene pracovnej zmluvy došlo na základe vzájomnej dohody a nešlo o výkon práce na inom mieste, ako na pravidelnom pracovisku. Naviac sa účastníci ani nedohodli na tom, že žalovaný bude poskytovať žalobcovi náhradu cestovných výdavkov pri ceste do práce a späť. Zároveň vzniesol námietku premlčania za uplatnenú cestovnú náhradu od 27.10.2010 do 20.11.2010.
Žalovaný zdôraznil, že k organizačnej zmene došlo z dôvodu, že strážne služby na jednotlivých strediskách boli nahradené kamerovým systémom. Najprv sa to realizovalo v Kobeliarove a následne v Gočove a vo Vlachove. V súčasnej dobe vôbec nezamestnávajú vrátnikov, resp. strážnikov.
Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Z Pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.7.2004 vyplýva, že pracovný pomer bol uzavretý od 1.8.2004 na pozíciu opravár poľnohospodárskych strojov s miestom výkonu práce Vlachovo, Gočovo.
Z Hlásenia choroby z povolania č. 312/07 v mesiaci september 2010 vyplýva, že u žalobcu bola zistená choroba z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín. Choroba z povolania bola zistená 13.7.2010 a priznaná 9.9.2010.
Z Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 27.10.2010 uzavretej podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce medzi účastníkmi vyplýva, že pracovná zmluva sa od 27.10.2010 v bode 2 mení tak, že zamestnanec bude pre zamestnávateľa vykonávať prácu denného strážnika a vážnika.
Zo Zápisnice č. 4 zo dňa 16.9.2011, kde bolo schválené uznesenie č. 47 o organizačnej zmene o zrušení pracovných miest vyplýva, že sa zrušila pracovná pozícia denný a nočný vrátnik na stredisku v Kobeliarove od 1.10.2011 a nadbytočnými sa stali denní vrátnici I. G. a C. T. a nočná strážnička C.Á. Š..
Z Výpovede z pracovnej zmluvy uzavretej 28.7.2004 vyplýva, že na základe uznesenia č. 47 zo dňa 16.9.2011 o organizačnej zmene boli s účinnosťou od 1.10.2011 zrušené tri pracovné miesta, pracovná pozícia vrátnik, ktorú žalobca vykonával a v dôsledku organizačnej zmeny sa stal nadbytočným. Z toho dôvodu mu bola udelená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s trojmesačnou výpovednou lehotou.
Z Dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že pracovný pomer sa končí podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce 30.9.2011. Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce žalobca má nárok na odstupné v sume trojnásobku priemerného mesačného zárobku.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 18.1.2011 č. 12254-1/2011-BA vyplýva, že žalobcovi podľa § 88 a § 89 Zákona č. 461/2003 Z.z. vznikol nárok na úrazovú rentu od 13.7.2010. Podľa § 109 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z.z. od 13.7.2010 nemá nárok na výplatu úrazovej renty, nakoľko nárok na výplatu úrazovej renty mu nevznikol z dôvodu, že suma úrazovej renty určená podľa § 89 Zákona č. 461/2003 Z.z. nepresiahla nulu.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 23.4.2012 č. 5783-3/2012-BA vyplýva, že žalobcovi podľa § 88 a § 89 Zákona č. 461/2003 Z.z. vznikol nárok na úrazovú rentu od 10.12.2011. Podľa § 109 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z.z. od 10.12.2011 nemá nárok na výplatu úrazovej renty, nakoľko nárok na výplatu úrazovej renty mu nevznikol z dôvodu, že suma úrazovej renty určená podľa § 89 Zákona č. 461/2003 Z.z. nepresiahla nulu.
Z potvrdenia Eurobus, a.s. Košice zo dňa 5.10.2012 vyplýva, že cestovné na trase J. - Kobeliarovo v roku 2010 bolo 1,20 € pri vzdialenosti 12 km. Súd na webovej stránke www.della.sk/distance/ý zistil, že vzdialenosť obce J. od obce Vlachovo je 14 km a od obce Gočovo je 12 km (pôvodné pracoviská žalobcu).
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju zamietol v celom rozsahu.
Žalobca v žalobe poukazoval na ustanovenie § 125 ods. 1 Zákonníka práce, § 195 ods. 4 Zákonníka práce, § 76 ods. 2 Zákonníka práce a uplatňoval si nároky na náhradu škody ako ujmu spočívajúcu v inom zmenšení majetku a to straty na zárobku z dôvodu choroby z povolania (nemožnosť dosahovať zárobok, aký mal pred vznikom choroby z povolania), nevyplatenie odstupného vo výške desať násobku priemernej mzdy, ak je ukončenie pracovného pomeru v súvislosti s chorobou z povolania a nahradenia
škody vo výške cestovného, ktorá žalobcovi vznikla tým, že v dôsledku choroby z povolania musel zmeniť miesto výkonu práce.
Z vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi (iné dôkazy účastníci v konaní nenavrhli vykonať) je možné konštatovať, že medzi žalobcom a žalovaným bol uzavretý pracovný pomer od 28.7.2004 do 30.9.2011, pričom u žalobcu bola zistená choroba z povolania 13.7.2010, priznaná 9.9.2010. Následkom zistenej choroby z povolania bola dohoda o zmene pracovných podmienok podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, kde od 27.10.2010 žalobca začal vykonávať prácu denného strážnika. Žalobcovi bola udelená výpoveď z pracovného pomeru dňa 21.9.2010 v súvislosti s § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a pracovný pomer sa mal skončiť 31.12.2011. Počas plynutia výpovednej lehoty došlo dohodou ku skončeniu pracovného pomeru v súlade s § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ku dňu 30.9.2011.
Podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákona č. 311/2001 Z.z., ďalej Zákonníka práce v platnom znení ku dňu uzavretia dohody: zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b), c) Zákonníka práce v platnom znení ku dňu udelenia výpovede, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,
c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
Podľa § 76 ods. 1,2,3,4 Zákonníka práce v platnom znení od 1.9.2011 do 31.12.2012:
(1) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písmene b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.
(2) Ak bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1, zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.
(3) Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, že zamestnanec zotrvá v pracovnom pomere len časť výpovednej doby, zamestnancovi patrí pomerná časť odstupného.
(4) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú
rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.
Podľa § 125 ods. 1 Zákonníka práce v platnom znení ku dňu uzavretia dohody ak je zamestnanec preradený na inú prácu z dôvodu ohrozenia chorobou z povolania, karanténneho opatrenia, ktoré sa mu uložilo podľa osobitných predpisov, odvrátenia mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov a ak po preradení dosiahne v prepočte na odpracovanú hodinu nižšiu mzdu ako pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, patrí mu doplatok najmenej do sumy jeho priemerného zárobku, ktorý dosahoval pred preradením. Doplatok sa poskytuje počas preradenia, najdlhšie počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov odo dňa preradenia.
Podľa § 195 ods. 1-4 Zákonníka práce
(1) Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
(2) Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
(3) Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.
(4) Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.
Podľa § 198 ods. 1 Zákonníka práce
(1) Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za
a) zrušené od 1.1.2004
b) zrušené od 1.1.2004
c) zrušené od 1.1.2004
d) vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako.
Podľa § 179 ods. 1 písm. a) prvého bodu Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(1) Do pôsobnosti ústredia patrí
a) rozhodovať v prvom stupni
1. o dôchodkových dávkach, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente.
Podľa § 83 ods. Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
Podľa § 88 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 89 ods. 1,2 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení do 31.12.2012:
(1) Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80% denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.
(2) Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.
Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení súd konštatuje, že uplatnený nárok žalobcu nie je v súlade s platnou právnou úpravou a preto mu nemohol byť priznaný.
Strata na zárobku vo výške 1430 € za obdobie od 27.10.2010 do 1.10.2011:
Podľa platnej úpravy v rozhodnom čase, za ktorý si žalobca uplatnil stratu na zárobku v zmysle Zákonníka práce žalovaný ako zamestnávateľ zodpovedal žalobcovi za náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti so zistenou chorobou z povolania, avšak nároky vyplývajúce z tejto choroby z povolania okrem vecnej škody už neboli riešené Zákonníkom práce, ako to vyplýva z ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a) až c), nakoľko tieto boli zrušené počnúc od 1.1.2004.
Odškodňovanie zamestnancov počnúc od 1.1.2004 prešlo na sociálnu poisťovňu a nároky, ktoré dovtedy boli upravené v ustanovení § 198 ods. 1 písm. a) až d) v platnom znení do 31.12.2003 (zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za a) stratu na zárobku alebo stratu na dôchodku, b) bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, c) účelne vynaložené náklady spojené s liečením, d) vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako) sa po 1.1.2004 odškodňujú v súlade s § 88 a nasledujúcich Zákona 461/2003 Z.z.
Žalobca po zistení choroby z povolania bol až do ukončenia pracovného pomeru preradený na inú prácu, ktorá vyhovovala jeho zdravotnému stavu, avšak došlo u neho k poklesu zárobku, podľa jeho tvrdenia zo sumy 450,00 € na sumu 320,00 €, zapríčineného výlučne chorobou z povolania. Žalobca však neuvádzal v podanej žalobe ďalšiu právne významnú skutočnosť a to, že mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 225,90 € v súvislosti s jeho zdravotným stavom, nakoľko získal chorobu z povolania. Podľa vyššie citovaných rozhodnutí Sociálnej poisťovne Bratislava žalobcovi vznikol nárok na úrazovú rentu v súlade s § 88 a nasledujúcich Zákona 461/2003 Z.z., avšak nemal nárok na jej výplatu z dôvodu, že výška invalidného dôchodku bola vyššia ako výška vypočítanej úrazovej renty aj napriek tomu, že došlo u neho k zvýšeniu miery poklesu pracovnej schopnosti z 50 % na 60 %. U žalobcu bola určená miera poklesu pracovnej schopnosti vo výške 50 % od 13.7.2010 do 9.12.2011 a vo výške 60 % od 10.12.2011.
Žalobca teda počas uplatneného obdobia od 27.10.2010 do 1.10.2011 poberal u zamestnávateľa mzdu, podľa jeho tvrdenia vo výške 320,00 €, a navyše poberal invalidný dôchodok ku dňu priznania úrazovej renty vo výške 225,90 €, nakoľko úrazová renta bola určená vo výške 212,20 €, ako to vyplýva z rozhodnutia sociálnej poisťovne z 18.1.2011.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobca neutrpel stratu na zárobku za obdobie od 27.10.2010 do 1.10.2011, nakoľko poberal mzdu a zároveň invalidný dôchodok a preto mu nevznikol nárok na úrazovú rentu. Súčet zárobku a invalidného dôchodku v jednotlivých mesiacoch, za ktoré si žalobca žiadal stratu na zárobku, bol vyšší ako predchádzajúci zárobok žalobcu pred zistením choroby z povolania. Preto v tejto časti súd žalobu zamietol. Súd poznamenáva, že žalobcom označené rozhodnutie NS SR 5Cdo/67/2008 rieši stav platný do 31.12.2003 a preto ho nie je možné na prejednávanú vec aplikovať.
Vyplatenie odstupného vo výške 3150,00 €:
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca z dôvodu zistenia choroby z povolania bol preradený v práci v súlade s § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, avšak k ukončeniu pracovného pomeru nedošlo v súvislosti so zistenou chorobou z povolania, ale v súvislosti s organizačnou zmenou, keď sa stal nadbytočným. Vyplýva to z rozhodnutia žalovaného prijatého 16.9.2011 uznesením č. 47, kde boli zrušené pozície denných a nočných vrátnikov a týkalo sa to zamestnancov C. T., C. Š. a žalobcu. Preto žalovaný 21.9.2011 udelil žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru v súlade s § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s tým, že pracovný pomer mal skončiť k 31.12.2011. Na tom nič nemení skutočnosť, že účastníci ukončili pracovný pomer ku dňu 30.9.2011 dohodou, ale z tých istých dôvodov, teda podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Tvrdenia žalobcu, že došlo k rozviazaniu pracovného pomeru z dôvodu zistenej choroby z povolania, nie sú ničím podložené a súd to chápe ako subjektívny názor žalobcu. Je jednoznačné, že po zistení choroby z povolania pracovný pomer medzi účastníkmi nebol ukončený, ale tento ďalej trval viac ako rok. Ak žalobca nesúhlasil s dôvodmi uvedenými vo výpovedi z pracovného pomeru zo dňa 21.9.2011, mal možnosť podať na súde žalobu o neplatnosť výpovede. Žalobca však uzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru počas plynutia výpovednej lehoty z organizačných dôvodov. Z toho jednoznačne vyplýva, že žalobca bol uzrozumený s tým, že pracovný pomer nie je ukončený z dôvodu jeho zdravotného stavu, ale z organizačných dôvodov. Preto žalobcovi nemôže patriť odstupné vo výške desaťnásobku priemerného mesačného zárobku, ako to má na mysli ustanovenie § 76 ods. 4 Zákonníka práce v platnom znení ku dňu ukončenia pracovného pomeru, teda k 30.9.2011. Preto aj v tejto časti bolo potrebné žalobu zamietnuť.
Cestovné vo výške 554,00 €:
Žalobca žiadal náhradu cestovných výdavkov predstavujúcich cestovné vo výške 2,40 € za cestu do zamestnania a späť v období od 27.10.2010 do 1.10.2011 na trase J. (miesto bydliska) - Kobeliarovo (pracovisko). Doložil aj potvrdenie prepravcu, že náklady na trase J. - Kobeliarovo predstavujú 1,20 € a vzdialenosť je 12 km. Žalobca podľa pracovnej zmluvy mal dohodnuté miesto výkonu práce v obci Vlachovo a Gočovo a po zistení choroby z povolania došlo k zmene miesta výkonu práce, aj keď to z dohody zo dňa 27.10.2010 nevyplýva, avšak na základe zhodného tvrdenia účastníkov, bolo nové pracovisko žalobcu v obci Kobeliarovo. Ako už bolo vyššie uvedené, vzdialenosť bydliska od nového pracoviska je 12 km a vzdialenosť od bydliska do pôvodných pracovísk je 12 km, resp. 14 km. Súd teda konštatuje, že u žalobcu nenastala v súvislosti so zistenou chorobou z povolania zmena vo vzdialenosti pracoviska a teda nenastala zmena v cestovných výdavkoch, ktoré žalobca vynakladal tak pred vznikom choroby z povolania, ako aj po jej zistení. Preto v súvislosti s chorobou z povolania žalobca nepreukázal, že by musel vynaložiť väčšie množstvo finančných prostriedkov v súvislosti s dochádzkou do práce. Iná by bola situácia, ak by žalobca v dôsledku zistenej choroby z povolania musel dochádzať na vzdialenejšie pracovisko, ako bolo pôvodné, kde už nemohol pracovať kvôli zdravotnému stavu a prípadne vzniknutý rozdiel medzi pôvodnými a novými nákladmi na cestovné v súvislosti so zmenou pracoviska, by mohol byť chápaný ako škoda na strane žalobcu v zmysle § 198 ods. 1 písm. d) Zákonníka
práce. Naviac žalobca ani nepreukázal, aké mal náklady s cestovaním za žiadané obdobie, len predložil potvrdenie od dopravcu o cene cestovného v roku 2010, pričom nárok si uplatňoval aj za prvých deväť mesiacov roka 2011 a nepreukázal rozdiel - navýšenie cestovných výdavkov v súvislosti so zmeneným miestom výkonu práce. Žalobca zároveň nepreukázal ani dohodu medzi ním a žalovaným, že by sa žalovaný zaviazal poskytovať mu náhradu cestovných výdavkov a nejednalo sa ani o pracovnú cestu, na ktorú by bol žalobca vyslaný. Preto aj v tejto časti bolo potrebné žalobu zamietnuť.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.