Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/184/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľa: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., K. Č.. X, proti odporcovi: Správa domov SBD Bratislava II, s.r.o., Strojnícka 8, Bratislava, IČO: 35 970 740, zastúpenému JUDr. Jozefom Solymosym, advokátom, Miletičova 25, Bratislava, o uloženie povinnosti zvolať mimoriadnu schôdzu vlastníkov bytov, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu 99,50 eur titulom súdneho poplatku, do 3 dní.

O trovách konania súd r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 25.10.2011 navrhovateľ požiadal súd, aby odporcovi uložil povinnosť zvolať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, mimoriadnu členskú schôdzu vlastníkov bytov domu K. X-XX v Bratislave a zabezpečiť v súčinnosti s navrhovateľom prejednanie bodov 1-8 listu navrhovateľa zo dňa 05.10.2011.

Súd uznesením č.k. -10 zo dňa 31.10.2011 vyzval navrhovateľa, aby do 15 dní doplnil a opravil nesprávne, neúplné a nezrozumiteľné podanie (doručené súdu 25.10.2011), aby bolo zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, aby žalobný petit bol zrozumiteľný a aj vykonateľný, a to všetko pod hrozbou odmietnutia podania v zmysle

Navrhovateľ podaním zo dňa 01.12.2011 zmenil pôvodný žalobný petit a žiadal uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že na schôdzach vlastníkov bytov domu K. X-XX, Bratislava neumožňuje v časti RÔZNE vystúpiť s podnetmi a návrhmi, ktoré sa týkajú správy domu.

Súd uznesením č.k. -13 zo dňa 10.01.2012 zmenu petitu pripustil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 02.02.2012.

Odporca s pôvodným návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť. V prípade úspechu si uplatňoval náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vypočutím právneho zástupcu odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil, že navrhovateľ pôvodne žaloval právne nároky vychádzajúce zo v znení neskorších právnych predpisov a to konkrétne . Uvádzal, že správca (odporca) na schôdzach vlastníkov neumožňuje v bode "Rôzne" prejednanie bodov, resp. problémov, ktoré predkladajú vlastníci. Konkrétne na schôdzi 11.10.2011 správca neprejednal s účastníkmi schôdze problémy uvádzané navrhovateľom v liste zo dňa 05.10.2011, ktorý bol správcovi doručený pred schôdzou dňa 06.10.2011. Navrhovateľ teda pôvodne žaloval odporcu, aby zvolal mimoriadnu členskú schôdzu vlastníkov bytov domu K. X-XX v Bratislave a aby zabezpečil prejednanie obsahu vyššie spomínaného listu z 05.10.2011.

Ďalej v priebehu konania navrhovateľ úplne zmenil právnu kvalifikáciu v tom zmysle, že žalovaný nárok opieral o v znení neskorších právnych predpisov, a to konkrétne o ustanovenia (súdna ochrana) a , (nekalá obchodná praktika).

Podľa názoru súdu bolo predovšetkým potrebné vykonať zo strany súdu právne posúdenie prípadu, keďže po pripustenej zmene petitu v podstate súd nemal predložený a ani navrhnutý žiadny dôkaz, ktorý by v rámci dokazovania mohol vykonať.

Podstatná pre súd teda zostala otázka, či činnosť správcu (podľa petitu návrhu) je možné vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku.

Podľa o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Podľa § 7 ods. 1 cit. zák. nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 cit. zák. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické právanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo

ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 7 ods. 3 cit. zák. obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.

Podľa § 7 ods. 4 cit. zák. za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a preto mu nebolo možné vyhovieť a to z týchto dôvodov:

Navrhovateľ sa po zmene petitu návrhu domáhal, aby sú uložil odporcovi povinnosť zdržať sa nekalej obchodnej praktiky, ktorá spočívala podľa navrhovateľa v tom, že správca (odporca) neumožňuje vlastníkom na schôdzach v časti "Rôzne" vystupovať s podnetmi a návrhmi, ktoré sa týkajú správy domu.

Ako vyplýva z citovaných ustanovení, ako aj ďalších ustanovení za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania, prípade agresívna obchodná praktika, teda najmä taká obchodná praktika, ktorá narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, resp. zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil a ktoré sa následne ukáže pre neho nevýhodná.

Z uvedeného je zrejmé, že postup odporcu opísaný v petite návrhu, pokiaľ by aj bol preukázaný, nenapĺňal podľa názoru súdu, pojmové znaky nekalej obchodnej praktiky.

Nekalou obchodnou praktikou môže byť aj obchodná praktika, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti. Navrhovateľ nepreukázal ani túto uvedenú skutočnosť a ani v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy.

Pre úplnosť súd považoval vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.05.2012 za potrebné uviesť, že neumožnenie vlastníkovi vystúpiť na schôdzi vlastníkov bytov s podnetmi a návrhmi, ktoré sa týkajú správy domu, nie je možné vôbec považovať za obchodnú praktiku. Súd preto ani nemohol skúmať jej nekalosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd návrh zamietol v plnom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa , vzhľadom na plný úspech odporcu v konaní.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a zamietnutím návrhu a namietal, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a vychádzal z neprávnych skutkových zistení a nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy. Ďalej namieta, že súd porušil právo navrhovateľa na ochranu pred nekalými obchodnými praktikami a rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné. V odvolaní uviedol, že je povinnosťou súdu a nie navrhovateľa právne posúdiť danú vec a preto súd nesprávne konštatoval a z toho dôvodu zamietol návrh, že navrhovateľ nesprávne právne posúdil danú vec. Súd nevychádzal z predložených dôkazov a zisteného skutkového stavu s poukazom na to, že navrhovateľ predložil zápisnicu z členskej schôdze vlastníkov bytov, v ktorej preukázal, že predložené návrhy správcovi pred konaním schôdze neboli prejednané a ani navrhovateľ pripustil s podnetmi, preto poukazuje na to, aké praktiky uplatňuje správca. Navrhovateľ tvrdil, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný aj preto, že súd sa nevysporiadal so všetkými tvrdeniami, ktoré uviedol v návrhu a nedostatočne rozhodnutie odôvodnil a tak porušili ustanovenie Navrhované podnety a návrhy mal správca pripustiť na členskej schôdzi v zmysle bytového zákona a návrhy bolo potrebné prejednať, schváliť alebo zamietnuť uznesením členskej schôdze. Navrhovateľ preto žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrhu vyhovel, alebo aby zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Namietal aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania s tým, že súd mal rozhodnúť podľa vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa.

Odvolací súd prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podaním zo dňa 25.10.2011, ktoré bolo doručené týmto dňom súdu žiadal, aby súd rozhodol, že odporca je povinný zvolať do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia mimoriadnu členskú schôdzu vlastníkov bytov domu K. X-XX, Bratislava a zabezpečiť v súčinnosti s navrhovateľom prejednanie bodov 1 - 8 listu navrhovateľa zo dňa 05.10.2011. Navrhovateľ v podaní uviedol, že tento návrh podáva v zmysle v platnom znení s tým, že žiada, aby v zmysle petitu bola nariadená mimoriadna členská schôdza vlastníkov bytov na K. B.. Č.. X-XX v Bratislave. V podaní navrhovateľ uviedol, že odporca v zmysle bytového zákona zvolal na 11.10.2011 schôdzu vlastníkov bytov a doručil pozvánku, v ktorej v bode 7 „rôzne“ sa prejednávajú problémy, ktoré zvyčajne predkladá najmä správca domu. Podľa doterajších skutočností nie vždy pripustí v bode "rôzne" podnety účastníkov schôdze. Po obdržaní pozvánky navrhovateľ predložil odporcovi dňa 05.10.2011 podnet, ktorý prevzal a potvrdil prezentačnou pečiatkou dňa 06.10.2011 podľa prílohy, aby v bode „rôzne“ boli prejednané problémy uvedené v ôsmych bodoch podnetu. Žiadal, aby tento návrh v úplnom znení bol prílohou zápisnice schôdze vlastníkov bytov a v zápisnici uvedené rozhodnutie o hlasovaní k jednotlivým bodom, resp. stanoviská účastníkov schôdze.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že súd prvého stupňa uznesením zo dňa 31.10.2011 vyzval navrhovateľa, aby doplnil a opravil nesprávne, neúplné a nezrozumiteľné podanie, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.10.2011 tak, aby z neho bolo zrejmé: žalobný petit (vyhlásenie, akého rozsudku sa navrhovateľ domáha, jeho znenie musí byť zrozumiteľné a v prípade výkonu rozhodnutia aj vykonateľné), ďalej súd uložil navrhovateľovi povinnosť predložiť návrh v potrebnom počte rovnopisov a príloh. Uznesenie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že dňa 25.10.2011 doručil navrhovateľ súdu podanie, ktoré nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania. Pre odstránenie vád jeho podania je preto potrebné, aby navrhovateľ doplnil svoj návrh o určitý, zrozumiteľný a vykonateľný žalobný petit, pretože navrhovateľom navrhované znenie výroku rozhodnutia súdu nie je vykonateľné. Navrhované znenie výroku musí obsahovať konkrétne povinnosti, ktoré majú byť odporcovi uložené, pričom tieto nie je možné vyjadriť iba odkazom na list odporcu. Súd odôvodnil rozhodnutie s poukazom na ust. , , , a ,

Navrhovateľ na základe výzvy súdu predložil súdu podanie zo dňa 1. decembra 2011, v ktorom upravil petit tak, že odporca je povinný zdržať sa nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že na schôdzach vlastníkov bytov domu K. X-XX, Bratislava, neumožňuje v časti "rôzne" vystúpiť s podnetmi a návrhmi, ktoré sa týkajú správy domu. Súd uznesením zo dňa 10.01.2012 pripustil zmenu návrhu z pôvodného návrhu tak, že odporca je povinný zdržať sa nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že na schôdzach vlastníkov bytov domu K. X-XX, Bratislava, neumožňuje v časti rôzne vystúpiť s podnetmi a návrhmi, ktoré sa týkajú správy domu. Súd v odôvodnení uznesenia, ktorým pripustil zmenu návrhu poukázal na , s tým, že zmenu návrhu pripustil tak, ako o jej pripustenie navrhovateľ žiadal a následne o uplatnenom nároku rozhodol tak, že návrh zamietol.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že podanie účastníka musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti. Pod náležitosťami podania rozumieme údaje vyžadované zákonom, ktoré sú nevyhnutné pre jeho identifikáciu, teda aj pre identifikáciu ďalšieho postupu súdu. Náležitosti pre podanie účastníka stanovuje jednak všeobecné ustanovenie § 42 ods. 3 a jednak vo vzťahu k tomuto ustanoveniu, ustanovenia špeciálne, predpisujúce náležitosti konkrétneho podania. V prípade, ak podanie účastníka zákonom stanoveným náležitostiam nevyhovuje, hovoríme o vadách podania. Vady podania môžu spočívať predovšetkým v neúplnosti podania, alebo v nesprávnosti, alebo v nezrozumiteľnosti podania. Zrozumiteľnosť, alebo nezrozumiteľnosť podania sa posudzuje vo vzťahu k jeho určitosti. Podanie je teda nezrozumiteľné najmä vtedy, ak je neurčité a to v tom zmysle, že ani s použitím výkladového pravidla podľa , nie je možné stanoviť, čo účastník podaním sleduje. Nesprávne podania sú podania trpiace vadami samotného svojho obsahu. Ak súd v podaní identifikuje niektorú z vád podľa ustanovenia vydá uznesenie, v ktorom opíše vadu, ktorou podanie účastníka trpí a uvedie účastníkovi zrozumiteľným spôsobom, ako treba opravu tejto vady vykonať, v prípade nesprávneho, alebo nezrozumiteľného podania, prípadne, ako treba vykonať doplnenie podania v prípadoch, ak ide o neúplné podanie a zároveň súd stanoví účastníkovi lehotu, v ktorej má túto vadu odstrániť opravou alebo doplnením.

Z podania zo dňa 25. októbra 2011, ako bolo už uvedené vyplýva, čo navrhovateľ podaným návrhom žiada, teda, aby súd rozhodol, že odporca zvoláva do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia mimoriadnu členskú schôdzu vlastníkov bytov domu K. X-XX, Bratislava, a zabezpečí v súčinnosti s navrhovateľom prejednanie bod 1 až 8 listu navrhovateľa zo dňa 05.10.2011 a to z dôvodu, že odporca zvolal na deň 11.10.2011 schôdzu vlastníkov bytov a doručil pozvánku, v ktorej je uvedený bod 7 „rôzne“, v ktorom sa prejednávajú problémy, ktoré zvyčajne predkladá najmä správca domu. Podľa doterajších skutočností, nie vždy pripustí v bode „rôzne“ podnety účastníkov schôdze a preto po obdržaní pozvánky, navrhovateľ predložil odporcovi dňa 05.10.2011 podnet, aby v bode "rôzne" boli prejednané problémy uvedené v ôsmych bodoch podnetu a žiadal, aby tento návrh bol prílohou zápisnice schôdze vlastníkov bytov a aby bolo v zápisnici uvedené rozhodnutie o hlasovaní k jednotlivým bodom. Navrhovateľ predložil zápisnicu z členskej schôdze vlastníkov bytov zo dňa 11.10.2011, z ktorej vyplýva, že tieto body podnetu navrhovateľa neboli prejednané a nebolo mu ani umožnené predložiť ich ústnou formou. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že návrh na začatie konania predkladá v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Podľa odvolacieho súdu teda pokiaľ bol súd prvého stupňa toho názoru, že toto podanie je nesprávne, alebo nezrozumiteľné, povinnosťou súdu bolo v súlade s ust. s. 1 v uznesení opísať vadu, ktorou podanie účastníka trpí a uviesť účastníkovi zrozumiteľným spôsobom, ako treba opravu tejto vady vykonať v prípade nesprávneho, alebo nezrozumiteľného podania, prípadne ako treba vykonať doplnenie podania, keď bol súd toho názoru, že ide o neúplné podanie.

Súd prvého stupňa v zmysle uvedeného nepostupoval a v uznesení zo dňa 31.10.2011 vyzval navrhovateľa, aby doplnil a opravil nesprávne, neúplné a nezrozumiteľné podanie, z ktorého by bolo zrejmé: žalobný petit. Z odôvodnenia tohto uznesenia nevyplýva, prečo považuje súd prvého stupňa podanie navrhovateľa zo dňa 25.10.2011 za nesprávne, neúplné a nezrozumiteľné a tiež neuviedol zrozumiteľným spôsobom, ako má navrhovateľ odstrániť vady podania a ako má opravu vady vykonať. Preto bol postup súdu prvého stupňa nesprávny a v rozpore s ust. a , keď súd prvého stupňa vyzval uznesením navrhovateľa na odstránenie nesprávneho, neúplného, alebo nezrozumiteľného podania, ale povinnosťou súdu v prípade, ak navrhovateľ podanie neopravil a nedoplnil v uvedenej lehote a ak súd dospel k záveru, že pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, bolo odmietnuté podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania a nie rozhodnúť vo veci, keď podľa názoru súdu bol petit nezrozumiteľný.

Súd prvého stupňa v danej veci pripustil zmenu návrhu tak, ako to žiadal navrhovateľ vo svojom doplňujúcom podaní, pričom nepostupoval v súlade s ust. , podľa ktorého súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

V prejednávanej veci navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 25.10.2011 žiadal v zmysle ust. v znení neskorších predpisov, aby súd rozhodol, že odporca zvolá do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia mimoriadnu členskú schôdzu vlastníkov bytov domu K.T. X-XX, Bratislava a zabezpečí v súčinnosti s navrhovateľom prejednanie bodov 1 až 8 listu navrhovateľa zo dňa 05.10.2011. Z obsahu spisu a najmä z uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým vyzval navrhovateľa na upresnenie, doplnenie návrhu a doplnenie a opravu nesprávneho, neúplného a nezrozumiteľného podania, nevyplýva, v čom videl súd prvého stupňa nesprávne, nezrozumiteľné podanie navrhovateľa a z akého dôvodu vydal uznesenie zo dňa 31.10.2011. Z tohto uznesenia nie je zrejmé, čo žiadal opraviť súd a akým spôsobom mal navrhovateľ túto vadu odstrániť, keď ustanovenie ukladá súdu povinnosť opísať vadu, ktorou podanie účastníka trpí a uviesť účastníkovi zrozumiteľným spôsobom, ako treba opravu tejto vady vykonať, v prípade nesprávneho alebo nezrozumiteľného podania, prípadne, ako treba vykonať doplnenie podania v prípadoch, ak ide o neúplné podanie.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu priznáva.

Možnosť konať pred súdom prvého stupňa je odňatá vždy, ak súd nesprávne odmietol žalobu z dôvodu, že v lehote nebola doplnená, alebo opravená ( ), hoci na takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky.

Odvolací súd preto podľa , zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, pretože súd svojim postupom odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom a tiež nesprávne postupoval a nesprávne vec právne posúdil tým, že nesprávne aplikoval ustanovenie , a preto podľa rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súdu prvého stupňa a po doručení uznesenia Krajského súdu v Bratislave navrhovateľovi a právnemu zástupcovi odporcu, súd vyzval navrhovateľ, aby sa písomne vyjadril čoho sa v tejto predmetnej veci domáha.

Dňa 25.02.2013 navrhovateľ doručil súdu podanie z ktorého je zrejmé, že žiada súd o pripustenie pôvodného petitu návrhu zo dňa 25.10.2011 s drobnými zmenami.

Pre úplnosť a právnu istotou súd vyzval navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 14.10.2013, aby do súdnej zápisnice o pojednávaní uviedol presné znenie petitu návrhu, teda to čoho sa v tejto veci domáha.

Podľa navrhovateľa predmetom sporu bol tento nasledovný petit návrhu:

„Odporca zvolá do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku mimoriadnu členskú schôdzu vlastníkov bytov domu K. X-XX, Bratislava a zabezpečí s navrhovateľom prejedanie navrhovaných bodov, ktorá na členskej schôdzi odporca nepripustil prejednať.

Navrhovateľ trovy konania nežiada.“

Navrhovateľ žiadal zmenu návrhu súdom pripustiť.

Po pojednávaní dňa 14.10.2013 navrhovateľ dňa 21.10.2013 doručil súdu podanie, v ktorom upravil text petitu návrhu tak, že žiadal z neho vypustiť slová: „členskú, členskej“ z dôvodu, že slovné spojenie členská schôdza sa v nepoužíva. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že o zmene návrhu súd rozhodol samostatným uznesením zo dňa 04.11.2013.

Svoj žalovaný právny nárok navrhovateľ opieral o ust. , v znení neskorších právnych predpisov. Navrhovateľ bolo toho názoru, že súd v tejto predmetnej veci nemá rozhodovať o jednotlivých sporných bodoch, zrejme mal na mysli vecne rozhodovanie, ale len o tom, aby tieto body boli prejednané na členskej schôdzi a bolo o nich rozhodnuté hlasovaním a teda buď boli schválené alebo odmietnuté. Navrhovateľ teda od súdu žiadal priznať svoje zákonné právo podľa , uvedeného zákona, ktoré mu odporca už viackrát odňal.

Odporca poukazoval na ust. § 8b ods. 2, písm. g) v spojení s § 11a uvedeného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Navrhoval súdu, aby konanie zastavil, pre nedostatok právomoci súdu na prejednanie tejto veci, pretože súd nemôže svojim rozhodnutím nahradiť prejav vôle vlastníkov bytu.

Obidve sporové strany návrhy na ďalšie dokazovanie nemali.

Súd uznesením č.k. -54 zo dňa 04.11.2013 navrhovanú zmenu návrhu v súlade s podaním navrhovateľa zo dňa 21.10.2013 (č.l. 53a spisu) pripustil v zmysle

Podľa , v znení neskorších právnych predpisov pri práve domu je spráca povinný zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Podľa § 11a citovaného zákona štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome má právo zvolať schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie, ak ich na žiadosť nezvolal schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie správca alebo rada do 15 dní od doručenia žiadosti. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo o zhromaždení spolu s programom musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo o zhromaždení spolu s programom sa doručuje aj správcovi alebo predsedovi, ak má schôdza vlastníkov alebo zhromaždenie rozhodovať o úlohách pre správcu alebo predsedu.

Podľa § 14 ods. 1, 4, cit. zákona vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromažďovanie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.

Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo vec rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

Predmet sporu bolo, po pripustenej zmene návrhu uloženie povinnosti odporcovi zvolať mimoriadnu členskú schôdzu vlastníkov bytov domu K. X-XX a súčasne zabezpečiť s navrhovateľom prejednanie navrhovaných bodov, ktoré odporca na členskej schôdzi nepripustil k prejednaniu.

Podľa § 11a zák. č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len vlastníkov) má právo zvolať štvrtinu vlastník, ak tak neurobí na ich žiadosť správca. Z tohto ustanovenia nevyplýva právo vlastníkov obrátiť sa na súd, aby tento uložil správcovi povinnosť zvolať schôdzu, keďže um môže zvolať v zákone vymedzená časť vlastníkov. Týmto ustanovením je dostatočne zabezpečená ochrana práva vlastníkov podieľať sa na správe domu resp. kontrolovať činnosť správcu na schôdzi vlastníkov, aj keby schôdzu správa vo všeobecnosti nezvolával.

Z uvedeného je zrejmé, že súd správcovi nemôže uložiť povinnosť zvolať schôdzu vlastníkov.

Pokiaľ odporca navrhoval konanie zastaviť pre nedostatok právomoci súdu vo veci konať, súd v tomto prípade nepostupoval podľa veta druhá , keďže tento postup pripadá do úvahy iba v prípade, že vo veci má rozhodovať iný orgán verejnej moci. Vzhľadom na uvedené súd vo veci musel konať, keďže neexistuje žiadny iný orgán verejnej moci, ktorý by v tejto veci mal konať a rozhodovať.

Právna argumentácia navrhovateľa, ktorú opieral o ust. v znení neskorších právnych predpisov a predovšetkým o toho istého zákona bola právne irelevantná nakoľko z obsahu návrhu aj samotného petitu návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa nedomáha toho, aby súd rozhodol podľa ako prehlasovaný vlastník. Je zrejmé, že navrhovateľ sa v tomto konaní nedomáha zmeny resp. zrušenia rozhodnutia prijatého hlasovaním na schôdzi vlastníkov dňa

11.10.2011. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v v uvádzaná 15- dňová lehota je lehotou prekluzívnou, a keďže pôvodný petit návrhu bol na základe žiadosti navrhovateľa zmenený, právo zaniklo.

Pokiaľ sa teda navrhovateľ domáha prejednania navrhovaných bodov na schôdzi vlastníkov, naplnenie tejto jeho snahy je možné v budúcnosti zrealizovať aplikovaním postupu, ktorý je uvedený v ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Na základe uvedeného súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodne podľa po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V enunciáte rozsudku súd navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh, ktorý je podľa Sadzobníka súdnych poplatkov položka 1, písm. b) je vo výške 99,50 eur. Keďže po pripustení zmeny návrhu súdom (po vrátení veci odvolacím súdom) navrhovateľ už nie je oslobodený od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. z a, zák. č. 71/92 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsaudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rohodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhondutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, preotže sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhondnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnjtie o výchove maloletých detí, návrhy na súdny výkon rozhodnutia.