Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_3T-156-2013.pdf
PDF · 106.41 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/156/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. novembra 2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný :
L. O., G.. X.X.XXXX Z. A. G. Z., okres Spišská Nová Ves, trvale bytom A. G. Z., F.. W. Č.. XXXX/X, okres Spišská Nová, t.č. bez prihlásenia bytom K., F.. I. M. Č.. XX, okres Bratislava, živnostník,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
v dobe od januára 2012 doposiaľ, v A. G. Z., Z. O., okres Rožňava, v K., Z. Í. a inde, ako otec maloletého V. O., G.. XX.XX.XXXX, neprispieval ničím na jeho výživu i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o rodine a podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C 505/2002 zo dňa 14.5.2004, mal prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci sumou 49,79 € do rúk matky dieťaťa V. G. (O.), čím mu vznikol dlh na bežnom výživnom najmenej v sume 1.095,38 € a tak konal hoci má platné živnostenské oprávnenie, nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberal peňažné dávky sociálnej pomoci a nie je občanom so zdravotným postihnutím,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á ch a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona s použitím § 138 písm. b) Tr. zákona a
z a t o m u u k l a d á
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona ukladá obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podala na tunajší súd obžalobu na obvineného L. O. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona s použitím § 138 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že v dobe od januára 2012 doposiaľ, v A.A. G. Z., Z. O., okres Rožňava, v K. a inde, ako otec maloletého V. O., G.. XX.XX.XXXX, neprispieval ničím na jeho výživu i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o rodine a podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C 505/2002 zo dňa 14.5.2004, mal prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci sumou 49,79 € do rúk matky dieťaťa V. G. (O.), G.. X.X.XXXX, trvale bytom O., F.. L. Č.. XXX, okres Rožňava, toho času bytom XX M. I., R., R.. R., Í., čím mu vznikol dlh na bežnom výživnom najmenej v sume 995,80 € a tak konal hoci má platné živnostenské oprávnenie, nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberal peňažné dávky sociálnej pomoci a nie je občanom so zdravotným postihnutím.
Na hlavnom pojednávaní súd konal v neprítomnosti obžalovaného, keďže boli splnené podmienky podľa § 252 ods. 2 Tr. poriadku. Obžalovaný svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní ospravedlnil faxovým podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 4.11.2013 o 14.49 hod., teda deň pred konaním hlavného pojednávania. Svoju neúčasť odôvodnil dlhodobo vopred naplánovanou cestou v zahraničí. Nakoľko obžalovaný prevzal predvolanie na hlavné pojednávanie, ktoré sa malo konať 5.11.2013 už dňa 1.10.2013 a o dlhodobo plánovanej ceste v zahraničí musel vedieť skôr, súd má za to, že obžalovaný svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní ospravedlnil oneskorene, teda nie včas. Navyše, nakoľko ospravedlnenie bolo poslané faxom, bolo potrebné podanie urobené takouto formou potvrdiť písomne, avšak súd originálne písomné podanie od obvineného neobdŕžal. Z uvedených dôvodov súd ospravedlnenie obžalovaného neuznal a jeho neúčasť na hlavnom pojednávaní považoval za neospravedlnenú.
Na návrh prokurátorky bola prečítaná výpoveď obžalovaného L. O. z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný využil svoje právo a nevypovedal. Pri výsluchu dňa 13.6.2013 k svojmu zamestnaniu a majetkovým pomerom uviedol, že od roku 2000 je živnostníkom, pričom jeho čistý mesačný príjem je 1.000 €.
Svedkyňa V. G. - matka maloletého dieťaťa vypovedala na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedla, že obžalovaný mal prispievať na maloletého syna V. O. sumou 49,79 € mesačne. Za obdobie od januára 2012 až doposiaľ nezaplatil žiadnu čiastku výživného, pričom mu vznikol dlh na výživnom vo výške 1.095,38 €. V minulosti zaplatil dlžné čiastky na výživnom vždy až na základe účinnej ľútosti, v rámci trestného stíhania. Synovi výživné neplatí, neposiela žiadne darčeky, nič mu nedáva a nie je s ním v kontakte, hoci tomu nijako nebráni. Uviedla, že spolu so synom V. žije v Í.P., pričom obžalovaný o tejto skutočnosti vie. Ona momentálne nepracuje, ale poberá sociálnu dávku a syn navštevuje 4. ročník základnej školy. Svedkyňa komunikuje s obžalovaným prostredníctvom facebooku, kde ho žiadala, aby výživné zaplatil, ale stále sa vyhovára. Minulý rok bol syn na prázdninách 2 mesiace u starej mamy. Za celý ten čas ho prišiel obžalovaný pozrieť iba raz, aj to v posledný deň a daroval mu jednu čokoládu. Pokiaľ ide o príjmy obžalovaného, o týchto nevie nič. Iba vie, že syn jej spomínal, ako ho bol otec pozrieť u starej mamy na veľkom aute a jej na facebooku napísal, aby sa prišli porozprávať do jedného z jeho troch bytov. V dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti syn netrpel, nebol v núdzi. Náhradné výživné na syna nepoberala a ani o neho nežiadala.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:
Z trestného oznámenia zo dňa 4.2.2013, ktoré podala V. G. vyplynulo, že bolo podané z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti od 15.8.2011 obžalovaným.
Z rodného listu maloletého V. O. vyplynulo, že sa narodil dňa 21.12.2001 rodičom L. O. Q. V. O. P.. W.. Z potvrdenia o návšteve školy vyplynulo, že maloletý je žiakom 4. ročníka R..K..A.. O. A., R., R..R., Í..
Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C 505/02 zo dňa 17.2.2003 vyplynulo, že súd manželstvo V. O. Q. L.Q. O. rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. syna V. O. do výchovy a starostlivosti matky s tým, že otec bol povinný prispievať na výživu syna mesačne sumou 2.000 Sk od právoplatnosti rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky vopred. Proti časti výroku o vyživovacej povinnosti sa L. O. odvolal a na základe uznesenia Krajského súdu Košice zo dňa 31.10.2003 bol rozsudok vo výroku o výživnom zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Rozsudok v časti výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 29.5.2003.
Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C 505/02 zo dňa 14.5.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.6.2004, vyplynulo, že L.Á. O. bol povinný prispievať na výživu maloletého syna V. sumou 1.500 Sk mesačne, počnúc od 29.5.2003, vždy do 15-tého dňa v mesiaci k rukám matky vopred. Dlžné výživné vo výške 17.317 Sk bol povinný platiť v 500 Sk mesačných splátkach od právoplatnosti rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.
Výpis z účtu oprávnenej V. G. preukazuje, že dňa 5.6.2012 uhradil obžalovaný na výživné 547 €. Z poštového poukazu pod. č. 4065, podaného na pošte K. XX, vyplynulo, že obžalovaný zaplatil na výživné dňa 26.1.2012 sumu 200 €.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal aj uznesenia o zastavení trestného stíhania obžalovaného, kde L. O. bol vo všetkých nižšie uvádzaných prípadoch stíhaný pre trestný čin zanedbania povinnej výživy a k zastaveniu trestného stíhania došlo z dôvodu, že zanikla trestnosť činu. V priebehu vyšetrovania došlo k úhrade dlžného výživného obžalovaným, čím boli splnené podmienky účinnej ľútosti a trestné stíhanie sa základe týchto uznesení zastavilo:
- uznesením Okresnej prokuratúry v Rožňave Pv 67/2005 zo dňa 24.2.2005, pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., ktorého sa obvinený L. O. dopustil v období od 1.9.2004-15.1.2005, pričom dĺžne výživné bolo v sume 8.000 Sk.
- uznesením Okresnej prokuratúry v Rožňave Pv 1134/2005 zo dňa 21.12.2005, pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., ktorého sa obvinený L. O. dopustil období od februára 2005 do 31.10.2005, pričom dĺžne výživné bolo v sume 13.500 Sk.
- uznesením Okresnej prokuratúry v Rožňave Pv 949/2006 zo dňa 23.10.2006, pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa obvinený L. O. dopustil v období od januára 2006 do augusta 2006, pričom dĺžne výživné bolo v sume 13.000 Sk.
- uznesením Okresnej prokuratúry v Rožňave Pv 82/2007 zo dňa 26.3.2007, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa obvinený L. O. dopustil v období od septembra 2006 do konca februára 2007, pričom dĺžne výživné bolo v sume 8.000 Sk.
- uznesením Okresnej prokuratúry v Rožňave Pv 1114/2007 zo dňa 28.4.2008, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa obvinený L. O. dopustil v období od apríla 2007 do konca marca 2008, pričom dĺžne výživné bolo v sume 18.000 Sk.
- uznesením Okresnej prokuratúry v Rožňave Pv 619/2009 zo dňa 23.11.2009, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa obvinený L. O. dopustil v období od apríla 2008 do 23. novembra 2009, pričom dĺžne výživné bolo v sume 1.000 €.
Z uznesenia OR PZ, odbor poriadkovej polície, OO PZ v Spišskej Novej Vsi pod ČVS:ORP-975/SN- SN-2010 zo dňa 19.10.2010 vyplynulo, že trestné stíhanie vo veci prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť povinný otec dieťaťa V. O. v období od 1.6.2009 doposiaľ a ktorým mal za toto obdobie vzniknúť dlh na bežnom výživnom v sume najmenej 729,96 €, bolo zastavené, nakoľko skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. K zastaveniu došlo na základe toho, že oprávnená podala trestné oznámenie, v ktorom uviedla, že povinný si neplní vyživovaciu povinnosť od 15.6.2009, kde však bolo zistené, že otec dieťaťa mal za obdobie od 1.4.2008-31.10.209 splnenú vyživovaciu povinnosť a od 12.12.2009 do 11.10.2010 bol vo výkone väzby, kde nebol pracovne zaradený. Z uvedeného dôvodu nebol povinný otec dieťaťa objektívne spôsobilý plniť zákonom a súdom určenú vyživovaciu povinnosť a to ani v minimálnej sume. Na základe uvedeného sa trestné stíhanie zastavilo.
Zo zápisnice o trestnom oznámení, ktoré podala B. W., matka oprávnenej, dňa 16.8.2011 na OO PZ v Plešivci vyplynulo, že bolo podané z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným od októbra 2010 do septembra 2011, čím mu vznikol na výživnom dlh v sume 547,69 €. Na podklade tohto trestného oznámenia, bolo uznesením povereného príslušníka OO PZ Plešivec pod ČVS:ORP-614/PL-RV-2011 zo dňa 26.10.2011 vznesené obvinenie L. O. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť v období od 11.10.2010 do 26.10.2011, čím mu vznikol dlh na výživnom v sume 647,27 €. Dňa 11.1.2012 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Rožňave Pv 740/2011 pre tento skutok na obvineného L. O. obžalobu, pričom žalované bolo obdobie od 11.10.2010 doposiaľ a dlžné výživné vyčíslil prokurátor v obžalobe v sume 746,85 €. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.zn. 3T 4/2012 zo dňa 6.6.2012, právoplatným dňa 6.6.2012 bol obžalovaný L. O. podľa § 285 písm. e) Tr. poriadku oslobodený spod vyššie uvedenej obžaloby, pretože zanikla trestnosť činu.
Z výzvy k zaplateniu dlžnej čiastky na výživnom, ktorú si obžalovaný prevzal dňa 22.3.2013 vyplynulo, že bol vyzvaný, aby svoju podlžnosť na výživnom za obdobie od 29.5.2003 do 13.3.2013 vo výške celkovo 823,76 €, spolu s bežným výživným v sume 49,79 € zaplatil.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyplynulo, že L.Á. O. bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 21.4.1999-31.11.1999 a dňa 1.12.1999 bol z evidencie vyradený z dôvodu predloženia pracovnej zmluvy. Počas doby jeho evidencie mu nebolo ponúknuté vhodné zamestnanie (čo vyplýva aj z priloženého výpisu vhodných pracovných miest). Podporu v nezamestnanosti nepoberal, o čom svedčí aj rozhodnutie Okresného úradu práce Spišská Nová Ves zo dňa 29.4.1999, ktorým sa rozhodlo, že na základe žiadosti o sprostredkovanie zamestnania sa L. O. podpora v nezamestnanosti nepriznáva. Zo správy ďalej vyplynulo, že obžalovaný nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke. Nepoberá ani štátne sociálne dávky, príspevky na starostlivosť o dieťa, príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa ani príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava vyplynulo, že V. G., P.. W. nie je vedená v ich evidenčnom systéme.
Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Spišská Nová Ves vyplynulo, že obžalovaný sa v období od 6.10.2000-31.12.2000 nachádzal v registri poistencov a sporiteľov SDS ako samostatne zárobkovo činná osoba a od 6.4.2009-6.4.2009 ako zamestnanec u zamestnávateľa - STV, Mlynská dolina 28, Bratislava. V evidencii poberateľov dávok v nezamestnanosti, nemocenských dávok a dôchodku sa nenachádza. Súčasťou správy bol i prehľad zamestnávateľov obžalovaného, podľa ktorého nebol v žalovanom období nikde zamestnaný.
Zo správy podanej RTVS, Mlynská dolina, Bratislava vyplynulo, že obžalovaný u nich vykonával prácu na základe dohody o vykonaní práce 1 deň (dňa 6.4.2009) a jeho čistá mzda bola 150 €. Zo mzdy mu nebola vykonaná žiadna zrážka.
Zo správy Obvodného úradu v Spišskej Novej Vsi vyplynulo, že obžalovaný L. O.Ň. je zapísaný v živnostenskom registri. Živnostenské oprávnenie mu vzniklo dňa 6.10.2000, predmetom podnikania je kúpa tovaru za účelom jeho predaja v rozsahu voľných živností. Stav živnostenského listu je v registri vedený ako aktívny. Z aktualizovaného výpisu zo živnostenského registra zo dňa 5.11.2013 vyplynulo,
že predmetom podnikania L. O. je od 6.10.2000 aj sprostredkovanie v obchode, výrobe a službách. Jeho živnostenské oprávnenie je stále platné.
Zo správy Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves vyplynulo, že L. O. je vedený ako živnostník od 23.11.2000. Za obdobie rokov 2001, 2003, 2005, 2006, 2009-2011 podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B. Príjmy a výdavky vykázal iba za roky 2001, 2005 a 2006. V ostatných rokoch boli jeho príjmy rovnako ako aj výdavky nulové. Nakoľko správa bola podaná v čase, keď daňové priznanie za rok 2012 nebolo ešte spracované, v správe sa nenachádzajú informácie o tomto období.
Správa podaná mestom Spišská Nová Ves bola iba všeobecná, nakoľko rodinné, osobné a majetkové pomery obžalovaného nie sú mestu známe. Správanie menovaného nebolo prejednávané komisiou pre životné prostredie a verejný poriadok.
Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol dvakrát súdne trestaný, avšak vo vzťahu k obom odsúdeniam platí fikcia neodsúdenia.
Z výpisu z internetovej komunikácie medzi obžalovaným a oprávnenou V. G., ktorý predložila oprávnená vyplynulo, že obžalovaného opakovane vyzývala, aby synovi výživné platil a poskytla mu aj číslo účtu, v prípade ak by nechcel platiť výživné poštovou poukážkou.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrnne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil a tak, ako je popísaný vo výroku rozsudku.
Z rodného listu maloletého V. O.Ň. bolo preukázané, že sa narodil dňa 21.12. 2001 rodičom L. O. Q. V. P.. W.. Otcom maloletého je teda obžalovaný L. O.. Z potvrdenia o návšteve školy a výpovede matky dieťaťa bolo preukázané, že maloletý je žiakom základnej školy. Vzhľadom na vek dieťaťa bolo nepochybne preukázané, že maloletý nebol a nie je schopný sa sám živiť.
Rozsah a spôsob úhrady vyživovacej povinnosti obžalovaného na maloleté dieťa bol určený na základe rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C/505/2002 zo dňa 14.5.2004, na základe ktorého bol obžalovaný povinný prispievať na výživu maloletého sumou 49,79 € mesačne (po prepočte 1.500 Sk) vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred. Za žalované obdobie bol povinný zaplatiť z titulu výživného spolu sumu 1.095,38 €.
Obžalovaný L. O. v prípravnom konaní odoprel vypovedať, čím na svoju obranu neuviedol nič. Z výpovedí svedkyne V. G. bolo dokázané, že obžalovaný od januára 2012 až doposiaľ (dňa 5.11.2013) si neplnil vyživovaciu povinnosť vôbec, pretože žiadne výživné nezaplatil, dieťaťu nezaslal žiadne darčeky a nebol s ním v kontakte.
Z výpisu z účtu oprávnenej a z predloženého poštového poukazu vyplynulo, že obžalovaný síce v priebehu žalovaného obdobia zaplatil dňa 26.1.2012 na výživné 200 € a dňa 5.6.2012 sumu 547 €, teda spolu 747 €, ale táto suma sa týkala úhrady dlžného výživného za obdobie od 11.10.2010 do decembra 2012.
Z uznesení o zastavení trestného stíhania obžalovaného L. O. pre trestný čin zanedbania povinnej výživy z rokov 2005, 2006, 2007, 2008, 2009 a 2011 vyplynulo, že obžalovaný si už v minulosti neplnil svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, ale až dodatočne s vedeným trestným stíhaním, čo poukazuje na sklony obžalovaného oddiaľovať plnenie vyživovacej povinnosti.
Na základe výpovede oprávnenej, ktorú súd vyhodnotil ako presvedčivú a pravdivú a na základe vykonaných listinných dôkazov, mal súd v konaní za nepochybne preukázané, že obžalovaný od januára 2012 doposiaľ (do dňa rozhodnutia súdu) neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi, pretože neprispieval na jeho výživu a to ani tzv. naturálnou formou. Výživné bol pritom povinný platiť k rukám matky maloletého dieťaťa V. G. ako to vyplynulo z vyššie uvedeného rozsudku tunajšieho súdu, keďže zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave a z výpovede samotnej oprávnenej bolo preukázané, že matke nebolo poskytované úradom namiesto otca náhradné výživné.
Z uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že obžalovaný neplnil vyživovaciu povinnosť riadne a včas, teda v súdom stanovenom rozsahu a čase, pretože žiadne výživné nezaplatil, synovi nezaslal žiadne darčeky, nič mu nekupoval, ani s ním nebol v kontakte.
Na základe správy Obvodného úradu Spišská Nová Ves bolo preukázané, že obžalovaný má od 6.10.2000 platné živnostenské oprávnenie. Ako vyplynulo zo zápisnice o výsluchu obvineného, jeho čistý mesačný príjem predstavuje suma 1.000 €.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi vyplynulo, že obžalovaný nepoberá dávku v hmotnej núdzi, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá peňažné dávky sociálnej pomoci a nie je občanom so zdravotným postihnutím. Zo správy Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves, v súlade s výpoveďou obžalovaného o jeho zamestnaní, bolo v konaní preukázané, že obžalovaný bol v žalovanom období živnostníkom.
Súd mal za to, že na základe majetkových pomerov obžalovaného, tento mohol a bol spôsobilý v žalovanom období výživné platiť. Platenie výživného obžalovanému dovoľoval predovšetkým jeho príjem z výkonu živnosti, avšak obžalovaný aj napriek tomu svoju zákonnú povinnosť bezdôvodne neplnil. Práve v uvedenom je dané zavinenie obžalovaného za neplnenie jeho vyživovacej povinnosti.
Keďže vina obžalovaného bola v konaní nepochybne a jednoznačne preukázaná, súd ho uznal vinným zo spáchania skutku popísaného vo výroku rozsudku. Oproti obžalobe upravil vo výroku výšku dlhovaného výživného za obdobie do rozhodnutia súdu a doplnil miesto, kde došlo k spáchaniu skutku
- Í., keďže podľa vyjadrenia oprávnenej, maloletý V. O. žije s ňou v Í..
Po subjektívnej aj objektívnej stránke obžalovaný L. O. tým, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona s použitím § 138 písm. b) Tr. zákona. Obžalovaný sa uvedeného prečinu dopustil tým, že od januára 2012 doposiaľ úmyselne vôbec neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať maloletého syna V. O., hoci mu táto vyplynula z ustanovenia § 62 Zákona o rodine.
Konal pritom v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, keďže neplnením zákonnej vyživovacej povinnosti chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu nároku potomkov na zabezpečení riadnej výživy a výchovy, čím je daná aj nebezpečnosť konania obžalovaného. Subjektívna stránka konania obžalovaného spočívala v bezdôvodnom neplatení výživného.
Obžalovaný je z miesta trvalého pobytu hodnotený všeobecne. Podľa odpisu registra trestov bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, ale jeho odsúdenia z rokov 2003 a 2004 nemajú právny význam, vzhľadom na to, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, s účinkom, že na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31, § 34 a § 38 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
U obžalovaného súd nezistil priťažujúcu a ani poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona. Obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil dlhodobo, čo predstavuje následok trestnej činnosti.
Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol na okolnosti spáchaného prečinu, úmyselnú formu zavinenia, závažnosť a následok protiprávneho konania a na osobu obžalovaného, pričom dospel k záveru, že účel trestu je možné dosiahnuť iba uložením trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil pri dolnej hranici trestnej sadzby. Vzhľadom na možnosti nápravy obžalovaného, výkon trestu podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v dolnej polovici trestnej sadzby a súčasne mu v rámci povolenia odkladu výkonu trestu podľa § 51 ods.4 písm. d) Tr. zákona uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Nesplnením uloženej povinnosti v priebehu plynutia skúšobnej doby sa obžalovaný
vystavuje nebezpečenstvu, že súd rozhodne o neosvedčení sa v skúšobnej dobe a tým aj o premene uloženého podmienečného trestu na nepodmienečný.
Súd má za to, že uložený trest ako sankcia za spáchanie trestnej činnosti je dostatočným vyjadrením aj okolností, za ktorých sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil, pričom je vyjadrená i tzv. generálna prevencia.
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Podľa § 86 písm. a) Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.