Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/228/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Grősslingova 4, IČO: 36 864 421 proti povinnej : L. F., bytom L. X. L., A. P. XX, o vymoženie 430,19 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 6. mája 2013, č.k. -95, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku, v spojení s § 53 ods. 1 a 5 a § 54 ods. 1 Obč. zákonníka. Uviedol, že v predmetnom prípade okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného zo dňa 09.03.2005. Okresný súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, keď poverenie na vykonávanie exekúcie bolo vydané na základe notárskej zápisnice N 4337/2004, Nz 80397/2004 zo dňa 06.11.2004 notára JUDr. Jarmily Kováčovej so sídlom notárskeho úradu v Bratislava. Exekučným titulom je notárska zápisnica, ktorou sa osvedčilo vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a jeho súhlas s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Ex. poriadku. Povinného pri tomto úkone zastupoval ako splnomocnený zástupca advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorého plnomocenstvo je spísané v zmluve o úvere č. 4380257 zo dňa 12.05.2004, uzatvorenej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 8.000,- Sk. Súčasťou predmetnej zmluvy, ktorá je tzv. formulárovou zmluvou, teda zmluvou predtlačenou na formulári, v ktorom sa vypisujú len údaje o konkrétnom dlžníkovi a výške úveru, poplatku, počte a výške splátok a splatnosti prvej splátky, je aj predtlačené splnomocnenie dlžníka pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby menovaný v mene dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa Ex. poriadku na celý majetok splnomocniteľa. V tejto súvislosti poukázal súd prvého stupňa na o ochrane spotrebiteľa. Mal za to, že v exekúcii sa vymáha plnenie, ktoré vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy uzatváranej v množstve prípadov v štandardnej forme a na predtlačenom formulári, kde sa dopĺňajú len údaje o spotrebiteľovi, výške úveru, poplatku za úver a počte, splatnosti a výške splátok úveru. Ďalej okresný súd konštatoval, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice pre konkrétnu osobu vybranú veriteľom si povinný osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy. Je pritom zjavné, že veriteľ v predtlačenom splnomocnení určil pre svojich dlžníkov ako ich zástupcu jemu známu osobu a možno dôvodne predpokladať, že medzi veriteľom a touto osobou existoval obchodno-právny, či obdobný vzťah. Takáto osoba vybraná veriteľom a pre jeho dlžníka neznáma, bola dlžníkovi pri uzatváraní zmluvy v podstate nanútená ako jeho zástupca, ktorý bol potom oprávnený na vyhlásenie o uznaní dlhu špecifikovaného v notárskej zápisnici tak, aby sa

táto stala exekučným titulom, pomocou ktorého možno postihnúť celý majetok dlžníka. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa považoval ustanovenia o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra dlžníkom za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a tým splnomocnenie podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka za neplatné. Dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,25% denne (t.j. 91,25% ročne), súd prvého stupňa vyhodnotil ako nesúladný so zákonom. Pre záväzkový vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemožno dojednať úroky z omeškania v inej ako v zákonnej výške, teda takej, ktorú stanovuje Obč. zákonníka, v spojení s nariadením vlády SR č. Dojednanie úrokov z omeškania vo výške 0,25% denne, je preto pre rozpor so zákonom podľa Obč. zákonníka neplatné. Okresný súd uzavrel, že v predmetnej zmluve o úvere je upravených viacero neprijateľných podmienok, ktoré tvoria taký podstatný obsah celej zmluvy o úvere, že nie je možné ich v zmysle Obč. zákonníka oddeliť od ostatného obsahu, a teda celá zmluva o úvere ako právny úkon je neplatná v zmysle Obč. zákonníka. Predložená notárska zápisnica bola spísaná na základe splnomocnenia, ktoré súd hodnotí ako neplatné dojednanie, a teda ona sama neobsahuje vyhlásenie povinného ako dlžníka, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom podľa Ex. poriadku. Exekúcia na podklade takejto notárskej zápisnice je neprípustná, a preto súd postupoval v zmysle Ex. poriadku. S poukazom na ust. Ex. poriadku uviedol, že súd môže o trovách exekúcie rozhodnúť samostatne po vydaní, príp. po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený v odvolaní uplatnil dôvody na odvolanie podľa , a a s tým že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že exekučný súd zvolil revízny postup, keď preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti ( ust. Ex. poriadku). Predovšetkým notár bol ten, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov. Všeobecný súd vo veci veriteľa nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom k tomu, že notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú len dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného notárom. Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad. Ďalej oprávnený namietal, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čím porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Poukázal na , ktorý zaručuje každej zákonom vymedzenej fyzickej osobe , bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť, inter alia právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. Oprávnený namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Nestotožnil sa s odôvodnením súdu, že udelené plnomocenstvo je považované za neprijateľnú podmienku podľa Obč. zákonníka, resp. podľa o ochrane spotrebiteľa a záverom, že plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so zákonom. Uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Konštatoval, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v Obč. zák.. Plnomocenstvo udelené v zmluve je dostatočne určité a zrozumiteľné. Záver súdu, že povinný predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím

sa vzdal práva, ktoré mu vznikne v budúcnosti, označil oprávnený za nesprávny. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo ostalo povinnému v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocestvo na zatupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom si to vyžaduje určenie, do kedy bude dlh splatený. Tiež oprávnený namietal, že v neposlednom rade súd svoje rozhodnutie založil aj na tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Ex. poriadku musí byť spísaná nie len povinným, ale aj oprávneným. Tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo súdnej praxe. V závere odvolania oprávnený upozornil, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby konanie podľa prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil ním navrhnuté prejudiciálne otázky.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa na základe podaného odvolania oprávneným, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa ako vecne správne.

V predmetnej veci okresný súd správne ustálil, že exekučný titul - notárska zápisnica bola spísaná na základe plnomocenstva, ktoré je neplatným dojednaním, keďže v nej absentuje vyhlásenie povinného ako dlžníka, v dôsledku čoho nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Ex. poriadku. V dôsledku toho exekúcia vedená na podklade takéhoto nespôsobilého exekučného titulu je neprípustná, a preto ju okresný súd zastavil, s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku.

Odvolací súd mal z obsahu spisu za nepochybne preukázané, že vyhlásenie účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa a s exekúciou podľa Exekučného poriadku, obsiahnuté v notárskej zápisnici N 4337/2004, Nz 80397/2004 zo dňa 06.11.2004, spísaná notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou, je za povinného vykonané Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorého na tento úkon splnomocnil povinný v Zmluve o úvere č. 4380257 zo dňa 12.05.2004 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Uvedená zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah povinný nemohol ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že osobu advokáta si povinný nevybral slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným. Táto skutočnosť odôvodňuje aj obavu, že záujmy takto určeného advokáta sú v rozpore so záujmami povinného. Povinného v zmysle Obč. zákonníka splnomocnený advokát nemôže zastupovať a jeho každý právny úkon urobený za povinného, teda aj vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je absolútne neplatný v zmysle . Okresný súd preto správne vyhlásil exekúciu vykonávanú na základe neplatného exekučného titulu za neprípustnú a v zmysle Ex. poriadku, ju zastavil.

Súd prvého stupňa správne poukázal na neplatné dojednanie úroku z omeškania v zmysle Ob. Zák. , pretože úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, predstavuje 91,25 % ročný úrok, čo je potrebné vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku, tvoriacu taký podstatný obsah celej zmluvy o úvere, že nie je možné ju v zmysle oddeliť od ostatného obsahu a teda celá zmluva o úvere ako právny úkon je neplatná v zmysle . Zmluva o úvere, ktorá je podkladom pre spísanie notárskej zápisnice zakladá nekalú podmienku už aj vo výške úroku z omeškania, ktorá je tam uvedená.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že súd prvého stupňa po vykonaní prieskumu exekučného titulu uznal exekučný titul a vydal súdnemu exekútorovi poverenie, krajský súd dodáva, že udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie nie je procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Ex. poriadku, preto vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže predstavovať prekážku veci rozsúdenej. Ostatné odvolacie námietky oprávneného strácajú svoju opodstatnenosť, v súvislosti s tým, že krajský súd vyhodnotil samotnú notársku zápisnicu ako exekučný titul v danej veci za absolútne neplatný právny úkon, v zmysle § 39 Obč. zákonníka.

Odvolací súd doplňuje, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neodôvodňoval svoje rozhodnutie tým, že notárska zápisnica musí byť spísaná nie len povinným, ale aj oprávneným, ako na to v odvolaní oprávnený poukazoval. Touto otázkou sa súd prvého stupňa v rozhodnutí nezaoberal.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa

V závere tohto rozhodnutia odvolací súd k návrhu oprávneného v odvolaní na prerušenie konania uvádza, že podľa ust. § 36 ods. 5 Ex. poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. V zmysle cit. zákonného ustanovenia nebolo možné návrhu oprávneného na prerušenie konania vyhovieť, a preto odvolací súd tento návrh zamietol.

Taktiež návrh oprávneného na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ považoval odvolací súd za nedôvodný. Súdny dvor EÚ už totiž v obdobných veciach, v ktorých účastníkom vo vnútroštátnom konaní bol i oprávnený, judikoval, že Súdny dvor môže v rámci právomoci zverenej mu čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ vykladať všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie na definovanie pojmu nekalá podmienka. Nemôže sa však vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných kritérií na osobitnú podmienku, ktorá musí byť skúmaná v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať za nekalú vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy. V prípade kladnej odpovede je potom úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je touto podmienkou viazaný (uznesenie Súdneho dvora EÚ zo dňa 16.11.2010, C-76/10, bod 60-63; rozsudok zo dňa 01. 04. 2004 Freiburger Komunnalbauten C-237/02, bod 19). Súdny dvor EÚ tak nie je oprávnený uplatňovať právne predpisy Únie na konkrétny prípad, môže sa len vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov, prijatých inštitúciami únie (rozsudok zo dňa 06.10.2005, My Travel, C-291/03, bod 43). Predbežné otázky, ktorých položenie navrhol oprávnený, sa týkajú posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorú oprávnený používa vo formulárových zmluvách, a ktoré posúdenie spadá výlučne do pôsobnosti vnútroštátnych súdov. Pokiaľ oprávnený má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu zabránilo vymožiteľnosti jeho pohľadávky, odvolací súd zdôrazňuje, že oprávnenému nič nebránilo uplatniť si svoje zmluvné nároky v riadnom súdnom konaní, v ktorom by bola zabezpečená rovnosť účastníkov i s pohľadu riadnej aplikácie ustanovení spotrebiteľského práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .