Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-92-2013.pdf
PDF · 107.98 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/92/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej vo veci starostlivosti o maloletú L. R., nar. X.X.XXXX a o maloletú U. R., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov : Q. R., bytom G., Y. XX/D a K. R., bytom D., K. F. XX/XXXX, o znížení výživných a o zvýšení výživných, o odvolaniach matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 19. júna 2013 č. k. 11 P/42/2010 - 286, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh otca na zníženia výživných na obe maloleté a zvýšil výživné na maloletú L. z 1 700 Sk mesačne na 90 eur mesačne od 23.6.2010 do 31.8.2012 a od 1.9.2012 na 130 eur mesačne, so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zvýšil výživné na maloletú U. z 1 500 Sk mesačne na 73 eur mesačne od 23.6.2010 do 31.8.2010 a od 1.9.2010 na 100 eur mesačne, so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlh zročného výživného na maloletú L. od 23.6.2010 do 30.6.2013 vo výške 1 617,47 eur povolil otcovi zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 50 eur mesačne pod následkom straty výhody splátok a dlh zročného výživného na maloletú U. za obdobie od 23.6.2010 do 30.6.2013 vo výške 1 759,75 eur otcovi povolil zaplatiť spolu s bežným výživným v splátkach po 50 eur mesačne pod následkom straty výhody splátok. Vyslovil, že svojim rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Trnava zo 14.9.2005 č. k. 25 C/13/2005 - 25 vo výrokoch o výživných oboch maloletých. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 2 a 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 vety tretej a § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zmenou pomerov maloletých a otca maloletých od prechádzajúcej súdnej úpravy výživných. Dospel k záveru, že u maloletých prišlo k zmene pomerov zvýšením životných nákladov maloletých v dôsledku zvýšenia ich veku a u maloletej U. aj v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu a z dôvodu počiatku štúdia na druhom stupni základnej školy maloletej U. a v prvom ročníku strednej školy maloletej L.. U otca prišlo k zmene pomerov v zvýšení príjmu a majetkových pomerov. Vyslovil, že otcovou prvoradou zákonnou povinnosťou je platenie výživného, a až následne platenie jeho nákladov na výživu. Vychádzal z toho, že otec uzavrel 8.3.2006 manželstvo, pričom jeho manželka bola do 18.1.2011 na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok a prídavky na dve deti, od januára 2011 je nezamestnaná evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, od januára 2011 šesť mesiacov poberala dávku v nezamestnanosti, od apríla 2012 pracuje na dohodu o vykonaní práce s príjmom 70 eur mesačne. Otcovi pribudli od predchádzajúcej úpravy výživného
dve maloleté deti z terajšieho manželstva : L., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.X.XXXX. K majetkovým pomerom otca pribudol byt v BSM s manželkou s nákladmi na bývanie 226 eur a tri osobné automobily zn. Renault Laguna, Dacia 1310 a Ford Galaxy. Do októbra 2011 bol zamestnaný s čistým mesačným príjmom 360 až 402 eur, ktorý pracovný pomer ukončil dohodou z jeho strany. Uvedenú skutočnosť vyhodnotil vzdaním sa výhodnejšieho zamestnania. Od roku 2007 je spoločníkom aj konateľom firmy KNK COMP, s. r. o., Piešťany a od októbra 2011 je jediným spoločníkom a konateľom tejto firmy, s ktorou má uzatvorenú aj pracovnú zmluvu na polovičný úväzok, na základe ktorej dosahuje čistý mesačný príjem 148 eur, mesačne však vynakladá na chod firmy 900 eur. V roku 2012 mal základ dane 3 048,85 eur (254,07 eur mesačne). Zo znaleckého posudku č. 02/2012 znalca Ing. G. G. v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo z 25.7.2012 vyplynulo, že výška zásob firmy otca v roku 2010, uvedená pri poistnej udalosti, nekorešponduje s priemernými alebo obvyklými údajmi z účtovníctva, pričom znalec uviedol, že pokiaľ vylúči pri zdôvodnení tohto nesúladu úmysel, tak logickým zdôvodnením je nesprávne vykázanie stavu zásob, keďže spoločnosť účtovala spôsobom B, t. j. všetky nákupy boli účtované do nákladov, v prípade opravy by to malo za následok nižšie náklady na predaný tovar a vyšší stav zásob, preto za rok 2010 by pri takejto oprave bol namiesto straty - 19 644 eur, hospodársky výsledok 17 731 eur, po zdanení 19 % sadzbou, zisk 14 644 eur. Zo znaleckého posudku tiež vyplynulo, že otec ako spoločník vkladal vyššie sumy v hotovosti na bankový účet spoločnosti, v roku 2010 vložil 35 702,87, vzhľadom k záväzku voči spoločnosti 18 852,87 eur, musel mať voľné zdroje vo výške 18 852,87 eur. Má ukončené SOU strojárske s maturitou, odbor mechanik nastavovač. K jeho nákladom patrí aj hypotéka na byt 230 eur mesačne a 4 bezúčelové úvery, ktoré spláca vo výške 460 eur mesačne, leasing motorového vozidla 140 eur mesačne. Zamestnáva jednu osobu s čistým mesačným príjmom 150 eur. Matka maloletých spolu s nimi býva od januára 2008 v obecnom nájomnom byte s nákladmi na bývanie 167 eur za nájomné a za elektriku 35 eur mesačne. Od roku 2005 pracuje vo firme HOPI SK, s. r. o. s priemerným čistým mesačným príjmom 690 eur. Má ukončené gymnázium s maturitou. Maloletá L. je študentkou prvého ročníka strednej školy od 1.9.2012 s tým, že vynaložila na zakúpenie školských vecí 600 eur. K jej výdavkom patrí aj cestovné 13,20 eur mesačne. Maloletá U. trpí epilepsiou, kožnými problémami a zápalom trojklanného nervu. Na zlepšenie jej zdravotného stavu matka vynaložila 440 eur. Pri stanovení výšky príjmu otca vychádzal zo vzdelaní oboch rodičov a s príjmu dosahovaného matkou, preto otec by dosiahol v prípade zamestnania sa čistý mesačný príjem minimálne 700 eur. Zohľadnil tiež jeho od predchádzajúcej úpravy výživného výrazne zvýšené majetkové pomery a náklady na živobytie minimálne 900 eur mesačne, nevzal do úvahy jeho obranu, že mu výdavky hradia jeho rodičia.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa, okrem výroku o zamietnutí návrhov na zníženia výživných, podala odvolanie matka oboch maloletých, ktorá navrhla jeho zmenu tak, aby výživné otcovi na maloletú L. bolo zvýšené z 56,43 eur mesačne od 1.1.2008 na 150 eur mesačne, od 1.1.2009 na 200 eur mesačne a od 1.9.2012 na 250 eur mesačne a aby výživné na maloletú U. bolo otcovi zvýšené zo 49,79 eur mesačne od 1.1.2008 na 150 eur mesačne, od 1.1.2009 na 200 eur mesačne a od 1.9.2012 na 250 eur mesačne. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľka namietala, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nezohľadnil zvýšené náklady na výživu maloletých, najmä v tom, že nezohľadnil skutočnosť, že maloletá U. od roku 2005 trpí závažnými zdravotnými problémami - epilepsiou, kožnou chorobou Granuloma Anulare, a 26.8.2012 jej bol diagnostikovaný zápal trojklanného nervu, z ktorých dôvodov bola viackrát hospitalizovaná a na ktorú liečbu vynaložila 570 eur. Uvedené, podľa matky, preukazuje zvýšenia výživných spätne aj pred podaním návrhov na začatie konania. Poukázala na to, že od predchádzajúcich úprav výživných v roku 2005 do podania návrhu, uplynulo päť rokov, za ktoré obdobie sa zvýšili odôvodnené potreby oboch maloletých, nielen na výživu a ostatné základné a bežné potreby, napr. ošatenie, hygienické potreby a pod., ale hlavne v súvislosti s prípravou na budúce povolanie. Maloletá U. dosahuje výborné študijné výsledky, nastúpi do ôsmeho ročníka základnej školy, po ktorej ukončení by chcela pokračovať v štúdiu na bilingválnom gymnáziu. Má veľký záujem o zdokonalenie najmä v anglickom jazyku, avšak doteraz si nemohla dovoliť navštevovať jazykovú školu alebo iný platený krúžok. Aj maloletá L. sa potrebuje zdokonaliť v cudzom jazyku, z dôvodu maturity potrebuje platené doučovanie. Uviedla, že maloleté deti doposiaľ nenavštevovali platené krúžky nie z nezáujmu, ale z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Uviedla, že nemá žiadny majetok, býva aj s maloletými v nájomnom byte a zabezpečuje vybavenie domácnosti a detskej izby, zakúpila bicykle, korčule a pod. pre zdravý vývoj maloletých. Poukázala na zmenené majetkové pomery otca maloletých od predchádzajúcich úprav výživných, ktorý i napriek vyživovacím povinnostiam k maloletým a stratovému podnikaniu, nadobudol do vlastníctva
spolu s manželkou byt, ktorý rekonštruoval, je vlastníkom dvoch osobných automobilov a vlastníkom dvoch rodinných domov vo H. L. a ornej pôdy. Vyslovila názor, že otec maloletých úmyselne vykazuje iba minimálne príjmy, ktoré nemôžu zodpovedať skutočnosti, vzhľadom na jeho nepomerne vyššie mesačné výdaje.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletých, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil jeho finančnú situáciu, keď nezohľadnil, že má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým pochádzajúcim z jeho terajšieho manželstva a k manželke a nevzal do úvahy jeho výdavky vo výške 900 eur mesačne na terajšiu rodinu. Súd nesprávne nezohľadnil skutočnosť, že i keď v zmysle znaleckého posudku disponoval v rokoch 2010 a 2011 mesačne finančnou hotovosťou približne 18 000 eur, tieto finančné prostriedky použil na podnikanie, a v súčasnosti s uvedenou hotovosťou nedisponuje. Uviedol, že pokiaľ bude maloletým z prvého manželstva prispievať spolu 330 eur mesačne, nebude jeho terajší príjem postačovať na výživu jeho dvoch maloletých detí z terajšieho manželstva a pravdepodobne nebude môcť splácať úvery, preto jeho terajšia rodina príde o bývanie.
Matka maloletých vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca, navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť v zmysle jej odvolania. Uviedla, že otec maloletých má mesačný príjem 148 eur, ale mesačné výdavky vo výške 1 073 eur na úver, nájom, elektriku mobil, TV, pričom vo výdavkoch nie sú zohľadnené jeho ďalšie mesačné výdavky na domácnosť, na stravu, na oblečenie, na školu, na škôlku, na pohonné hmoty a pod. Z uvedeného, podľa matky, vyplýva, že otec má mesačný príjem mnohonásobne vyšší, než ním deklarovaný. Otec bol so svojou rodinou v roku 2012 na dovolenke v Chorvátsku, pričom má problém platiť na maloleté výživné vo výške 107 eur mesačne. Uviedla, že otec prevádzkuje aj ďalší novinový stánok v Drahovciach. Podľa matky maloletých, je hrubý nepomer medzi životnou úrovňou maloletých z prvého manželstva ich otca a maloletými z terajšieho manželstva ich otca.
Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal a k odvolaniu oboch rodičov sa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolatelia použili zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 81 ods. 1 O. s. p.) a vzhľadom k splneniu podmienok v zmysle § 214 ods. 3 O. s. p. (§ 156 ods. 3 O. s. p.), rozsudok odvolací súd vyhlásil verejne bez nariadenia pojednávania.
Predmetmi konania sú zníženia a zvýšenia výživných oboch maloletých.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z.). V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie je v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu
- výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine.
Podľa § 163 ods. 1 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Ustanoveniu § 163 ods. 1 O. s. p. korešponduje úprava obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 1 zákona o rodine. Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže prísť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať navyše skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutia o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal pri porovnaní rozhodných skutočností z predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Trnava zo 14.9.2005 č. k. 25 C/13/2005 - 25, právoplatného 13.10.2005, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov oboch maloletých detí, uzavreté 16.11.1996, na čas po rozvode manželstva boli obe maloleté zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi určené výživné vo výške : na maloletú L. vo výške 56,43 eur (1 700 Sk) a na maloletú U. vo výške 49,79 eur (1 500 Sk). Matka mala v rozhodnom období čistý mesačný príjem 355,04 eur (10 696 Sk) a otec mal čistý mesačný príjem vo výške 300,84 eur (9 063 Sk). Maloletá L. mala v čase rozvodu rodičov osem rokov a maloletá U. mala v tom čase 6 rokov.
Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že od ostatnej úpravy výživného - od 13.10.2005, do počiatku navrhovanej zmeny výživného zvýšením, do 23.6.2010, uplynulo päť rokov, z ktorej skutočnosti vyplýva, že zmeny výživných odôvodňuje už samotné uplynutie času a s tým spojený nárast životných nákladov (§ 78 ods. 3 zákona o rodine), a počiatok štúdia na strednej škole maloletej L. od 1.9.2012 a počiatok povinnej školskej dochádzky na druhom stupni maloletej U. od 1.9.2010, ktoré súdna prax všeobecne považuje podstatnými zmenami okolností spojenými so zvýšením odôvodnených potrieb dieťaťa s plnením školských povinností a v niektorých prípadoch aj súvisiacich nákladov.
Matke od predchádzajúcej úpravy výživného sa zvýšil čistý mesačný príjem z 365,13 eur na 690 eur (o 324,87 eur). Matka vynakladá výdavky na bývanie 202 eur. Otcovi sa preukázaný čistý mesačný príjem znížil oproti predchádzajúcej úprave výživného z 300,84 eur na 148 eur (o 152,84 eur). Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, v ktorom dosahom čistý mesačný príjem minimálne 400 eur v roku 2011, v súčasnosti však vzhľadom k ním dosiahnutému vzdelaniu, by dosahoval čistý mesačný príjem minimálne vo výške ako matka, ktorá má rovnaký stupeň vzdelania, t. j. 700 eur. Nemožno však nechať bez povšimnutia, ktorým spôsobom postupoval aj súd prvého stupňa, že otec na chod jeho domácnosti vynakladá minimálne 916 eur mesačne (úvery, leasing), v ktorých nie sú započítané bežné výdavky na stravu, ošatenie, školské náklady maloletých pochádzajúcich z terajšieho manželstva a pod. Odvolací súd dospel k záveru, že otcove možnosti sú mnohonásobne vyššie, než ním deklarované, preto je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné na maloletú L. od podania návrhu 23.6.2010 do ukončenia jej povinnej školskej dochádzky vo výške 90 eur mesačne a od počiatku jej stredoškolského štúdia od 1.9.2012 vo výške 130 eur mesačne a na maloletú U. od podania návrhu 23.6.2010 vo výške 73 eur mesačne a od počiatku jej povinnej školskej dochádzky na druhom stupni základnej školy od 1.9.2010 vo výške 100 eur mesačne.
Vzhľadom k ustanoveniu § 77 ods. 1 vety tretej zákona o rodine, odvolací súd vyhodnotil aj návrh matky na zvýšenia výživných oboch maloletých od 1.1.2008, spätne pred podaním návrhu na začatie konania 23.6.2010, a dospel k záveru, že niet dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné prisúdenia výživných, za ktoré nemožno považovať ani matkou tvrdené zmeny pomerov maloletých detí, ktoré by samozrejme odôvodňovali zvýšenia výživných, ale len v prípade existencie návrhov na začatie konania.
Odvolací súd dospel k záveru, zhodnému so súdom prvého stupňa, že otcovi vzhľadom k plateniu mesačných výživných na maloleté podľa predchádzajúcich úprav výživných a vzhľadom k spätnému zvýšeniu výživných od podania návrhu na začatie konania, vznikli dlhy zročných výživných. Vychádzal zo zhodných výpovedí oboch rodičov maloletých o tom, že otec na maloletú L. od 23.6.2010 platil výživné 56,43 eur mesačne a na maloletú U. platil výživné 49,79 eur mesačne.
Otcovi vzhľadom k plateniu mesačného výživného vo výške podľa predchádzajúcej súdnej úpravy a vzhľadom k spätnému zvýšeniu výživného na maloletú L. vznikol za obdobie od spätného zvýšenia výživného od 23.6.2010 do rozhodnutia súdu prvého stupňa do 30.6.2013 dlh vo výške 1 617,47. Za obdobie od 23.6.2010 do 31.8.2012 mal otec zaplatiť na výživnom 90 eur mesačne ale reálne platil len 56,43 eur mesačne, rozdiel 33,57 eur mesačne. Za 8 dní júna 2010 vznikol otcovi dlh vo výške 8,95 eur (33,57 eur : 30 dní mesiaca jún x 8 dní v mesiaci, za ktoré bolo výživné zvýšené), v roku 2010 za 6 mesiacov roku, v roku 2011 za 12 mesiacov roku a v roku 2012 za 8 mesiacov roku, spolu 26 mesiacov x 33,57 eur = 872,82 eur, spolu otcovi vznikol dlh za obdobie od 23.6.2010 do 31.8.2012 vo výške 881,77 eur. Za obdobie od 1.9.2012 do 30.6.2013 mal otec platiť zvýšené výživné vo výške 130 eur mesačne, ale reálne platil mesačné výživné podľa predchádzajúcej súdnej úpravy vo výške 56,43 eur, rozdiel 73,57 eur, za obdobie od 1.9.2012 do 30.6.2013 vznikol otcovi dlh vo výške za 10 mesiacov x 73,57 = 735,70 eur.
Otcovi vzhľadom k plateniu mesačného výživného vo výške podľa predchádzajúcej súdnej úpravy a vzhľadom k spätnému zvýšeniu výživného na maloletú U. vznikol za obdobie od spätného zvýšenia výživného od 23.6.2010 do rozhodnutia súdu 30.6.2013 dlh vo výške 1 759,75. Za obdobie od 23.6.2010 do 31.8.2010 mal otec zaplatiť na výživnom 73 eur mesačne ale reálne platil len 49,79 eur mesačne, rozdiel 23,21 eur mesačne. Za 8 dní júna 2010 vznikol otcovi dlh vo výške 6,19 eur (23,21 eur : 30 dní mesiaca jún x 8 dní v mesiaci, za ktoré bolo výživné zvýšené), v roku 2010 za 2 mesiace roku vznikol otcovi dlh vo výške 46,42 eur (2 mesiace x 23,21 eur). Za obdobie od 23.6.2010 do 31.8.2010 vznikol otcovi dlh na výživnom maloletej U. vo výške 52,61 eur. Za obdobie od 1.9.2010 do 30.6.2013 mal otec platiť zvýšené výživné vo výške 100 eur, ale reálne platil mesačné výživné podľa predchádzajúcej súdnej úpravy vo výške 49,79 eur, rozdiel 50,21 eur mesačne, za obdobie od 1.9.2010 do 30.6.2013 vznikol otcovi dlh vo výške za 34 mesiacov x 50,21 = 1 707,14 eur.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Citované ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie (3 dni), ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Uvedená lehota platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie, a súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Ustanovenie § 160 obsahuje pravidlá pre počítanie príslušných lehôt na plnenie rozsudku, a to rozdielne podľa možného obsahu prisúdeného plnenia. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú časť prípadov plnení vyriešená tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť. Len u rozsudkov predbežne vykonateľných začína lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle § 162 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia, ku ktorým v zmysle ods. 2 cit. ust. patria aj rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného (predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku). Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie, ako aj povolenie splátok, patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, pretože ust. § 160 ods. 1 náleží v tomto smere k ustanoveniam pružným (flexibilným). Súdu je tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky alebo na iné okolnosti prípadu.
Dlh vzniknutý spätným zvýšením výživného maloletej L. od 23.6.2010 do 31.8.2012 vo výške 90 eur mesačne a od 1.9.2012 vo výške 130 eur mesačne a platením výživného otcom podľa predchádzajúcej úpravy vo výške 56,43 eur (1 700 Sk) mesačne v nižšej výške, povolil odvolací súd platiť otcovi v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. a § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže maloletá v prípade neplnenia dlhu otcom v splátkach, požiadať o splnenie celého dlhu, ale len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zaplatenie dlhu zročného výživného v splátkach povolil otcovi odvolací súd vzhľadom na výšku dlhu (1 617,47 eur) a otcom deklarovanému a preukázanému príjmu 148 eur tak, aby zvýšené výživné bolo zaplatené do tridsaťšesť mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Dlh vzniknutý spätným zvýšením výživného maloletej U. od 23.6.2010 do 31.8.2010 vo výške 73 eur mesačne a od 1.9.2010 vo výške 100 eur mesačne a platením výživného otcom podľa predchádzajúcej úpravy vo výške 49,79 eur (1 500 Sk) mesačne v nižšej výške, povolil odvolací súd platiť otcovi v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. a § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže maloletá v prípade neplnenia dlhu otcom v splátkach, požiadať o splnenie celého dlhu, ale len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zaplatenie dlhu zročného výživného v splátkach povolil otcovi odvolací súd vzhľadom na výšku dlhu (1 759,75 eur) a otcom deklarovanému a preukázanému príjmu 148 eur tak, aby zvýšené výživné bolo zaplatené do tridsaťšesť mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil z dôvodu vecnej správnosti vo veci samej a aj vo výroku o trovách konania, pretože správne súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v danej veci ide o konanie starostlivosti o maloletých, ktoré v zmysle § 81 ods. 1 O. s. p. možno začať aj bez návrhu.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže konanie v danej veci sa v zmysle § 81 ods. 1 O. s. p. mohlo začať aj bez návrhu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.