Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PB-13P-15-2023.pdf
PDF · 88.64 KB
Case nature
Area
Subarea
PB-13P/15/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Ing. Gabrielou Sopkovou, PhD., vo veci starostlivosti súdu o
maloletého A. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C. D., C. C., dieťa rodičov: matky E. F., narodenej XX.XX.XXXX, bytom C., G. XXX/XX, právne zastúpenej H. I., G., so sídlom C., J. XXXX/X, IČO: XX XXX XXX a otca K. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom C., L. G. XXXX/XX, v konaní o návrhu matky na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Maloletý A. B., narodený XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Obidvaja rodičia b u d ú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Styk otca s maloletým sa u p r a v u je nasledovne:
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým každý týždeň v roku každý pondelok, stredu a v piatok od 14:30 hod. do 18:30 hod., každý nepárny týždeň v roku v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny týždeň v roku v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod., s tým, že styk bude prebiehať tak, že otec si v danú hodinu dieťa pred bydliskom matky prevezme a v danú hodinu ho pred bydliskom matky matke odovzdá.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého A. B., narodeného XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX Eur mesačne, ktoré výživné sa zaväzuje poukazovať vždy do XX. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a zároveň aj určenia výživného vo výške XXX eur mesačne. Uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s maloletým a maloletou dcérou K. v rodinnom dome rodičov matky. Matka je v súčasnosti na materskej dovolenke s maloletým a jej príjem je len materské vo výške asi XXX Eur. Pravidelné mesačné výdavky matky sú asi vo výške XXX,XX Eur a pozostávajú z: Bývanie XXX,- Eur, Strava XXX,- Eur, Paušál/telefón XX,- Eur, Internet XX,- Eur, Doučovanie AJ maloletá K. XX,- Eur, Hygiena, plienky, kozmetika, lieky, detská výživa, drogéria, oblečenie XXX,- Eur, Hypotéka XXX,XX Eur. Otec pracuje ako zamestnanec v spoločnosti L. G., IČO: XX XXX XXX. Čo sa týka výživného na maloletého, otec poslal matke sumu vo výške XXX Eur v mesiaci J. XXXX. Matka navrhla, aby súd určil výživné na maloletého vo výške XXX
Eur mesačne a zároveň žiadala aj o priznanie výživného spätne za obdobie od K. XXXX do rozhodnutia súdu o určení výživného pre maloletého. Dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý žiada priznanie výživného spätne za obdobie od K. XXXX do rozhodnutia súdu o určení výživného pre maloletého je, že od K. XXXX matka nežije v spoločnej domácnosti s otcom maloletého, nakoľko tohto bola nútená opustiť kvôli jeho opakovaným agresívnym slovným útokom a nepríčetnému správaniu. V súčasnosti musia matke finančne vypomáhať pravidelne jej rodičia, u ktorých matka s maloletými zároveň aj býva, nakoľko mesačné výdavky matky prevyšujú jej príjmy a bez pomoci rodiny by bola matka v existenčných problémoch. Matka má za to, že takto určené výživné zohľadňuje životné potreby maloletého. K návrhu matka pripojila nasledovné listiny: plnomocenstvo, čestné vyhlásenia, rodný list.
2. Dňa XX.XX.XXXX matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu oznámila, že vo veci bola medzi rodičmi maloletého uzatvorená rodičovská dohoda, v ktorej sa dohodli na podstatných náležitostiach a úprave práv a povinností k maloletému. Zároveň matka žiadala schváliť nasledovnú rodičovskú dohodu: „ Mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX v sume XXX,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy do XX. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého a to od právoplatnosti rozsudku, ktorým sa schvaľuje rodičovská dohoda. Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, v každý párny týždeň v roku v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v každý nepárny týždeň v roku v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si v stanovený deň a čas maloletého od matky prevezme v mieste jej bydliska a maloletého matke v stanovený deň a čas v mieste jej bydliska odovzdá.
Rodičia sa dohodli, že styk otca s maloletým môže byť realizovaný na základe vzájomnej dohody rodičov za predpokladu riadneho plnenia si rodičovských povinností zo strany otca aj nad uvedený základný rámec styku s tým, že v každom jednotlivom prípade rodičia dohodnú rozsah jednotlivého styku otca s maloletým.
Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.“ Matka aj na pojednávaní žiadala, aby súd túto rodičovskú dohodu schválil.
3. Otec vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX a aj na pojednávaní uviedol, že súhlasí s návrhom matky v celom rozsahu a s matkou dospeli k rodičovskej dohode. Zároveň priložil výpis príjmu za 12 mesiacov a výpis z katastra nehnuteľností.
4. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom podaní uviedol, že matka má vytvorené podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloletého. Býva v rodinnom dome spoločne so starou matkou a maloletou K., ktorú má matka z prvého vzťahu. Domácnosť bola čistá, uprataná. Matka poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Maloletý je zdravý a otec sa o neho zaujíma, plní si vyživovaciu povinnosť. Matka uviedla, že sa vedia s otcom dohodnúť. Otec podľa vyjadrenia súhlasí s rodičovskou dohodou. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby súd schválil rodičovskú dohodu.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, otca maloletého, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a zistil nasledovný skutočný stav:
6. Z predloženého rodného listu je zrejmé, že maloletý sa narodil dňa XX.XX.XXXX v C. D..
7. Matka vo svojej výpovedi na ISR dňa XX.XX.XXXX uviedla, že býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Býva v samostatnej bytovej jednotke – na hornom poschodí spolu s maloletými deťmi. Jej mesačné výdavky na domácnosť sú XXX eur na bývanie (túto sumu dáva rodičom), strava a hygiena XXX eur, telefón XX eur, internet XX eur. Maloletý bude mať v G. X rok a výdavky na neho sú oblečenie cca XX eur, drogéria cca XX eur, detská výživa cca XX eur a lieky cca XX eur. V súčasnosti je matka na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške XXX eur a na maloleté deti poberá rodičovské prídavky vo výške XX eur na jedného. Nehnuteľnosti ani motorové vozidlo nevlastní, má dlh na zdravotnej poisťovni, ale nevedela uviesť v akej výške.
8. Otec vo svojej výpovedi na ISR dňa XX.XX.XXXX uviedol, že býva v štvorizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov. Býva spolu s jeho rodičmi a občas tam prespí aj jeho brat. Jeho mesačné výdavky na domácnosť sú XXX eur bývanie, smeti XX eur ročne, PHM cca XXX eur, strava mimo domu cca XXX eur. Maloletému kupuje stravu vo výške cca XX eur mesačne a túto následne dáva matke maloletého. Taktiež maloletému kupuje veci, ktoré potrebuje (napr. jedálenskú stoličku). Uvedené veci kupuje do domácnosti matky ako aj do jeho domácnosti s čím matka súhlasila. Od F. XXXX prispieva matke sumou XXX eur mesačne. Pracuje v spoločnosti L., G. ako pomocný pracovník a od J. XXXX je jeho mesačný príjem v čistom X XXX,XX eur. Predtým sa jeho mesačný príjem za obdobie od XX/XXXX – XX/XXXX pohyboval v rozmedzí od XXX,XX eur do XXX,XX eur (predložil potvrdenie o príjme čl. 26). Iný príjem nemá a ani nemal. Vlastní záhradu, ku ktorej predložil výpis z katastra nehnuteľností. Má úver vo výške XX XXX eur, ktorým uhradil záhradu a jeho mesačná splátka je XXX,XX eur do XX.XX.XXXX. Zároveň má úver XX XXX eur s mesačnou splátkou XX,XX eur, ktorý bude splácať do roku XXXX. Vlastní motorové vozidlo C. XXX, rok výroby XXXX.
9. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmú na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
12. Podľa § 26 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkom nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý v súčasnosti žije v domácnosti so svojou matkou a styk s otcom prebieha v zmysle vzájomnej dohody rodičov pravidelne. Vzhľadom na uvedené súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, a prihliadol aj na súhlas otca s týmto zverením a odporučenie kolízneho opatrovníka na základe vykonaného šetrenia. Zároveň súd určil, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že priemerný mesačný zárobok otca maloletého je vo výške X XXX,XX eur a jeho priemerné mesačné náklady sú cca vo výške XXX eur. Zároveň má súd za preukázané, že otec nakúpil maloletému potrebné detské veci, čo potvrdila aj matka maloletého. Súd má za to, že výživné vo výške XXX eur, na ktorom sa otec s matkou maloletého dohodli je v súlade s vekom, záujmami a potrebami maloletého a zároveň v súlade so schopnosťami a zárobkovými možnosťami otca. Súd mal zároveň za preukázané, že otec sa o maloletého zaujíma, chce sa podieľať na jeho výchove a chce sa s ním stretávať, a preto súd prihliadol na dohodu rodičov týkajúcu sa výživného, úpravy styku otca s maloletým. Podľa názoru súdu uzatvorená rodičovská dohoda nebola v rozpore so zákonom a ani zákon neobchádzala a súd nenašiel ani iný dôvod, prečo by rodičovskú dohodu neschválil, nakoľko táto dohoda bola v záujme maloletého. Keďže rodičia sa dohodli o výške výživného, o úprave styku s maloletým, súd rodičovskú dohodu schválil v znení uvedenom vo výroku tohto rozsudku, nakoľko je v najlepšom záujme maloletého, pričom prihliadol aj na to, aby bolo rešpektované právo maloletého na zachovanie vzťahu nielen k matke, ale aj na zachovanie vzťahu k otcovi.
23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.
Poučenie:
Odvolanie kolízneho opatrovníka je prípustné voči výroku, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu a to do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Trenčín, pracovisko Považská Bystrica v troch vyhotoveniach.
Odvolanie rodičov je prípustné voči výroku o nároku na náhradu trov konania a to do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Trenčín, pracovisko Považská Bystrica v troch vyhotoveniach.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového poriadku).
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).