Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-182-2013.pdf
PDF · 93.1 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/182/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Pajerchinovou, Dr. v právnej veci žalobkyne: K. S., N.. XX.XX.XXXX, A. M. B. XXX W. Ž.: T. S., N.. X.XX.XXXX, A. M. B. XXX, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu: F. S., N.. XX.X.XXXX , zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, pre čas po rozvode manželstva s prísl., takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov K. S., T.. H., N.. XX.XX.XXXX P. T. S., N.. X.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, D. M. K. V. V. Ú. R. M. D.. XX, T.. XXXX, B.. XXX, W.. Č.. X r o z v á d z a.
Pre čas po rozvode manželstva súd z v e r u j e mal. dieťa F. S., N.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky K. S., ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otca T. S. z a v ä z u j e platiť matke výživné na mal. dieťa v sume 150,- eur mesačne a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozvodu manželstva až do doby, kým sa nezmenia pomery.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa podala na tento súd dňa 9.8.2013 návrh o rozvod manželstva so žalovaným. Navrhla manželstvo účastníkov rozviesť, pretože si neplní svoj účel a pre čas po rozvode manželstva navrhla zveriť mal. dieťa F. pochádzajúce z ich manželstva do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné na dieťa sumou 400,- eur mesačne.
Na pojednávaniach súdu žalobkyňa trvala na rozvode manželstva, pretože medzi manželmi trvajú 15 rokov vzájomné rozpory, v podstate po celú dobu manželstva. Zlepšenie medzi manželmi nastalo vždy len na krátku dobu a potom sa stále znovu prejavila agresívna a výbušná povaha manžela, ktorý je finančne a fyzicky týra. Žalovaný požíva alkohol. Dokonca musela odovzdávať celú výplatu manželovi. Počas manželstva si postavili nový rodinný dom, čo však bolo na úkor vytvorenia si dobrého vzťahu medzi otcom a synom, pretože si k sebe nevytvorili bližší vzťah. Posledné 3 mesiace intímne nežijú, pretože odmieta manžela. Vadilo jej aj slovné ponižovanie a vulgárne nadávky, ktoré sa jej dostávali od manžela aj pred synom. Ďalšie zotrvanie v manželstve považuje za neúnosné, pretože hádky medzi manželmi sú denne a čo zle vplýva na ich mal. syna. Poukázala na to, že o dieťa sa vždy starala a stará doteraz s láskou, dieťa sa vyjadrilo pred kolíznym opatrovníkom , že po rozvode chce žiť s matkou, čo zodpovedá reálnemu vzťahu medzi ňou a dieťaťom. Dieťa je už vo veku, keď má vlastné názory a pohľad a tento treba rešpektovať.
V písomnom vyjadrení k návrhu a na pojednávaniach súdu žalovaný s rozvodom súhlasil a potvrdil, že je výbušnejšej povahy, keď sa po vyprovokovaní manželkou nedokáže ovládnuť. Vyčítal manželke, že sa riadne nestarala o domácnosť a o dieťa, pretože z práce prichádzala domov neskoro v noci a aj pod vplyvom alkoholu. Zo začiatku navrhoval zveriť dieťa do jeho výlučnej starostlivosti, potom však navrhol zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pretože obaja rodičia sa vedia postarať o dieťa. Podozrieva manželku, že ovplyvnila syna, aby po rozvode chcel zostať s ňou a nie s otcom. Za rozpad manželstva dáva vinu manželke, pretože, keby rešpektovala zásady dobrých mravov, mohli ďalej žiť v manželstve ako slušní ľudia.
Kolízny opatrovník na pojednávaniach súdu navrhol pre prípad rozvodu manželstva zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi určiť výživné sumou 200,- eur mesačne. Poukázal na názor dieťaťa, ktorý vyslovil pred ním počas osobného pohovoru a kde sa dieťa výslovne vyjadrilo, že s otcom má neutrálny vzťah a voľný čas spoločne netrávia, ďalej uviedlo, že medzi rodičmi nie sú dobré vzťahy a napokon uviedlo, že po rozvode chce zostať v starostlivosti matky , o čom dieťa povedalo aj otcovi. Podľa kolízneho opatrovníka súd má k tomuto prejavenému názoru dieťaťa prihliadnuť pri rozhodovaní. Matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a stará sa aj o celý chod domácnosti. Dieťa bolo svedkom, že otec matke vulgárne nadával a fyzicky ju napadol a syn sa pokúšal matku brániť. Podľa kolízneho opatrovníka striedavá osobná starostlivosť o dieťa, ktorú navrhol otec, neprichádza do úvahy, pretože rodičia nedokážu spolu vychádzať a mal. dieťa to nechce.
Súd vykonal dokazovanie: výsluchom účastníkov a kolízneho opatrovníka, sobášnym listom, rodným listom dieťaťa, potvrdením o zárobku matky vo firme S. B..T..Y.. W. N. R. v sume 346,- eur mesačne netto v pracovnej pozícii recepčnej v hoteli Z. N. R., potvrdením o príjme otca ako W. M. P. Q. B. M. Ú. N. M. C. Y. B. R. v sume 1 005,- eur mesačne netto, správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov dieťaťa a o vykonaní osobného pohovoru s dieťaťom, na základe čoho súd zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 16.1.1999, u oboch ide o prvé manželstvo a z ich manželstva pochádza jedno mal. dieťa. Medzi manželmi pretrvávajú dlhé roky vzájomné nezhody, manželka uvádzala agresívne a vulgárne správanie manžela voči nej a to aj pred mal. dieťaťom, tiež to, že ju ponižoval a aj fyzicky napadal. Manžel vyčítal manželke, že veľa času trávila mimo domu, vyhľadával spoločnosť a domov sa vracala neskoro a ja pod vplyvom alkoholu. Manželia ukončili intímne spolužitie pred 3 mesiacmi pre odmietanie zo strany manželky. Obaja manželia pred súdom potvrdili, že vzťahy medzi nimi nefungujú a obaja s rozvodom súhlasili.
Podľa § 18 Zák. o rodine č. 36/2005 Z. z., s účinnosťou od 1.4.2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 cit. zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 cit. zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 až 3 cit. zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §§ 18 a 19 cit. zákona.
Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy súd dospel k právnemu záveru, že v manželstve účastníkov nastal vážny rozvrat a nie je reálna perspektíva, aby toto manželstvo v budúcnosti riadne fungovalo a plnilo svoj účel. Žalobkyňa na rozvode manželstva trvala a žalovaný s rozvodom súhlasil. Na základe toho súd manželstvo účastníkov so súhlasom oboch manželov rozviedol. Hlavnými príčinami rozvratu manželstva sú: vzájomné nezhody medzi manželmi, nevhodné správanie manžela voči manželke a ukončenie intímnych vzťahov medzi nimi.
Podľa § 113 OSP je rozvodové konanie spojené s konaním o úpravu pomerov k mal. deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 Zák. o rodine č. 36/2005 Z. z. v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a obaja majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či striedavá osobná starostlivosť bude v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 cit. zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 cit. zákona ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 3 cit. zákona pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
O úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu pre čas po rozvode manželstva bolo rozhodnuté na návrh kolízneho opatrovníka tak, že mal. dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. V starostlivosti matky o dieťa neboli zistené také závažné skutočnosti, ktoré by bránili tomu, aby dieťa bolo zverené matke. Práve naopak samotné mal. dieťa počas vykonaného osobného pohovoru s ním u kolízneho opatrovníka prejavilo vôľu, aby po rozvode zostalo žiť s matkou, pretože s otcom má len neutrálny vzťah a netrávi s ním voľný čas. Vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa súd rešpektoval právo dieťaťa vyjadriť svoj názor a postoj, keďže sa ho osobne dotýka, s ktorým z rodičov chce dieťa žiť po rozvode. Vzhľadom na vek a potreby dieťaťa , ako aj na reálny príjem otca súd určil otcovi výživné sumou 150,- eur mesačne s tým, že dieťa je v 8. ročníku základnej školy a po ukončení základnej školy a jeho nástupe na strednú školu dôjde k zmene pomerov, odôvodňujúcej aj zmenu doterajšieho výživného v budúcnosti. Pokiaľ matka , resp. kolízny opatrovník žiadali určiť vyššie výživné, resp. otec žiadal striedavú osobnú starostlivosť o dieťa po rozvode, súd z procesnoprávneho hľadiska nie je viazaný týmito návrhmi, pretože v konaniach starostlivosti súdu o mal. deti súd posudzuje jednotlivé práva a povinnosti k dieťaťu sám a je pritom viazaný len hmotnoprávnym predpisom a to zákonom o rodine. Úpravu styku otca s dieťaťom ani rodičia a ani kolízny opatrovník nežiadali, preto ju súd neupravoval, pričom matka pred súdom uviedla, že nebude brániť dieťaťu stretávať sa s otcom po rozvode.
V prípade zmeny pomerov u rodičov alebo mal. dieťaťa Zákon o rodine umožňuje, aby došlo k zmene doterajšej súdnej úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu pre čas po rozvode manželstva na základe nového súdneho rozhodnutia alebo rodičovskej dohody schválenej súdom a to v zmysle § 163 OSP.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 144 veta prvá OSP tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Poprade dňa 4. novembra 2013
Mgr. Mária Pajerchinová, Dr., v.r.
samosudca
Za správnosť vyhotovenia:
Ing. Ingrid Vajdíková