Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/128/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX a W. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v P., U. H.. Č.. X, P., deti rodičov: matka - Y. Y., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. H.. Č.. XX, P., adresa na doručovanie: B. H.. Č.. XXX, F. T., otec - U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, P., t.č. bytom E. H.. Č.. XX, F., o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 28. júna 2013, č. k. - 10, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým zveril maloletého Y., nar. XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej do osobnej starostlivosti otca, s tým, že otec je oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a matke uložil povinnosť na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej prispievať na výživu maloletého Y. sumou 100,- eur mesačne a maloletej W. sumou 80,- eur mesačne, počnúc dňom 28.06.2013 s tým, že matka je povinná zasielať výživné k rukám otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. Zákona o rodine, , , ods. 1, 6, 8 , , a vecne dôvodnosťou podaného návrhu s poukazom na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 18. novembra 2011, č. k. - 21 bolo manželstvo rodičov maloletých rozvedené, v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom uzavreli účastníci konania rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí v celkovej výške 100,- eur mesačne. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že otec maloletých detí v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia poukázal na to, že so zverením detí matke súhlasil z toho dôvodu, že dúfal, že sa zmení a že sa bude o deti riadne starať a venovať sa im. Zo Správy z pohovoru s maloletými deťmi a ich rodičmi, vykonaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P. mal súd prvého stupňa preukázané, že dňa 14. 5. 2013 bol vykonaný pohovor s rodičmi detí, ktorí uviedli, že po rozvode manželstva zostali bývať v spoločnej domácnosti, otec maloletých detí pracuje len brigádnicky a podľa jeho vyjadrenia finančne zabezpečuje chod celej domácnosti, platí školské poplatky za maloleté deti, perie, žehlí, stará sa o chod celej domácnosti, vodí do školy maloletú W., po práci sa deťom venuje a učí sa s nimi s tým, má priateľku, ktorú deti dobre poznajú. Matka počas pohovoru uviedla, že má nízky príjem, je SZČO a pracuje ako kaderníčka s tým, že má zahraničného priateľa, za ktorým dňa 24. 5. 2013 odcestuje na mesiac do Z.. Kolízny opatrovník maloletých detí dňa 29. 5. 2013 vykonal pohovor s maloletým Y., dôvodom ktorého boli jeho slabé výsledky v škole, ako aj jeho dlhodobé nevyhovujúce správanie s tým, že otcovi bolo doporučené, aby s dieťaťom navštevoval psychológa, pričom maloletý uviedol, že má oboch rodičov rád, avšak bývať chce s otcom, s mamou sa chce stretávať bez presne stanoveného časového harmonogramu. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí poukázal ďalej na skutočnosť, že z pohovoru vykonaného s maloletou W. dňa 12. 6. 2013 zistil, že dieťa má rado oboch rodičov, chcelo by, aby zostali bývať spolu, pričom má vedomosť o tom, že sa otec chce s nimi odsťahovať do F. k starým

rodičom s tým, že toto prostredie pozná a vie si predstaviť, že by tam bývali a zároveň uviedla, že k otcovej priateľke má kladný vzťah.

Proti tomuto uzneseniu podala matka maloletých v zákonnej lehote odvolanie, z obsahu ktorého ( ) vyplýva, že navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Poukázala na to, že pred časom sa síce s otcom maloletých dohodli o zverení detí do jeho opatery z dôvodu jej odchodu do zahraničia po predaji spoločného bytu a vysporiadaní ich spoločného majetku po dobu, po kým sa opäť na Slovensko nevráti, avšak napriek tomu žiada zveriť deti do jej starostlivosti. Matka maloletých detí vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že otec sa z dôvodu obavy, že deti odvezie do zahraničia, zabezpečil v jej neprítomnosti tak, že schoval deťom cestovné pasy, podal návrh na zverenie detí do svojej starostlivosti, aby mohol zároveň manipulovať a určovať si podmienky pri predaji bytu s tým, že s jeho návrhom nesúhlasí, nakoľko tento je skreslený a nepravdivý. Uviedla, že síce v poslednom čase pochybila, ale bolo to pre neustále hádky a tlaky zo strany otca, ktoré sa stupňovali, a to aj pred očami detí s tým, že otec deti štve proti nej, hlavne staršieho syna, ktorý sa prikláňa na stranu toho, kto mu ponúka výhody. Poukázala na skutočnosť, že si je vedomá toho, že by bolo z jej strany nezodpovedné, ak by deti bez ich znalosti cudzieho jazyka vytrhla z ich prostredia a odišla s nimi do zahraničia za svojim priateľom a zároveň, že rozumie otcovi detí, ktorý má obavu, že by s deťmi do zahraničia mohla odísť. Matka maloletých zároveň poukázala na skutočnosť, že v dôsledku jej zlej finančnej situácie a zvyšovania nákladov bola nútená pozastaviť a zatvoriť kadernícky salón ku dňu 01.07.2013, od kedy je evidovaná ako nezamestnaná na Úrade práce v P. a preto žiadala výšky výživného na deti upraviť.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdiť z dôvodu, že nariadeným predbežným opatrením boli maloleté deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti otca do rozhodnutia vo veci samej, v ktorej sa otec domáha zmeny zverenia detí do jeho starostlivosti. Poukázal na skutočnosť, že matka maloletých v máji 2013 odcestovala na mesiac do Z. za svojim priateľom a starostlivosť o maloleté deti nechala na otcovi, ktorý dlhodobo finančne zabezpečoval chod celej domácnosti a uhrádzal aj školské poplatky pre maloleté deti a nakoľko byt, v ktorom rodičia maloletých detí viedli spoločnú domácnosť predali, otec sa s deťmi odsťahoval ku svojim rodičom.

Odvolací súd preskúmal vec podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne.

Podľa , ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a

aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

V konaní vo veciach starostlivosti o maloletých je účelom predbežného opatrenia v prvom rade ochrana maloletých. Nariadenie predbežného opatrenia je potom na mieste najmä vtedy, ak situácia na strane maloletých, ktorých sa konanie týka, je natoľko vážna, že vyžaduje zásah nariadením predbežného opatrenia, nakoľko v prípade nenariadenia predbežného opatrenia, hrozí u maloletých vznik vážnej ujmy.

Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, má mať výnimočný charakter a v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. Predbežným opatrením môže súd z hľadiska riadnej výchovy dieťaťa nariadiť povinnosť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča, alebo do starostlivosti toho, koho označí súd podľa , ďalej môže súd dočasne zveriť dieťa do starostlivosti fyzickej osoby, alebo právnickej osoby, ak sa dieťa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti, alebo ak je jeho život, zdravie, alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený, alebo narušený podľa ust. a tiež nevstupovať dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je povinný dôvodne podozrivý z násilia podľa ust. a tiež inú povinnosť, keďže výpočet výrokov podľa je len príkladmý. Výrokom predbežného opatrenia by sa nemalo priznávať právo, iba ukladať povinnosť. Rozhodnutím o tom, že jeden z rodičov je povinný odovzdať dieťa druhému rodičovi, dochádza prakticky k rozhodnutiu o tom, komu bude dieťa na čas do skončenia konania zverené.

SR v článku 41 zaručuje právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň. Dieťaťu rovnako zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa je preto potrebné vychádzať z toho, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva vychovávať dieťa je v prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa, právo mať dieťa u seba a právo osobne sa o dieťa starať.

Právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u seba patrí zadržanie, väzba rodiča alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takomto prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom. Právo styku bude tomuto rodičovi poskytovať priestor na to, aby zabezpečoval výchovu dieťaťa tak, ako mu to ukladá zákon o rodine.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predbežné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad a súd nariadi predbežné opatrenie, keď je priamo ohrozená jeho výživa, alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanej veci zákonné podmienky na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia podľa splnené boli, nakoľko z návrhu a z listinných dôkazov predložených otcom vyplýva, že v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na súd prvého stupňa (dňa 31. 5. 2013) bola matka odcestovaná, starostlivosť o deti prenechala otcovi s tým, že aj z jej odvolania vyplýva, že sa na zverení detí do osobnej starostlivosti otca dohodli.

Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa otec návrhom na nariadenie predbežného opatrenie domáhal dočasného zverenia maloletých detí pochádzajúcich z manželstva účastníkov konania na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o zmenu zverenia detí do jeho osobnej starostlivosti a zároveň uloženia povinnosti matke prispievať na výživu maloletého Y. sumou 100,- eur mesačne a maloletej W. sumou 80,- eur mesačne, nakoľko sa o deti fakticky osobne stará, zabezpečuje ich potreby aj po finančnej stránke, čo vyplynulo aj zo Správy z pohovoru kolízneho opatrovníka s maloletými deťmi, zo dňa 13. 06. 2013 s tým, že v konaní bolo osvedčené, že matka má priateľa v Z., za ktorým vycestovala na približne jeden mesiac a za ktorým má v úmysle odsťahovať sa natrvalo, čo nepriamo potvrdila aj v odvolaní proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa, pričom uvedené skutočnosti zakladajú bezprostredné nebezpečenstvo vzniku ujmy maloletých detí, ktoré by v prípade ich vysťahovania do zahraničia spolu s matkou, nepochybne v dôsledku násilného vytrhnutia z domáceho prostredia a s tým súvisiacej neistoty nepochybne utrpeli závažnú ujmu, ktorej je možné predísť iba nariadením predbežného opatrenia.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že rodičia maloletých detí predali spoločný byt na F. H. Č.. XX X. P., otec sa odsťahoval spolu s maloletými deťmi k jeho rodičom do F., skutočnosť, ktorá vyplynula z vyjadrenia kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky a potvrdzuje to aj samotný obsah odvolania matky maloletých, ktorá v odvolaní uviedla novú korešpondenčnú adresu otca E. H.. Č.. XX, F., teda adresu rodičov otca, kam sa mal v úmysle spolu s deťmi odsťahovať po predaji spoločného bytu a tiež jej novú korešpondenčnú adresu, B. XXX, F. T.. Z uvedeného vyplýva, že otec zabezpečil maloletým deťom bývanie u jeho rodičov, teda stabilné výchovné prostredie, čo však v prípade matky maloletých osvedčené nebolo, keďže nepreukázala, kde a v akých podmienkach v súčasnosti býva nepreukázala a ani z odvolania matky proti prvostupňovému uzneseniu nie je možné zistiť, ako má zabezpečené bývanie pre seba a deti, po predaji spoločného bytu.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa aj v časti uloženia povinnosti napadnutým uznesením, ktorým uložil matke prispievať k rukám otca na výživu maloletých detí.

Podľa , predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.

Vzhľadom na skutočnosť, že obe maloleté deti sú na základe rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 18. novembra 2011, č. k. -21 zverené do osobnej starostlivosti matke, avšak nariadeným predbežným opatrením boli dočasne zverené do osobnej starostlivosti otca, bolo nevyhnutné v súlade s citovaným ustanovením uložiť matke povinnosť dočasne platiť výživné na maloleté deti. K námietkam matky, žiadajúcej výšku jej vyživovacej povinnosti upraviť, dôvodiac jej nezamestnanosťou, považuje odvolací súd za nutné uviesť, že predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby platil výživné len v nevyhnutnej miere, pričom za takéto výživné treba v prípade maloletých detí považovať výživné v takej výške, aby bolo z neho možné uspokojiť základné a nevyhnutné potreby maloletých detí.

Odvolací súd, vychádzajúc zo všeobecne známych skutočností o nevyhnutných nákladoch na základné potreby maloletých detí vo veku maloletého Y. R. W., za ktoré treba považovať predovšetkým náklady na bývanie, stravu a základné hygienické potreby, dospel k záveru, že výživné určené matke maloletých nariadeným predbežným opatrením, takto vymedzený rámec nevyhnutných nákladov neprekračuje a teda kritérium nevyhnutnosti spĺňa s tým, že matka svoje tvrdenie, že je v súčasnosti nezamestnaná a nemá dostatok finančných prostriedkov, právne relevantným spôsobom nepreukázala, keďže za účelom

preukázania svojej zlej finančnej situácie nepredložila ani v rámci odvolacieho konania žiaden dôkaz s tým, že zároveň neosvedčila okolnosti, ktoré by jej bránili sa od 1. 7. 2013, od kedy je nezamestnaná, zamestnať sa.

Súd prvého stupňa preto dospel k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanej veci boli splnené zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým dočasne, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zmenu zverenia, upravil pomery medzi rodičmi maloletých detí tak, že ich dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca a matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Y. sumou 100,- eur mesačne a maloletej W. sumou 80,- eur mesačne s tým, že otec bude obe maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, z dôvodu ktorého odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa ,

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.