Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-85-2010.pdf
PDF · 83.52 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/85/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Mališovou v právnej veci navrhovateľa: N. N., nar.XX.XX.XXXX bytom C. XX/XX, K. H. N. proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava o zaplatenie náhrady škody takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Košice I dňa 21.06.2010, následne postúpeným tunajšiemu súdu domáhal voči odporcovi označenému ako odporca v 1.rade a BDV družstvu so sídlom ul. prof. Sáru 5 v Banskej Bystrici ako odporcovi v 2.rade náhrady škody vo výške 1.606,59 eura spolu so 17,60% úrokom z omeškania od 4.3.2002 až do zaplatenia. Svoj nárok navrhovateľ si uplatnil ako poškodená osoba v súlade s článkom 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 18 zákona č. 58/1969 Zb., a to z dôvodu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu.
Návrh odôvodnil tým, že do tzv. nebankového subjektu investoval peňažné prostriedky na základe zmlúv o tichom spoločenstve. Vláda Slovenskej republiky, resp. jej výkonné orgány včas nezabránili nezákonnej činnosti štatutárov nebankových subjektov, nevykonával sa dozor nad ich nekalou reklamnou kampaňou. Štátne orgány vedeli o neoprávnenom podnikaní nebankových subjektov, Ministerstvo financií malo zriadený odbor kontroly nad finančným trhom, ktorý bol povinný zabrániť porušovaniu zákonnosti, čo sa však nestalo. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že k právnemu vzťahu medzi ním ako veriteľom a BDV družstvom došlo v súlade so zákonom a za porušovanie zákonnosti zodpovedajú, či už zainteresované osoby menovaného nebankového subjektu, alebo vláda Slovenskej republiky a Národná rada Slovenskej republiky tým, že nezamedzili škodcom v páchanej korupcii a porušovaní zákonnosti.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko dozor a výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami od 1.10.2000 zabezpečoval Úrad pre finančný trh. Poukázal na skutočnosť, že od 1.1.2000 nadobudol účinnosť zákon č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní, v zmysle ktorého zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom mohli len správcovské spoločnosti, ktoré môžu mať iba právnu formu akciovej spoločnosti, ich základné imanie musí byť najmenej 50.000.000,- Sk a obchodné meno musí obsahovať označenie "správcovská spoločnosť, akciová spoločnosť" alebo správ. spol., a. s." Už nahliadnutím do obchodného registra muselo byť navrhovateľovi zrejmé, že nejde o investičné spoločnosti. Investičné spoločnosti vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania
cenných papierov (akcie, podielové fondy) investorom. Na rozdiel od nich BMG INVEST, s. r. o., Horizont Slovakia, a. s. vykonávali svoju činnosť na základe zmlúv o pôžičke a zmlúv o tichom spoločenstve. Navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkovo-právnych vzťahov s tzv. nebankovým subjektom, ktorý si dostatočne nepreveril a preto musí znášať nepriaznivé následky svojho rozhodnutia a neprenášať ich na štát. BDV - družstvo ako súkromnoprávny podnikateľský subjekt sa odlišuje od obchodných spoločností len špecifickou úpravou vnútorných vzťahov medzi družstvom a členmi ako aj medzi členmi navzájom, pričom členovia družstva sa touto formou zúčastňujú na spoločnej podnikateľskej činnosti a jej výsledku obdobne ako spoločníci v obchodných spoločnostiach.
Poukázal na legislatívne opatrenia, ktoré mali chrániť občanov pred prípadnými rizikami investovania prostriedkov do tzv. nebankových subjektov spočívajúce vo vypracovaní nových zákonov, prísnejšie upravujúcich spôsob podnikania v oblasti investovania financií. Odporca vypracoval materiál s názvom "Návrh opatrení na zamedzenie podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia, v ktorých vkladateľ nie je adekvátne chránený pred rizikom podvodu a defraudácie". Návrh opatrení prerokovala a schválila vláda SR uznesením zo dňa 12.1.2000. V roku 2000 uskutočnil odporca v rámci programu PHARE vysvetľovaciu kampaň s cieľom oboznámiť verejnosť s investičnými možnosťami na finančnom trhu s osobitným dôrazom na riziká investovania do tzv. nebankových subjektov. Odporca podal podnety na Generálnu prokuratúru SR a Úrad finančnej polície Policajného zboru SR, týkajúce sa oznámenia skutočností o podozrení zo spáchania trestného činu neoprávneného podnikania.
Navrhovateľ vzal návrh voči odporcovi v 2.rade späť a preto súd uznesením zo dňa 20.06.2013 konanie voči odporcovi v 2.rade v zmysle § 96 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej O. s. p. ) zastavil.
Navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil s poukazom na zdravotné dôvody. Na pojednávanie sa napriek riadne doručenému predvolaniu nedostavil ani odporca. Neprítomní účastníci nepožiadali o odročenie pojednávania. Súd podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s darovacou zmluvou zo dňa 19.02.2002, prehlásením družstva zo dňa 16.02.2001 a ostatným spisovým materiálom obsiahnutým v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
BDV družstvo v písomnom prehlásení zo dňa 16.02.2001 prehlásilo, že v súvislosti s prevzatím finančných prostriedkov na základe prihlášky za člena BDV družstva, ktoré budú prijaté do 4 pracovných dní odo dňa prijatia prihlášky obchodným zástupcom, doručí navrhovateľovi - členovi družstva na jeho adresu uvedenú v prijatej prihláške s podpisom oprávneného zástupcu BDV družstvo, potvrdenú prihlášku do BDV družstva potvrdzujúcu vznik jeho právoplatného členstva, dohodu o vrátení ďalšieho člen. vkladu a zmluvu o budúcej darovacej zmluve a cestovný šek na hodnotu ďalšieho členského vkladu a to najneskôr do 15 pracovných dní od zloženia členského vkladu spolu vo výške 50.000,-Sk podľa prihlášky do BDV družstva na účet BDV družstva.
Navrhovateľ ako obdarovaný uzavrel s BDV družstvom ako darcom darovaciu zmluvu č.XXXXX/XXXX/ X dňa 19.2.2002, na základe ktorej sa BDV družstvo zaviazalo darovať dňa 19.2.2002 obdarovanému finančnú čiastku vo výške 12.365,-Sk. Navrhovateľ sa zaviazal v čl. II, písm. c) darovacej zmluvy zaplatiť pri vyplatení daru podľa tejto zmluvy zálohu na daň z darovania vo výške 865,-Sk.
BDV družstvo si svoje povinnosti nesplnilo, bol naň vyhlásený konkurz.
Podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Štát podľa citovaného ustanovenia zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie za súčasného naplnenia troch podmienok, ktorými sú: 1/ existencia škody /majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch/, 2/ nesprávny úradný postup štátu, 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
V konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup odporcu ako jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ustanovenia § 18 ods.1 zák.č.58/1969 Zb. V súvislosti so žiadosťou navrhovateľa o prijatie členského vkladu a s uzatváraním predmetnej zmluvy s BDV družstvom odporca nevykonával žiadnu činnosť spojenú s výkonom jeho právomoci a nemohol teda porušiť žiadne pravidlá ustanovené právnymi normami pre jeho konanie, resp. nemohol porušiť poriadok vyplývajúci z povahy, funkcie alebo cieľov jeho činnosti. Navrhovateľ uzavrel s nebankovým subjektom predmetnú darovaciu zmluvu podľa Občianskeho zákonníka. Ide tu o dvojstranné právne úkony, ktoré vznikli v dôsledku vzájomných a zhodných prejavov slobodnej a vážnej vôle, ktorá bola prejavená určite a zrozumiteľne. Na základe prihlášky navrhovateľa za člena BDV družstva a darovacej zmluvy vznikli medzi navrhovateľom a BDV družstvom súkromnoprávne vzťahy, do ktorých štát zastúpený Ministerstvom financií nemohol zasahovať. Tu platí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon /čl.2 ods.2 Ústavy SR/. Štát mal v zmysle zák. č. 385/1999 Z. z. kompetenciu vykonávať dohľad a v rámci neho ukladať sankcie správcovským a investičným spoločnostiam, investičným fondom, depozitárom, núteným správcom a likvidátorom v prípade kolektívneho investovania podľa tohto zákona. V danej veci o kolektívne investovanie nešlo, pretože BDV družstvo nevykonávalo činnosť, ktorú je podľa uvedeného zákona oprávnená vykonávať investičná alebo správcovská spoločnosť, resp. investičný fond.
Keďže nebola splnená jedna z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa §18 ods.1 zákona č. 58/1969 Zb., ktorou je nesprávny úradný postup orgánu štátu, odporca za škodu podľa tohto zákonného ustanovenia nezodpovedá.
Súd je toho názoru, že odporca za škodu nezodpovedá ani podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ). Toto ustanovenie zakotvuje všeobecnú prevenciu v občianskoprávnych vzťahoch a jeho porušenie je porušením právnej povinnosti so vznikom zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ. Ako bolo uvedené vyššie, odporca nemohol zasahovať do súkromnoprávnych vzťahov, ktoré vznikli medzi navrhovateľom a nebankovým subjektom. Z tohto hľadiska mu potom nemožno vytýkať, že si nepočínal tak, aby navrhovateľ neutrpel škodu na majetku.
Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa nemohol vyhovieť a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p podľa zásady úspechu v konaní a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.