Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/9/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom Mgr. Milošom Kolekom, v právnej veci navrhovateľ: V.. S. Š., J.. XX. XX. XXXX, G. Q. XX, N. Ľ., L. S.. S. Š., E. XXX, H., proti odporcovi: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., IČO: 36 570 460, Košice, Komenského 50, Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

odporca je povinný odstrániť potrubie DN 315 mm umiestnené na parcele č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Sabinov, ako aj potrubie DN 315 mm a 6 šácht umiestnených na parcele XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Sabinov, to všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku,

o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 16. 01. 2009 domáhal sa navrhovateľ, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu spôsobenú škodu vo výške 83.927,50 Eur. V návrhu uviedol, že je spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Sabinov, v katastrálnom území Sabinov, zapísaných na LV č. XXXX. Predmetné pozemky sú súčasťou lokality N. K., ktoré boli mestom Sabinov v rámci smerného územného plánu mesta Sabinov vyčlenené pre individuálnu bytovú výstavbu. Následne bola táto lokalita zahrnutá do projektu „Čistá Torysa“, ktorým sa realizuje výstavba a dobudovanie kanalizačnej a vodovodnej siete pre danú oblasť. Navrhovateľ mal záujem predať svoj podiel za trhovú cenu, čo mu však bolo znemožnené poškodením parciel číslo XXXX/XX a XXXX/XX v dôsledku protiprávneho začatia stavby kanalizácie. Odporca pri stavbe kanalizácie postupoval v rozpore so stavebným zákonom a so stavebným povolením, keď nedodržal nasledovné povinnosti:

- „Počas výstavby dodržiavať bezpečnostné predpisy a chrániť zdravie osôb na stavenisku.“ - bod 2

- „Kanalizačnú sieť umiestniť tak, aby neboli poškodené záujmy tretích osôb dotknutých výstavbou.“ - bod 19

- „Pred zahájením výstavby zriadiť vecné bremená na pozemkoch dotknutých výstavbou.“ - bod 20

- „S výstavbou započať len po zriadení - zapísaní vecných bremien v katastri nehnuteľností na pozemkoch dotknutých výstavbou (intravilán).“ - bod 27

- „Stanovisko Obvodného pozemkového úradu Prešov: súhlas č. OPÚ 2004/795/2/Ka užívateľovi, nájomcovi, prípadne vlastníkovi poľnohospodárskej pôdy včas oznámiť začatie stavebných prác a zohľadniť jeho požiadavky a neznehodnocovať výkonom týchto prác priľahlé poľnohospodárske pozemky...“ - bod 30.

Navrhovateľ uviedol, že realizovanou výstavbou odporca znehodnotil predmetné pozemky a spôsobil škodu. Uviedol, že aj keď existuje zmluva o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 17. 10. 2005 uzavretá medzi Ľ. U. M. S. Š. na strane povinných a spoločnosťou VVS, a. s. ako oprávneným, podľa názoru navrhovateľa nie je na mieste, aby odporca od navrhovateľa požadoval akceptovanie povinností, ktoré zo zmluvy o budúcej zmluve vyplývali pôvodnému spoluvlastníkovi k nehnuteľnosti

z dôvodu, že zmluva o budúcej zmluve pôsobí len medzi účastníkmi tejto zmluvy a povinnosti z nej vyplývajúce zanikli úmrtím účastníka zmluvného vzťahu, ďalej že stavba kanalizácie je čiernou stavbou, pretože bola realizovaná v rozpore so stavebným povolením a že zaťaženie navrhovateľa vecným bremenom v tomto prípade by bolo neúmerné a zároveň by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Podaním zo dňa 12. 06. 2009 navrhovateľ zmenil petit návrhu na začatie konania a domáhal sa, aby súd podľa prikázal podiel navrhovateľa na pozemkoch zapísaných na LV č. 2349 do vlastníctva odporcovi za náhradu vo výške 143.905,79 Eur, alternatívne uložil odporcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť stavbu na vlastné náklady a uviesť parcely znehodnotené výstavbou do pôvodného stavu vrátane navezenia ornice bez kameňov a uhradiť trovy konania.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že odporca má k začatiu stavby právoplatné stavebné povolenie na predmetnú stavbu vydané Obvodným úradom životného prostredia zo dňa 12. 04. 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 06. 2006. Odporca má s navrhovateľom uzavretú riadne platnú zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 17. 10. 2005 a touto zmluvou sú účastníci viazaní a to zásadne v prípade smrti niektorého z nich. Poukázal na ustanovenie § 20 zákona číslo 442/2002 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, podľa ktorého prevádzkovateľovi kanalizácia vzniká v nevyhnutnej miere právo vstupovať na cudzie pozemky v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou prevádzkovaním kanalizácie.

V danej právnej veci rozhodol súd rozsudkom zo dňa 22.02.2010 tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Tento rozsudok bol na odvolanie navrhovateľa Krajským súdom v Prešove zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že je toho názoru, že došlo k nezákonnému obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva navrhovateľa a k zriadeniu neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Uviedol, že v bode 20 stavebného povolenia bolo určené, že odporca pred zahájením výstavby mal zriadiť vecné bremeno na pozemkoch dotknutých výstavbou. V bode 27 bola stanovená podmienka, že s výstavbou bolo možné začať len po zriadení a zapísaní vecných bremien v katastri nehnuteľností na pozemkoch dotknutých výstavbou. Odporca však začal s výstavbou kanalizácie v zmysle tohto stavebného povolenia skôr ako uloženú podmienku zriadenia a zapísania vecného bremena splnil. Riadna zmluva o zriadení vecného bremena v prospech odporcu nebola uzavretá a vecné bremeno nie je dodnes zriadené. Odporca v žiadnom prípade nemohol začať s výstavbou bez toho, aby nebol usporiadaný právny vzťah stavby a pozemku. Zriadením vecného bremena vo vzťahu k pozemkom v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa nedošlo a na účel tejto výstavby nedošlo ani k vyvlastneniu. V predmetnej veci nebolo možné vychádzať ani zo zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena uzavretej s právnym predchodcom navrhovateľa a považovať ju za dôvod oprávnenosti zriadenia výstavby kanalizácie, pretože predmetná zmluva nespĺňa náležitosti zmluvy o budúcej zmluve stanovené v .

Odvolací súd ďalej vyslovil právny názor, že usporiadanie pomerov k stavbe na cudzom pozemku upravuje ust. , ktoré umožňuje nariadiť odstránenie stavby na náklady stavebníka. Použitie tejto sankcie bude odôvodnené v prípadoch, keď stavebník pri zriaďovaní nebol dobromyseľný, prípadne hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti a keď neprejaví o stavbu záujem vlastník pozemku. Tento totiž môže svoj pozemok potrebovať na inú stavbu, alebo na iný dôležitý účel, než je práve neoprávnená stavba. Podľa , súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inač, najmä zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Následne vo veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 04. 05. 2011 tak, že návrhu vyhovel a uložil odporcovi odstrániť potrubie DN 315 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na odvolanie odporcu súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa. Vyslovil právny názor, že súd má právo voľnou úlohou posúdiť, ktoré z riešení uvedených v ) ods. 1 je najvhodnejšie a najúčelnejšie. Z odôvodnenia rozhodnutia však musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti považoval za rozhodujúce pre samotné rozhodnutie najvhodnejšieho a najúčelnejšie usporiadania pomerov k neoprávnenej stavbe na cudzom pozemku. Účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby ods. l je potrebné hodnotiť vždy objektívne s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy musí súd prihliadať hlavne na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, k tomu, na aký účel bola stavba zriadená, aký je jej charakter, aký je rozsah

zastavaného pozemku, prípadne pozemku nevyhnutného na riadne užívanie neoprávnenej stavby, za akých okolností bola stavba zriadená.

Bezpochyby bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že sa jedná o vodnú stavbu - verejnú kanalizáciu k jej odstráneniu sa vyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy ( o vodách). Taktiež bolo potrebné skúmať aká hospodárska strata by odstránením stavby vznikla ako aj verejný záujem na jej zachovaní s ohľadom na skutočnosť, že zabezpečuje kanalizáciu pre viac ako 50 rodinných domov. Súd prvého stupňa nevyhodnotil ani namietanú skutočnosť odporcom o rozsahu záberu dotknutých pozemkov navrhovateľa. V tomto smere je potrebné poukázať na rozsudok NS SR č. z ktorého vyplýva, že sankciou v podobe odstránenia neoprávnenej stavby na náklady stavebníka (, ods. l ) je možné nariadiť iba za predpokladu, že je odstránenie je účelné. Ak súd dospeje k záveru, že podmienky na odstránenie stavby nie sú splnené, môže usporiadať pomery podľa a prikázať stavbu za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku. Ak však zistí, že so zreteľom na okolnosti prípadu bude spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi, aby vlastníctvo stavby ostalo nedotknuté, zriadi na výkon vlastníckeho práva k stavbe vecné bremeno (, ods. 3 ). Súčasne rozhodne o náhrade patriacej vlastníkovi pozemku. Súd prvého stupňa v týchto intenciách nepostupoval a nedostatočne zvážil všetky podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odstránenie tejto stavby a ostatnými spôsobmi usporiadania pomerov k stavbe na cudzom pozemku sa vôbec nezaoberal a nevyhodnotil ich z akého dôvodu nie sú vhodné a účelné.

Súd vykonal dokazovanie ponukou na odkúpenie pozemkov, listom vlastníctva, protokolom o výsledku vykonania štátneho stavebného dohľadu, rozhodnutím mesta Sabinov zo dňa 25. 08. 2004, rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Prešove zo dňa 12. 04. 2006, vyšetrovacím spisom ČVS: ORP 787/1-OVK-PO-2008 a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie Sabinov. Jeho spoluvlastnícky podiel je 1-ca. Navrhovateľ je právnym nástupcom svojho otca, ktorý sa rovnako volal S. Š.Č.. Dňa 25. 08. 2004 mesto Sabinov vydalo rozhodnutie o umiestnení stavby „Prešov pitná voda a kanalizácia v povodí Torysy, stavba číslo 16: Sabinov - N. K., kanalizácia.“ Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 09. 2004. Dňa 12. 04. 2006 Obvodný úrad životného prostredia v Prešove vydal rozhodnutie o povolení na zriadenie vodnej stavby Prešov pitná voda a kanalizácia v povodí Torysy, stavba číslo 16: Sabinov - N. K., kanalizácia SO 01. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 06. 2006. V obidvoch týchto rozhodnutiach sa konalo aj s právnym predchodcom navrhovateľa, ktorý uplatňoval v konaní námietku, aby cesta neprechádzala jeho pozemkom, ale inými pozemkami a s ktorým bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena. Na základe uvedených rozhodnutí odporca zabezpečil výstavbu kanalizácie, pričom pri jej výstavbe boli porušené niektoré povinnosti stanovené stavebným povolením.

V bode 20 stavebného povolenia bolo určené, že odporca pred zahájením výstavby mal zriadiť vecné bremeno na pozemkoch dotknutých výstavbou. V bode 27 bola stanovená podmienka, že s výstavbou bolo možné začať len po zriadení a zapísaní vecných bremien v katastri nehnuteľností na pozemkoch dotknutých výstavbou. Odporca však začal s výstavbou kanalizácie v zmysle tohto stavebného povolenia skôr ako uloženú podmienku zriadenia a zapísania vecného bremena splnil. Riadna zmluva o zriadení vecného bremena v prospech odporcu nebola uzavretá a vecné bremeno nie je dodnes zriadené.

Na pozemkoch v spoluvlastníctve navrhovateľa bolo umiestnené potrubie DN 315 mm (na parcele č. XXXX/XX ako aj parcele č. XXXX/XX) a 6 šácht (na parcele č. XXXX/XX).

Podľa

(1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

(2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

(3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

V danom prípade bolo preukázané, že odporca budoval stavbu - kanalizáciu čiastočne aj na pozemku, ktorého podielovým spoluvlastníkom je navrhovateľ. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd viazaný, v danom prípade došlo k nezákonnému obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva navrhovateľa a k zriadeniu neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. V súlade s sa teda navrhovateľ môže domáhať usporiadania pomerov buď odstránením stavby, alebo zriadením vecného bremena. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, súd môže nariadiť odstránenie stavby v tých prípadoch, keď stavebník pri zriaďovaní stavby nebol dobromyseľný, prípadne hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti a keď neprejaví o stavbu vlastník pozemku.

V danom prípade súd vychádza z vykonaného dokazovania a je pri rozhodovaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý bol vyslovený, vyplýva, že v danom prípade sa jedná o spor vyplývajúci z postavenia stavby na cudzom pozemku, teda zo situácie upravenej ) . Z právneho názoru odvolacieho súdu taktiež vyplýva, že odporca stavbu kanalizácie na pozemku navrhovateľa zriadil bez právneho dôvodu. Povinnosť odstrániť stavbu na náklady toho, kto stavbu zriadil, je odôvodnená v tom prípade, „keď stavebník pri zriaďovaní stavby nebol dobromyseľný, prípadne hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti a podobne a keď neprejavil o stavbu záujem ani vlastník pozemku“ (Jaromír Svoboda a kol., I. diel, komentár k )). V danom prípade sa jedná nepochybne o takúto situáciu, pretože stavebník pri zriaďovaní stavby nebol dobromyseľný - z právneho názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v čase začatia stavby nebola splnená podmienka zriadenia a zapísania vecného bremena a došlo teda k nezákonnému obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva navrhovateľa. Taktiež z vyjadrenia navrhovateľa je zrejmé, že o stavbu nemá záujem, preto súd má za to, že v danom prípade je vhodné a potrebné využiť ustanovenie ) ods. 1 a rozhodnúť o odstránení stavby na náklady odporcu.

Použitie niektorého z riešení uvedených v § 135c) ods. 2 alebo 3 by podľa názoru súdu bolo v rozpore s ústavným právom na ochranu vlastníctva. Ustanovenie § 135c) ods. 2 a 3 umožňuje o opatreniach tam uvedených rozhodnúť bez ohľadu na to, akým spôsobom došlo k zriadeniu stavby na cudzom pozemku, teda aj v prípade, že stavba bola zriadená nedobromyseľne. Zriadením vecného bremena v takejto situácii (nedobromyseľného zriadenia stavby) proti vôli vlastníka by podľa názoru súdu protiústavným spôsobom obmedzovalo jeho vlastnícke právo, pretože by boli uprednostnené protiprávne vzniknuté práva vlastníka stavby pred nespornými právami vlastníka pozemku. Poskytnutie ochrany vlastníkovi neoprávnene a nedobromyseľne postavenej stavby zároveň spôsobuje obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku bez splnenia podmienok uvedených v SR.

V prípade nedobromyseľného zriadenia stavby na cudzom pozemku, podľa názoru súdu nie je dôvodné zvažovať ani to, že stavba kanalizácie je verejnoprospešnou stavbou. Nie je možné pripustiť, aby práva vlastníkov boli porušované takým spôsobom, že bez existencie občiansko-právneho základu sa umožní realizovať stavby na cudzích pozemkoch.

Preto súd má za to, že ustanovenie § 135c) použiteľné pre tento prípad, je potrebné vykladať s ohľadom na ústavné práva vlastníka. V danom prípade je nepochybné, že vlastník pozemku nemá záujem o prikázanie stavby do svojho vlastníctva a nesúhlasí ani so zriadením vecného bremena. Súd preto považuje za jediný zákonný a ústavne konformný spôsob riešenia tejto veci to, že uloží odporcovi odstrániť stavbu na cudzom pozemku.

Súd zvažoval podanie na Ústavný súd SR v tejto veci, v ktorom by namietal protiústavnosť ustanovenia ) ods. 3 ako rozporného s , ods. 1 a ,4 SR. Z právneho názoru odvolacieho súdu však nevyplynulo jednoznačne, že práve a jedine tretí odsek je v tejto veci potrebné použiť, a preto súd najskôr aplikoval práva a povinnosti vyplývajúce z ) tak, aby boli aj v súlade s SR.

Podľa názoru súdu, nie je potrebné vo výroku rozsudku uviesť, že odstránenie potrubia, resp. celej stavby sa má udiať na náklady odporcu, postačí, keď je odporcovi uložená táto povinnosť. Pokiaľ z rozsudku nevyplýva niečo iné, je zrejmé, že odporca túto povinnosť musí vykonať na vlastné náklady tak, ako

tomu je pri iných rozhodnutiach, keď súd ukladá nejakú povinnosť. Z povahy veci vyplýva, že ten, tomu je povinnosť uložená, ju má vykonať na vlastné náklady.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.