Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-167-2013.pdf
PDF · 89.87 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/167/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Pajerchinovou, Dr. vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: U. Q., K.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov matky: G. F., K.. X.X.XXXX, I.. Č.. O. W., Z. XX/XX U. R.: V. Q., K.. XX.X.XXXX, O. Š. XXX, v konaní začatom na návrh matky o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu s prísl., takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. dieťa U. Q., K.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky G. F., K.. X.X.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi V. Q., K.. XX.X.XXXX u r č u j e výživné na toto dieťa v sume 80,- eur mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý platiť matke vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, počnúc dňom 1.4.2013 až do doby, kým sa nezmenia pomery.
Dlžné výživné za čas od 1.4.2013 do 31.10.2013 v sume 475,- eur je otec p o v i n n ý zaplatiť matke v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka podala návrh na tento súd dňa 26.7.2013 o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, ktoré pochádza z družského vzťahu rodičov a to z dôvodu, že rodičia ukončili 3- ročné spolužitie v marci 2010 krátko po narodení dieťaťa. Od tej doby sa matka celodenne stará o dieťa, ktoré má vážne zdravotné problémy, dieťa má ráštep chrbtice, je mentálne postihnuté, ležiace a používa plienky. Osobná starostlivosť o takto vážne choré dieťa je fyzicky aj finančne náročná. Matka poberá rodičovský príspevok a to až do roku 2016, kompenzačný príspevok na plienky v sume 55,- eur mesačne a prídavok na dieťa. Žije v jednej izbe v rodinnom dome u svojej sestry, ktorá má vlastnú rodinu. Matka navrhla zveriť dieťa do jej osobnej starostlivosti a otcovi určiť výživné sumou 100,- eur mesačne od narodenia dieťaťa a ďalej.
Na pojednávaniach súdu matka trvala na podanom návrhu a uviedla, že odkedy spolu nažijú, otec jej poslal dobrovoľne výživné na dieťa do apríla 2013 v sume 20,- eur a toho roku jej poslal výživné na dieťa v máji 2013 v sume 20,- eur, v septembri 2013 v sume 25,- eur a v októbri 2013 v sume 20,- eur, čo je spolu suma 85,- eur. Otec doteraz nevidel dieťa a pravdou je, že sa rozišli kvôli jeho nevere. V súčasnom období podstúpilo dieťa operačný zákrok 12. zubov v narkóze a to v nemocnici v Košiciach. Matka je slobodná a má len vyživovaciu povinnosť k mal. U..
Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu a na pojednávaniach súdu nemal námietky voči zvereniu dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ sa týka vyživovacej povinnosti na dieťa, uviedol, že dobrovoľne platil výživné matke, a preto má byť výživné určené len od tohto roku a majú mu byť zohľadnené dobrovoľne zaplatené sumy výživného. Okrem mal. U. má ešte 3 deti a to : mal. W. Q.Y.,
K.. XX.X.XXXX, ktoré sa narodilo z jeho vzťahu s družkou Q. Q., s ktorou žije, ďalej mal. X. Q., K.. XX.X.XXXX a teraz dospelého syna V. Q., K.. XX.X.XXXX, ktoré deti pochádzajú z jeho manželstva s O. E. a na ktoré deti mu bolo určené výživné na staršie dieťa sumou 1 800,- Kč a na mladšie dieťa sumou 1 200,- Kč mesačne podľa rozsudku Obvodního soudu Praha 5 č. j. 5Nc293/2002-13 s právoplatnosťou k 11.11.2002. Obe deti žijú s matkou v Prahe, starší dospelý syn nechodí do školy a je doma a o mladšom synovi otec nevedel povedať, či chodí do školy alebo nie. V súčasnom období pracuje otec od 1.4.2013 do 31.12.2013 B. A. W. W..Y..R.. Č.U., kde dosahuje čistý zárobok 292,50 eur mesačne. Na základe toho otec navrhol určiť mu nižšie výživné , než , ktoré žiadal matka. Do pozornosti súdu dal. že dňa 31.10.2013 podal na tento súd návrh o zapretie otcovstva k mal. dieťaťu a konanie sa vedie pod sp. zn. XC/XXX/XXXX.
Kolízny opatrovník sa na pojednávaniach súdu navrhol vyhovieť návrhu matky v celom rozsahu, pričom poukázal na to, že matka má zvýšené výdavky na dieťa, pretože doprevádza dieťa na hospitalizácie, k rôznym odborným lekárom ako aj z dôvodu zvýšenej starostlivosti o dieťa. Dieťa má komplikovaný zdravotný stav, astmu, zle sa vyvíjajúci chrup, hernie, reflux, potravu prijíma len v mixovanom stave, narodilo sa s ráštepom chrbtice a po narodení malo krvácanie do mozgu.
Súd vykonal dokazovanie: výsluchom rodičov a kol. opatrovníka, rodným listom mal. dieťaťa, predchádzajúcimi dokladmi o zamestnaní a nezamestnanosti otca, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku, kompenzačného príspevku na plienky a prídavku na dieťa , spolu v sume 277,50 eur mesačne, opisom mzdového listu otca od jeho zamestnávateľa A. W. , W.. Y..R.. Č. v sume 292,50 eur mesačne netto a správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov dieťaťa, na základe čoho súd zistil tento skutkový stav:
Mal. dieťa pochádza z nemanželského vzťahu rodičov a po narodení dieťaťa rodičia ukončili 3- ročné spolužitie. Dieťa od narodenia trpí závažnými ochoreniami, ide o ležiace dieťa, ktoré je pod neustálou lekárskou starostlivosťou a zákrokmi a v dôsledku čoho matke vznikajú nielen zvýšené náklady, ale aj zvýšené úsilie v starostlivosti o dieťa. Matka s dieťaťom žije v jednej izbe v rodinnom dome u svojej sestry B. W., poberá rodičovský príspevok, kompenzačný príspevok na plienky pre dieťa a prídavok na dieťa. Je slobodná a má len vyživovaciu povinnosť k mal. U.. Otec dobrovoľne uhradil výživné dieťaťu od jeho narodenia do októbra 2013 v celkovej sume 85,- eur. Otec žije s družkou Q. Q. a z ich vzťahu pochádza mal. dieťa W. Q., K.. XX.X.XXXX a okrem neho má otec ešte 2 deti, z nich jedno je už plnoleté, pochádzajúce z jeho manželstva s O. E.. Otec je v súčasnom období zamestnaný a dosahuje čistý mesačný zárobok 292,50 eur mesačne. O mal. U. sa otec nezaujíma a nepomáha matke v starostlivosti o dieťa. Matka a kolízny opatrovník navrhli určiť otcovi výživné od narodenia dieťaťa, otec navrhol určiť výživné na dieťa od tohto roku s tým, že mu majú byť započítané doposiaľ zaplatené sumy výživného na dieťa. Podľa § 36 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
V zmysle § 24 Zákona o rodine súdna úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu zahŕňa najmä určenie, komu z rodičov sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia a dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stáva súčasťou súdneho rozhodnutia. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu nežijú, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a to z dôvodu, že matka sa o dieťa osobne stará od jeho narodenia, náležite sa mu venuje a pozná jeho nepriaznivý zdravotný stav. Pokiaľ sa týka výživného na dieťa súd zistil, že matke nebránili v podaní návrhu na určenie výživného na dieťa od skoršej doby, t. j. už po narodení dieťaťa také vážne dôvody, pre ktoré tak nemohla urobiť skôr a mohla tak urobiť až v roku 2013. Ňou uvádzaný vážny dôvod, že nemala na to čas, keďže stále chodila po lekároch a nemocniciach s dieťaťom, nie je presvedčivý, je len subjektívny a skôr nasvedčuje tomu, že nevyužila zákonnú možnosť dožadovať sa súdnej úpravy pomerov k dieťaťu a to aj s využitím účinnej pomoci príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a zrejme sa uspokojila s tým, čo jej otec na
dieťa dobrovoľne dával. Preto pri rozhodovaní o výživnom voči otcovi súd zobral zreteľ na to, že otec bol od 1.7.2010 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a od 1.4.2013 do 31.12.2013 je zamestnancom firmy A. W. W..Y..R.. Č., s miestom výkonu práce vo firme I., U.. W.. V., kde dosahuje čistý mesačný zárobok 292,50 eur, z ktorej sumy súd vychádzal pri určovaní výživného na dieťa. Ako ďalšie skutočnosti súd zobral do úvahy, že otec má okrem mal. U. ešte ďalšie 2 vyživovacie povinnosti na mal. X. a na mal. W.. Matka má len jednu vyživovaciu povinnosť a je poberateľkou rodičovského príspevku, prídavku na dieťa a kompenzačného príspevku na plienky pre dieťa. Na základe toho, súd určil otcovi výživné na dieťa od 1.4.2013 , odkedy má pravidelný zárobok a to sumou 80,- eur mesačne, ktorá je primeraná reálnemu zárobku otca a ďalším jeho vyživovacím povinnostiam, pričom súd zobral do úvahy, že matka poberá na dieťa kompenzačný príspevok na plienky vo výške 55,- eur mesačne a prídavok na dieťa. Toto bežné výživné má otec začať platiť na dieťa matke počnúc mesiacom november 2013 a ďalej. Pokiaľ matka žiadala priznať vyššie výživné a od skoršej doby , súd z procesnoprávneho hľadiska nebol viazaný jej návrhom , pretože toto konanie mohlo začať aj bez návrhu. V konaniach starostlivosti súdu o mal. deti, teda aj pri rozhodovaní o výživnom na mal. deti, súd posudzuje výšku výživného a dobu určenia výživného sám a pritom je viazaný len hmotnoprávnym predpisom a to zákonom o rodine. Preto nebolo potrebné osobitne rozhodovať o prevyšujúcej časti návrhu matky o výživné.
Druhým výrokom rozsudku súd vyčíslil otcovi dlžné výživné od 1.4.2013 do 31.10.2013, čo je za 7 mesiacov po 80,- eur suma 560,- eur a do ktorej započítal otcovi dobrovoľne zaplatené výživné doteraz v sume 85,- eur, takže dlh činí 475,- eur, na zaplatenie ktorého súd určil otcovi samostatnú lehotu.
V prípade zmeny pomerov u rodičov alebo mal. dieťaťa Zákon o rodine umožňuje, aby došlo k zmene doterajšej súdnej úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu a to na základe nového súdneho rozhodnutia alebo rodičovskej dohody schválenej súdom v zmysle § 163 OSP.
Podľa § 146 ods. 1, písm. a) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Rozsudok odsudzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a to odo dňa jeho doručenia účastníkom.
V Poprade dňa 4. novembra 2013
Mgr. Mária Pajerchinová, Dr., v.r. samosudca
Za správnosť vyhotovenia: Ing. Ingrid Vajdíková