Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4C-75-2013.pdf
PDF · 92.73 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/75/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľky: A. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. nad H., D. XXXX/XX, štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Zuzana Blanárová, advokátka, so sídlom Šurany, Hasičská 4037/9, proti odporcom: 1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, 2/ Obec Dvory nad Žitavou, so sídlom Dvory nad Žitavou, Hlavné námestie 6, IČO: 00 308 897, 3/ W. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. T., R. XXXX/XX, R. republika, štátny občan ČR, 4/ A. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. T., R. XXXX/XX, R. republika, štátny občan ČR, 5/ U. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., B. str. XX, C., štátny občan C., 6/ X. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, D., R. republika, štátny občan ČR, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že navrhovateľka A. C., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Q. nad H., D. XXXX/XX, štátny občan SR, je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q. nad H., ako novovytvorené parcely registra "C" číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 431 m2 (bez dielu 6 o výmere 64 m2 v celosti odčlenených od PK parc. č. XXX/X a pričleneného k parc. registra "C" č. XXX/X), číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2, číslo XXX
- záhrady o výmere 315 m2, zamerané geometrickým plánom č. XX/XX vypracovaným Y.. H. I. dňa 02. 11. 2007, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.
Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojím návrhom zo dňa 04. 04. 2013 sa domáhala určenia vlastníctva k nachádzajúcim sa v katastrálnom území Q. nad H., ako novovytvorené parcely registra "C" číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 431 m2 (bez dielu 6 o výmere 64 m2 v celosti odčlenených od PK parc. č. XXX/X a pričleneného k parc. registra "C" č. XXX/X), číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2, číslo XXX - záhrady o výmere 315 m2, zamerané geometrickým plánom č. XX/XX vypracovaným Y.. H. I. dňa 02. 11. 2007. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej právni predchodcovia, t. č. nebohý W. C. a jeho manželka X., na základe prídelovej listiny z roku 1948 obdržali nehnuteľnosti a to parc. č. XXXX/X - dom, dvor - zastavané plochy o výmere 575 m2 a časť parc. č. XXXX - stavebný pozemok o výmere 325 m2, oba nachádzajúce sa v Obci Q. nad H.. Zo strany prídelcov bola vyplatená cena v sume 8.900,- Kčs.
V roku 1964 na základe rozhodnutia býv. ONV Nové Zámky, odbor výstavby, bola W. C. a jeho manželke X. vyvlastnená časť nehnuteľnosti, vedená v PKN vložke č. XXXX kat. úz. Q. nad H. ako parc. č. XXXX/ X o výmere 1906 m2, zvyšok tejto parcely, a to diel o výmere 142 m2 zostal naďalej v ich vlastníctve. Obaja tieto nehnuteľnosti dobromyseľne užívali od roku 1948 až do roku 1966, kedy ich neformálnou
darovacou zmluvou darovali rovným dielom neb. A. B. a jeho manželke neb. A. B., rod. C., t. j. svojej dcére a zaťovi.
Neb. A. B. a jeho manželka neb. A. B. odkúpili od Obce Q. nad H. časť pozemku na parc. č. XXXX o výmere 376 m2, na základe kúpnej zmluvy zo 17. 11. 1967 a na tento pozemok bola uzavretá dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX/X, podľa geometrického plánu č. XXX-XXX-XXXX-X zo dňa 30. 04. 1967 s pričlenením k parc. č. XXXX/X o výmere 376 m2 za náhradu 451,20 Kčs. Takto si na základe stavebného povolenia č. XXX/XX zo dňa 24. 02. 1968 postavili na nehnuteľnostiach rodinný dom. Tento rodinný dom po smrti A. B. a jeho manželky A. nadobudol titulom dedenia ich syn A. B., po jeho smrti na základe osvedčenia o dedičstve č. XXD/XXXX/XXXX, navrhovateľka v celosti. C.. A. B. ešte za svojho života si chcel majetkovo vysporiadať vlastnícke právo, zabezpečil si vyjadrenie odporcov v 3. a 4. rade, ako aj odporcu v 2. rade, ktorí nemali námietky voči jeho vlastníckemu právu.
Navrhovateľka si dala vyhotoviť geometrický plán ohľadne nehnuteľností, ktoré riadne užíva, pretože prídelová listina, ktorou boli nehnuteľnosti pridelené a následne vlastnícky prešli na štát, ani kúpna zmluva, na základe ktorej štát odpredal právnym predchodcom navrhovateľky pozemok o výmere 376 m2, neboli vedené v evidencii správy katastra.
Odporcovia v 3. až 6. rade s návrhom v plnom rozsahu súhlasili, uznali vlastnícke právo navrhovateľky s tým, že podľa ich vedomostí predmetné nehnuteľnosti boli v roku 1966 rodičom navrhovateľky neb. A. B. a A. B., ktorí ich počas života užívali ako vlastné, následne ich užíval ich syn neb. A. B., po jeho smrti navrhovateľka.
Odporca v 2. rade s návrhom v plnom rozsahu súhlasil, nemal výhrady voči určeniu vlastníckeho práva vydržaním, tak ako to uviedla v návrhu navrhovateľka. Navrhovateľka odkúpila časť PK parc. č. XXXX/ X označenej ako diel 6 na geometrickom pláne č. XX/XX za celkovú kúpnu cenu 318,08 Eur, ktorú navrhovateľka uhradila.
Odporca v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení z 30. 09. 2013 uviedol, že parc. č. XXXX/X a XXXX/ X vedené v PKN vložke č. XXXX ako vlastníctvo nezistených vlastníkov boli pridelené podľa tvrdenia navrhovateľky v roku 1948 W. C. a jeho manželke X.. Tieto listiny však nemožno považovať za doklad o vlastníckom práve prídelcov, najmä k parc. č. XXXX/X, preto navrhovateľka musí v konaní preukázať, že manželia C. tieto parcely reálne užívali a takto nadobudli k nim vlastnícke právo titulom vydržania. Čo sa týka parc. č. XXXX vedenej v PKN vložke č. XXX, k tejto parcele navrhovateľka nemohla nadobudnúť vlastnícke právo, pretože nebol predložený žiadny doklad o konfiškácii uvedenej parcely. Odporca v 1. rade však nemá záujem brániť navrhovateľke vlastníckemu usporiadaniu nehnuteľností, na ktorých má postavený rodinný dom.
Odporcovia v 3. až 6. rade a odporca v 1. rade sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd konal v ich neprítomnosti. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 101 ods. 2/ O. s. p. pojednával v ich neprítomnosti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s písomnými dôkazmi a to: návrhom, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. Q. nad H., geometrickým plánom č. XX/ XX zo dňa 02. 11. 2007, výkazom výmer, potvrdením Daňový úrad Nové Zámky, prídelovou listinou býv. ONV, výpisom z registra obyvateľov, rozhodnutím Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. XXXXX/XX-V/B. z 02. 06. 1947, grafickým plánom, výkazom plôch z 30. 04. 1967 pre Obec Q. nad H., rozhodnutím býv. ONV Nové Zámky z 11. 07. 1964, rozhodnutím, výpisom z PKN vložky č. XXX, č. XXXX, č. XXXX pre kat. úz. Q. nad H., kúpno-predajnou zmluvou, rozhodnutím býv. ŠN Nové Zámky č. D XXX/XX, č. D XXX/XX, č. D XXX/XX, uznesením OS Nové Zámky č. D XXX/XX, dedičským rozhodnutím č. XXD/XXXX/XXXX po neb. A. B., vyhlásením W. C. a A. C. z 25. 11. 2009, potvrdením obce Q. nad H. z 12. 01. 2010, uznesením finančnej komisie č. XX/XX FK-L. z 25. 10. 21967,
rozhodnutím o povolení stavby z 24. 02. 1968, kúpnou zmluvou z 27. 02. 2013 medzi Obcou Q. nad H. a navrhovateľkou, dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemku č. XXXX/XXXX z 22. 11. 1982, poštovými poukážkami, vyjadrením odporcu v 2. rade zo 17. 06. 2013, žiadosťami o doručenie písomností, vyjadreniami odporcov v 3. až 6. rade, odpoveďami o vybavení dožiadania, vyjadrením odporcu v 1. rade a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave rozhodnutím č. XXXXX/XX-V/B. zo dňa 02. 06. 1947 pridelilo W. C. a jeho manželke X. B. po U. Y. v zmysle výmeru XXX/XX-V/B X ha a deputátny byt, avšak z tohto dokladu nie je zrejmé presne, aké parcely im boli pridelené.
Na základe prídelovej listiny z 21. 02. 1975 boli W. C. a manželke X., rod. B., pridelené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Q. nad H. parc. č. XXXX/X - dom, dvor o výmere 575 m2 a časť parc. č. XXXX o výmere 325 m2 - stavebný pozemok. Prídelová cena bola stanovená v sume 8.900,- Kčs a bola prídelcami úplne vyplatená. Na poznámke k prídelovej listine bolo uvedené, že prídel nastal v roku 1948 po vykonanom prídelovom konaní podľa nariadenia č. XXX/XXXX Zb. n. SNR.
V roku 1964 bola vyvlastnená časť parc. č. XXXX/X, vo vlastníctve W. C. a jeho manželky zostala len jeho časť o výmere 142 m2.
Neb. W. C. a jeho manželka X. tieto nehnuteľnosti riadne užívali až do roku 1966, kedy ich darovali svojej dcére A. B. a jej manželovi A. B. darovacou zmluvou, ktorá sa nezachovala, zachovala sa len kúpna zmluva, na základe ktorej si A. B. s manželkou odkúpili od Obce Q. nad H. parc. č. XXXX o výmere 376 m2 za kúpnu cenu 451,20 Kčs. Následne si na tejto parcele postavili rodinný dom. A. B. a A. B., rodičia navrhovateľky, uvedené nehnuteľnosti užívali dobromyseľne a nerušene minimálne od roku 1966, až do svojej smrti, po ich smrti vstúpil do užívania predmetných nehnuteľností ich syn A. B. a po smrti A. B. navrhovateľka.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi.
Podľa § 129 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1/ a 2/ Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
Podľa § 134 ods. 1/ až 3/ Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa ods. 1/ sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Navrhovateľka sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam titulom vydržania, a to na základe tej skutočnosti, že jej právni predchodcovia, a to starí rodičia, nadobudli na základe výmeru predmetnej nehnuteľnosti, neskôr ich darovali jej rodičom, po smrti ktorých vstúpil do ich držby jej brat a po jeho smrti sa stala oprávnenou držiteľkou navrhovateľka. Navrhovateľka a jej právni predchodcovia ako držitelia fakticky ovládali vec a nakladali s ňou ako s vlastnou, pričom v konaní preukázali dobromyseľnosť, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam im patrilo, hoci v skutočnosti im chýbal platný nadobúdací právny dôvod. Okrem tejto skutočnosti bolo v konaní preukázané, že tak navrhovateľka ako aj jej právni predchodcovia splnili náležitosti oprávnenej držby, pretože okrem faktického ovládania veci, nakladali s vecou, teda s nehnuteľnosťami tak, akoby im vlastnícky patrila a preukázali dobrú vieru, že im vec patrí.
Ich držbu predmetných nehnuteľností nespochybnil žiadny z účastníkov, aj keď odporca v 1. rade mal námietky voči tej skutočnosti, že vlastnícke právo mohli v minulosti nadobudnúť právni predchodcovia navrhovateľky a navrhovateľka je iba ich dedičkou, ktorej vlastnícke právo môže patriť z titulu dedenia, súd považoval držbu za dobromyseľnú, pričom aj keby boli pochybnosti o tom, či ide o držbu oprávnenú, platí vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená, teda odporca v 1. rade ak by popieral dobromyseľnosť navrhovateľky by mal mať dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. Z týchto skutočností súd zistil, že už právni predchodcovia navrhovateľky, a to jej rodičia, boli spôsobilí na získanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam titulom vydržania, nakoľko splnili všetky zákonom požadované predpoklady na získanie vlastníckeho práva, pretože preukázali, že sa jednalo o spôsobilý predmet vydržania, preukázali oprávnenosť držby a preukázali zákonom stanovenú dobu na vydržanie nehnuteľností.
Platný Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ktorý bol účinný od 01. 04. 1964, držbu a vydržania až do novelizácie zák. č. 131/1982 Zb. účinnej od 01. 04. 1984, neupravoval. Až táto upravená novela v ustanoveniach § 132a a § 135a novoupravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01. 04. 1983. Podľa tejto úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve, nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe nehnuteľnú vec 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. V prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne, pretože vydržať bolo možné iba pozemok alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takému pozemku však nadobudol štát a občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní.
Podľa názoru súdu nadobudli už právni predchodcovia navrhovateľky vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko splnili všetky zákonom požadované predpoklady vydržania vlastníckeho práva, a to okamihom uplynutia vydržacej doby, ktorá u právnych predchodcov navrhovateľky začala plynúť minimálne dňom, keď starým rodičom navrhovateľky boli na základe výmeru z roku 1947 pridelené nehnuteľnosti v kat. úz. Dvory nad H., ktoré boli špecifikované prídelovou listinou z 21. 02. 1975, následne rodičia navrhovateľky vstúpili do užívania predmetných nehnuteľností, boli v držbe dobromyseľní a vzhľadom na to ako už súd uviedol, nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko s plnením týchto predpokladov nastáva tento právny následok priamo zo zákona a nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu. Z toho dôvodu rozhodnutie súdu, vydané na základe určovacej žaloby vydržateľa o tom, že tento nadobudol vlastnícke právo vydržaním, má povahu deklaratórneho rozhodnutia. S prihliadnutím na všetky tieto okolnosti súd deklaroval vlastnícke právo navrhovateľky, tak ako si to uplatnila návrhom v plnom rozsahu.
V dôsledku tej skutočnosti, že od doby nadobudnutia faktickej držby právnych predchodcov navrhovateľky došlo niekoľkokrát k zmene a k prečíslovaniu jednotlivých parciel, navrhovateľka dala vyhotoviť geometrický plán k nehnuteľnostiam podľa reálneho stavu, v akom užívali nehnuteľnosti jej právni predchodcovia a tento geometrický plán súd pojal do výroku rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1/ O.s.p. tak, že v konaní plne úspešnej navrhovateľke ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatňovala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.